Denník N

Kuba – kúsok po kúsku (V)

Domček pod lesom
Domček pod lesom

5. časť – Potulky vo Viñales

Počas roka ma obvykle zobúdza digitálny zvuk vopred nastaveného budíka. Tu, vo Viñales, ho však predbieha samotná príroda. Jej koncert začína ešte za tmy a nemilosrdne mi kradne niekoľko desiatok minút kvalitného spánku. Organizátorom a súčasne sólistom prebiehajúceho vystúpenia je insomniou trpiaci kohút. Svojím hrdelným kikiríkaním posmeľuje aj ďalších, spočiatku menej sebavedomých, členov zvieracieho orchestra. Správne tempo početného ansámblu strážia rezko cválajúce kone. Tie pravidelnými údermi kopýt o blízku asfaltovú cestu dokonale simulujú chýbajúci metronóm.

V kontexte včerajšej striedmej konzumácie alkoholu má dnešný skorý budíček svoje nepopierateľné výhody. Vďaka kombinácii týchto dvoch faktorov si bezbolestne vychutnávam pomalé prebúdzanie okolitej krajiny. Slnečné lúče dopadajúce pod ostrým uhlom na tabakové polia vytvárajú jedinečnú atmosféru, akú bežný Stredoeurópan nezažíva každý deň. Spolu s trojlístkom kamarátov si ju užívam aj počas skorých raňajok. Za príplatok 5 CUC ich pre nás pripravila a na terasu nášho príbytku naservírovala pani domáca. Jedlo je zrejme takou kubánskou rannou klasikou. Praženici, syru a pečivu robia spoločnosť tri variácie ovocia. Šťavnaté zátišie pozostáva z kúskov sladkého ananásu doplneného o džbán čerstvej mangovej šťavy a fľašu poctivo vychladenej slovenskej slivovice. Od stola vstávame s vierou, že nám tieto dobroty dodali dostatok energie. Budeme ju totiž určite potrebovať.

Delená strava

Údolie Viñales, ukrývajúce rovnomenný národný park, je pomerne rozľahlé. Ak ho chcete prejsť celé po vlastných, potrebujete mať prinajmenšom takú výkonnosť, akú dosahuje olympijský medailista v chodeckých disciplínach. Keď však rovnako ako  my netúžite po nenávratnom rozkývaní vašich bedrových kĺbov, máte na výber dvojicu alternatív. Možnosť pozorovať svet z konského sedla nám však akosi neimponuje. Väčšmi nás láka variant číslo dva. Ešte včera sme si preto prostredníctvom Carlosa objednali štyri bicykle. Tie sú teraz už pripravené a my môžeme vyraziť na cestu.

Skaliská a zeleň

Naše bicykle majú ďaleko od ultramoderných cestných špeciálov. Ani mladší brat Juraja Sagana by na nich nebol schopný vyhrávať dúhové dresy pre slovenskú trikolóru. Pri porovnaní s tunajšími autami však aj tak pôsobia ako futuristické koncepty vyslané zo vzdialenej budúcnosti. Po niekoľkokilometrovom zžívaní sa s ich sedadlami a pofidérnymi prevodovými stupňami prichádzame ku Cueva del Indio. Spoplatneným vstupom prechádzame až k tajuplnej podzemnej rieke. Práve kvôli nej túto jaskyňu spomína, aspoň skratkovito, každý dobrý bedeker. Rozhodne nie nadarmo. Aj napriek krátkemu trvaniu má plavba v neveľkom člne pod vápencovou kupolou svoje osobité čaro.

Taxíky sa musia jagať aj v národnom parku

Zážitky z prehliadky zapíjame osviežujúcim mojitom pod strieškou blízkeho motorestu. Dlho tu však nevysedávame. Znovu osedlávame suchozemské dopravné prostriedky a bez konkrétneho cieľa pokračujeme ďalej na sever. Vpred nás ženú nekončiace krásy tunajšej krajiny a snáď nevyčerpateľný prísun dych vyrážajúcich prírodných scenérií. Našu bohémsku jazdu však čoraz intenzívnejšie znepríjemňuje rozohnené slnko. Po precitnutí, že zásoby vody nám klesli pod kritickú úroveň napokon stáčame volanty a vraciame sa nazad.

 

Pocestný z ríše zvierat

Ani kvôli smädu nemáme cestou späť príliš naponáhlo. Ležérne našľapovanie do pedálov napokon prerušujeme zastávkou v najbližšom pohostinstve. Začínajúcu dehydratáciu zodpovedne odvraciame pohárom čistej vody, ktorú zapíjame dvomi sviežimi mojitami. Výdatne občerstvení pokračujeme až ku Cueva de San Miguel. Už ráno sme zaregistrovali, že vstupná časť tejto jaskyne ukrýva jedinečný bar. To sme však ešte netušili, že jeho výnimočnosť nemá na svedomí iba unikátne prostredie. Objednávame si miestnu špecialitu. Stôl nám razom zaťažia štyri plastové poháre ťažko identifikovateľného ovocného džúsu. Spolu s nimi pred nás dopadá aj fľaša trojročného Havana Club Anejo. Nealkoholický obsah našich pohárov môžeme zriediť takým množstvom rumu, akým len chceme. Cena? 3 CUC! Čo by za takúto ponuku dali štamgasti posedávajúci v krčmách malebného slovenského vidieka…

Keď človeku ani more nechýba…

Obedujeme pod slnečníkmi rozostavenými na Carlosovom pozemku. Spotrebovanú energiu dopĺňame prílevom cukrov z najrôznejších odrôd miestneho fantastického ovocia. Po krátkom medzipristátí nechávame Veronike a Johnymu trochu súkromia. S Romanom pedálujeme ďalej západným smerom, k časti parku nazvanej Valle de dos Hermanas.

Podozrievavý pohľad…

Najväčšou atrakciou tejto lokality je veľké vápencové bralo. Partia umelcov ním pred pár desaťročiami zrejme kompenzovala akútny nedostatok maliarskych plátien v krajine. Od tých čias Mural de la Prehistoria przní svoje okolie bizarnými, infantilne pôsobiacimi motívmi stvárnenými pomocou jedovato krikľavých farieb. Prapodivné veľdielo pozorujeme z blízkeho opusteného políčka. Spoločnosť nám tu robí iba podvýživená krava priviazaná krátkym lanom k polorozpadnutej chatrči. Priam až surrealistický pocit z tohto miesta umocňuje povedomá omamná vôňa. Tá vo mne prebúdza spomienky na prechádzky amsterdamskými uličkami alebo chodbami slovenských internátov.

Prázdny žalúdok v krásnom prostredí…

Žeravé zovretie spaľujúcej horúčavy povoľuje až so západom slnka. Príjemná večerná teplota okamžite vyháňa do centra Viñales zástupy zábavychtivých turistov. Súčasťou tejto ľudskej riavy sme aj my štyria. Po príjemne uspokojivej večeri stále nemáme chuť opustiť toto pulzujúce prostredie. Postupne sa preto zastavujeme vo viacerých podnikoch, ktorých obsadenosť práve atakuje svoje historické maximá.

Progresívny kubánsky pohľad na vekové obmedzenia

Posledným zastavením našej barovej cesty je 3J Bar de Tapas. Všemožnými recenziami vychvaľovaný podnik taktiež netrpí nezáujmom zo strany zákazníkov. Najmä zahraniční turisti prahnú po čo i len krátkom posedení  na priedomí tohto vychyteného lokálu. Počas popíjania sa nám spontánne prihovárajú niekoľkí okolo sediaci návštevníci. Interakcia s cudzími ľuďmi človeka často obohatí o rôzne, niekedy ťažko uveriteľné, historky. Životný príbeh nemeckého vojnového veterána pôsobiaceho v Afganistane by istotne mohol poslúžiť ako predloha scenára nejakého hollywoodskeho trháku. Rozprávanie relatívne mladého chlapíka, ktorý dokonca navštívil aj Bratislavu však napriek tomu pôsobí prekvapivo uveriteľne. Naopak, Kristovými rokmi poznačená Kanaďanka je podľa môjho názoru predurčená stať sa objektom záujmu konzília psychiatrov. Jej príbehy obsahujú viac logických nezmyslov než volebný program Kotlebovcov a súhrn všetkých verejných prejavov kapitána Danka dokopy.

Pobalení pozorujeme vychádzajúce slnko a čakáme, až príde Oscar. Podľa dohody tu má doraziť okolo ôsmej. Z ničoho nič nás desí Carlosova španielska hatlanina. Podľa neho robíme chybu ak si myslíme, že Oscar naozaj príde tak, ako sľúbil. Pochopiteľne zneistieme, keďže zvládnuť niekoľkohodinový presun bez auta by bolo značne problematické. Prosíme Carlosa, aby zavolal Oscarovi a zistil, aká je teda jeho situácia. Carlosove odhalenia nás vonkoncom netešia. Z Oscara vraj dnes určite nič nebude. Žobroníme od Carlosa, či by nám narýchlo nemohol vybaviť iný odvoz. Ten využíva situáciu, robí trošku drahoty a tvári sa patrične dôležito. Napokon ale víťazoslávne oznámi, že ďalší šofér už trieli naším smerom. S ohlušujúcim rachotom nám zo sŕdc padá obrovský uholný kameň. Tragikomická telenovela na kubánsky spôsob však ešte len začína naberať obrátky.

Liek na stresové situácie

Na parkovisku pred domom znenazdajky zastavuje známe strieborné auto. Šokovaní vidíme, ako z neho vystupuje Oscar. Rukami-nohami sa mu pokúšame vysvetliť, čo nám pred pár minútami povedal Carlos. Oscarov výraz tváre pripomína teľa zízajúce na maľované vráta. Vraj všetko platí tak, ako sme sa dohodli. Pristupuje k nám Carlos a razom sa medzi naším rozčerteným domácim a neoblomným Oscarom strháva tropická slovná búrka v španielskom znení. Celú túto absurdnú roztržku sledujem bez titulkov z prvého radu.

Napokon zasahuje nový šofér, ktorý medzitým infiltroval rozhádané duo. Je rozhodnuté, odvezie nás Oscar. S vystúpeným krvným tlakom a pulzom dostihového koňa po Veľkej pardubickej si teda sadám na posledné voľné miesto v jeho aute. Cesta k horúcemu južnému pobrežiu Kuby sa konečne začína…

Teraz najčítanejšie