Kradnutie a kopírovanie nápadov je celosvetovým javom a nevyhýba sa ani Slovensku a už vôbec nie podnikaniu v zdravotníctve. Hoci slovenská legislatíva má zákony, ktoré by sa pri podnikaní mali dodržiavať, nie je tomu vždy tak. Veľmi často sa v praxi porušuje najmä zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov [1]. Nekalé obchodné praktiky sú na tom podobne. Dostávajú za ne pokuty aj nadnárodné spoločnosti napriek tomu, že sú presne definované zákonmi každej vyspelej krajiny, vrátane Slovenska.

Naša krajina ako člen EÚ transponovala aj Smernicu EÚ o nekalých obchodných praktikách. [2] Rovnako ich má zakotvené vo svojom zákonodarstve, v prílohe č. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Napriek tomu, že nekalé obchodné praktiky a aj porušovanie autorského zákona sú klasifikované ako trestné činy, ani v podnikaní v oblasti zdravotníctva to niektorých neodradzuje od porušovania uvedených zákonných noriem. Cieľom článku je upozorniť širokú odbornú verejnosť na možnosti ochrany pred nepoctivými podnikateľmi, ktorí svoje „obete“ môžu pripraviť nielen o ich dielo, ale aj o nemalé peniaze.

Porušovanie autorského zákona v zdravotníckom podnikaní

Častým spôsobom porušovania autorského zákona sú prednášky na firemných alebo iných odborných vzdelávacích podujatiach. Prednášatelia si už pomaly zvykajú na to, že ak citujú z inej práce vo svojej prednáške, hoci aj na úrovni okresného seminára, ich povinnosťou je uviesť zdroj citovaného materiálu. Ak autor svoju povinnosť uviesť citovaný zdroj zanedbá v prednáške, za ktorú dostal honorár od sponzora podujatia, jeho konanie by sa mohlo kvalifikovať pri dokázaní úmyslu, aj ako trestný čin. Často na to zabúdajú aj autori textov na internetových stránkach, a to dokonca aj na takých, ktoré sa verejnosti prezentujú ako renomované alebo mienkotvorné.

Ako sa brániť?

Ak autor „ukradnutého“ textu zistí, že v prednáške, na internete alebo v inom materiáli či diele je bez jeho súhlasu použitá časť alebo celé jeho dielo, mal by vyzvať porušovateľa autorského zákona na nápravu. Už pri prvom písomnom kontakte s porušovateľom zákona je potrebné ho upozorniť, že jeho konanie môže byť kvalifikované ako trestný čin. Vo výzve na nápravu je vhodné argumentovať, že pri dokázaní viny hrozí páchateľovi aj trest odňatia slobody (pozri § 281 až 283 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). Niekedy to zaberie dokonca tak, že webstránka, na ktorej sa objavil „ukradnutý“ text autora, zanikne, no minimálne majiteľ stránky text aspoň stiahne. Sú však aj prípady, kedy stránka, za ktorou stojí silný domáci alebo zahraničný vlastník, malému webu jednoducho ukradne nápad a aj časti textu. Poškodený autor aj napíše na kontaktnú adresu stránky, odkiaľ sa mu príde bez ospravedlnenia odpoveď: „text zmeníme“ (osobná skúsenosť autora článku).

Kto sú „šmejdi“?

Na Slovensku, ba v celej EÚ, existujú firmy zaoberajúce sa predajom tovarov a služieb, pri ktorom využívajú najmä psychologickú manipuláciu s klientom, jeho neznalosť zákonov a nekalé obchodné praktiky. V slovníku podvedených sa pre nich zaužíval názov „šmejdi“.

Čo sú nekalé obchodné praktiky?

Je to taký spôsob jednania predávajúceho, ktorý nedovoľuje kupujúcemu sa slobodne rozhodnúť, či si tovar alebo službu kúpi alebo ju bez následkov odmietne, resp. vráti v zákonom stanovenej lehote, bez udania dôvodu, resp. akýchkoľvek právnych či finančných následkov poškodzujúcich spotrebiteľa. Firmy, ktoré lákajú zákazníkov z oblasti zdravotníctva na kúpu výrobkov či služieb najčastejšie zneužívajú tvrdenie uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pod číslom 17, že „výrobok je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia“. Takéto „zázračné“ prístroje ponúkajú niektoré firmy nielen laikom, ale dokonca i zdravotníkom a žiaľ nájdu sa aj takí, ktorí si ich kúpia a potom ich využívajú v ambulanciách na vlastné obohacovanie sa tvrdením, že prístroje sú schopné diagnostikovať alebo liečiť choroby. Ide o rôzne biorezonančné a magnetoterapeutické prístroje, ktorých účinky neboli vedecky overené, ale predávajúce firmy tvrdia opak. Pacient sa s takýmito prístrojmi môže stretnúť aj v ambulanciách slovenských lekárov. Ešte horšie je, ak sa v zariadení, ktoré poskytuje služby súvisiace so zdravím, pacient stretne s personálom, ktorý na vykonávanie svojho povolania nemá odbornú spôsobilosť.

V rámci agresívnych obchodných praktík, uvedených v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa sú najčastejšou zbraňou podvodníkov praktiky uvedené pod č. 3, a to „vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami…“. [3]

Ako funguje „lovenie“ klientov medzi zdravotníkmi?

Zdravotníci sú ľahkou korisťou šmejdov a oni to dobre vedia. Ich obeťami sa často stávajú neinformovaní, zaneprázdnení alebo aj starší zdravotníci, ktorí nie sú takí zbehlí v informačných technológiách, ako ich mladší kolegovia. Podvodníci obvykle zavolajú do ambulancie práve v čase, keď je v nej najviac práce. O svojom budúcom klientovi majú údaje vopred zistené. Spozornieť treba, ak začnú vetou: „…pán doktor, máte u nás evidované údaje… je to tak správne?“ Nič netušiaci budúci klient odpovie „áno“. Nasleduje otázka: „Môže to tak zostať…?“ Ak klient odpovie „môže“, mala by nasledovať informácia, že služba je spoplatnená a tiež informácia, akou sumou. Túto informáciu klient často prepočuje. A presne na to čakajú lovci klientov na druhej strane telefónnej linky. Ak klient vyjadrí telefonický súhlas s registráciou svojich údajov na webe týchto podvodníkov, automaticky mu posielajú faktúru na pomerne vysokú sumu, okolo 200-300 eur ročne za zverejnenie údajov, ktoré sú o zdravotníckom zariadení voľne dostupné aj inde na internete a záujemca o služby, za ktoré by budúci klient „šmejdov“ zaplatil nemalé peniaze, si ich môže ľahko nájsť aj bez zverejnenia jeho údajov na stránke „šmejdov“. Mnohé z týchto podvodníckych firiem majú svoje zmluvy ošetrené tak, že klient sa pri objednaní ich služby v uvedenej cene automaticky zaväzuje ich službu využívať aj ďalšie 2-3 roky. Je len mizivý počet firiem, ktoré dávajú klientovi možnosť cez telefón alebo internet uzatvorenú zmluvu vypovedať do 7 dní. Inou možnosťou, ako vymámiť peniaze od subjektov podnikajúcich v zdravotníctve v rámci nekalých obchodných praktík, je zasielanie dokumentu, ktorý na pohľad vyzerá ako faktúra za služby. V jej dolnej časti sú však dôležité drobné písmená, ktoré väčšina tých, čo takúto listinu dostanú, nečíta. A na to sa podvodnícke firmy spoliehajú. Tam je totiž uvedené, že táto listina nie je faktúra a platba za služby je dobrovoľná. Ak subjekt, ktorému bola doručená, uhradí žiadanú sumu, automaticky sa stáva zákazníkom firmy, ktorá mu listinu poslala. Po uhradení zákazníkovi pošle skutočnú faktúru, na ktorej bude napísané „neplatiť, suma už bola uhradená“.

Charakteristika podvodníkov

Firmy, pôsobiace na slovenskom trhu, vykazujúce činnosť hraničiacu s nekalými obchodnými praktikami, ktorých cieľovou skupinou sú aj zdravotníci, majú za sebou veľmi často zahraničného partnera alebo sú dcérskymi spoločnosťami zahraničných firiem, resp. sú registrované na tzv. „biele kone“, teda osoby, ktoré o tom, že vlastnia na území Slovenska nejakú firmu, často ani netušia. Často názvami alebo aktivitami napodobňujú rôzne registre, či katalógy, ktoré sa povinne a v zmysle zákona zadarmo vedú na iných miestach.

Ako postupovať, ak ste boli takouto firmou podvedení?

Je niekoľko možností, od dohody s firmou až po trestné oznámenie. Dohodu je možné realizovať vtedy, ak je možné s firmou komunikovať, ak sa dá vypátrať v Obchodnom registri SR, prípadne, ak má lokalizovateľné sídlo a poštovú adresu. Občas existujú aj výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo a zákazníkovi sa podarí vymôcť zaplatenú „faktúru“ aj u takejto schránkovej firmy. Avšak vo väčšine prípadov si náprava stavu vyžaduje až riešenie cestou orgánov činných v trestnom konaní, podaním trestného oznámenia. Je ideálne, ak boli poškodení viacerí jej klienti, aby sa spojili a postupovali spoločne. V takom prípade sa totiž sčítava nielen spôsobená škoda, ale rastie aj možnosť domôcť sa ochrany spotrebiteľských práv na súde a klesajú aj náklady na právne služby.

Záver

Internet je dobrý sluha, ale zlý pán a nie všetko, čo na internete vyzerá dôveryhodne, takým v skutočnosti aj je. Táto veta platí dvojnásobne aj pre všetkých zdravotníkov, ktorí môžu byť ľahkou korisťou podvodníckych firiem. Tých je žiaľ, v súčasnosti na slovenskom internete akosi priveľa. Varovať zdravotníkov pred takýmito podnikavcami bolo hlavným cieľom tohto článku.

Použitá literatúra:

1. Autorský zákon http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k6&skupina=1
2. Smernica EÚ o nekalých obchodných praktikách http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2005:149:0022:0039:SK:PDF
3. Zákon o ochrane spotrebiteľa: http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/250-2007-z-z.p-31682.pdf
   ———————————————————————————————————–
   Tento článok pôvodne vyšiel v časopise
   Právo a manažment v zdravotníctve
   a na tomto blogu je publikovaný s láskavým súhlasom
   jeho šéfredaktorky a administrátora tohto blogu.

   ———————————————————————————————————–
   POZRI:
   Na aktuálnu tému Veľké noviny  TV JOJ 15. dec. 2014 od 08:41