Denník N

Ako dezinformačné médiá prispievajú k rozvoju našej liberálnej kultúry

John Stuart Mill by G. F. Watts. Zdroj: https://sk.wikipedia.org
John Stuart Mill by G. F. Watts. Zdroj: https://sk.wikipedia.org

„Niet pochýb o tom, že práve vďaka dezinformačným médiám u nás vznikli nové iniciatívy a do sociálnej praxe sa dostali pozabudnuté praktiky liberálnej kultúry“.

Dnes sa vo všeobecnosti akceptuje presvedčenie, podľa ktorého dezinformačné médiá vznikli ako prostriedok rozkladu hodnôt, na ktorých je postavená naša európska kultúra. Empíria však veselo potvrdzuje skutočnosť, že spoločnosť ako taká sa práve vďaka – a určite nie napriek – nim postupne racionalizuje a nanovo si jasne vymedzuje svoje kontúry. Dezinformačné médiá sú tak svedkami toho, čo by mohli nazvať paradoxnou konzekvenciou.

Aj keď sú mnohí z nás presvedčení, že pre spoločnosť by bolo blahodarnejšie názory, ktoré sú radikálne odlišné od tých našich, potlačiť, opak je pravdou. Tieto názory, akokoľvek sú iracionálne, naša spoločnosť potrebuje pre svoj racionálny rozvoj. Ako napísal vo svojom slávnom spise „O slobode“ John Stuart Mill „ak sa umlčiava prejavovanie názorov, vlastné zlo spočíva v tom, že sa tým ľudstvo okráda […]. Ak je názor správny, ľudia sa okrádajú o možnosť napraviť chybu pravdou; ak je nesprávny – a to je nemenej dôležité –, strácajú jasné chápanie a lepšie uvedomenie si pravdy, ktorá sa rodí v konfrontácii s omylom“. Dnes sme zrejme svedkami druhej situácie a môžeme byť vďační za to, že sme konfrontovaní s dezinformačnými médiami, pretože práve vďaka nim sme napríklad na Slovensku po takmer troch desaťročiach začali nanovo formulovať a precizovať svoje hodnoty a presvedčenia, ako aj nachádzať pravdu, objavovať ju pre seba a pre iných a podopierať ju silnými argumentmi.

Niet pochýb o tom, že práve vďaka dezinformačným médiám u nás vznikli nové iniciatívy a do sociálnej praxe sa dostali pozabudnuté praktiky liberálnej kultúry. Vezmime si len vzostup občianskeho aktivizmu a úspešnosť verejných diskusií, žurnalistické precizovanie informovanosti či vedeckú polemiku s evidentnými nezmyslami. Nebolo by jednoduchšie byť pasívnym občanom v krčme než aktívnym aktérom sociálnych pohybov či aspoň diskutérom, ktorý je nútený v konfrontáciách používať vlastný rozum? Nebolo by príjemnejšie spoliehať sa na to, že ako žurnalista má človek patent na podávanie informácií? Nebolo by luxusom vedcov, keby sa ich teórie automaticky v spoločnosti vnímali ako dogmy a oni by boli zbavení potreby ich verejnosti vysvetľovať? Priznajme si, že toto všetko ešte donedávna často krát platilo.

Na toto pohodlie nás však nechtiac upozornili dezinformačné médiá a mali by sme im za to poďakovať. Potrebovali sme podnet, ktorý by v nás vyvolal potrebu nanovo artikulovať svoje hodnoty a kreovať sa ako verejnosť a skutočná občianska spoločnosť. Tento podnet však prišiel od tých, ktorí s nami tieto hodnoty nezdieľajú. To je paradoxným dôsledkom ich snáh. Pre nás však o paradox nejde, lebo platí to, s čím zrejme nepočítali, totiž že vymedzenie našej identity je vždy možné len v odlíšení sa od toho, čo je niečím iným, než sme my sami. A naša spoločnosť sa evidentne rozhodla vymedzovať svoju identitu optikou, ktorá sa od tej dezinformačnej zásadne líši. A pritom ju toleruje, pohlcuje a dokáže ju produktívne zužitkovať.

Teraz najčítanejšie