Denník N

Ostrovy, ktorých obyvatelia vítajú nový deň ako prví

12. júla 1979 sa stali nezávislým štátom ostrovy roztratené v modrých šíravách Pacifiku. Obyvatelia ostrovnej republiky Kiribati majú najväčšie obavy z globálneho otepľovania. Na vlajke majú síce fregatku, ale najvzácnejším vtákom ostrova je nenápadný bobikokiko.

Prví Európania, ktorí sa sem doplavili v 16. storočí, našli na ostrovoch pôvodné mikronézske obyvateľstvo na úrovni prvotnopospolnej spoločnosti. Až v roku 1778 britský námorný kapitán Thomas Gilbert zaniesol niektoré ostrovy do mapy. Ruský admirál Ivan Fjodorovič Kruzenštern v roku 1820 pomenoval po ňom najzápadnejšie zo súostroví a jeho domorodcami skomolené meno sa dostalo napokon do názvu republiky.

 

V roku 1979 sa britská kolónia stala samostatnou republikou

 

V roku 1892 si ostrovy vzala Veľká Británia pod svoj protektorát a v roku 1916 sa stali jej kolóniou. V roku 1975 sa stali samostatným štátom Lagúnové ostrovy – dnešné Tuvalu – a o dva roky neskôr – 12. júla 1979 – bola vyhlásená Kiribatská republika. O 20 rokov neskôr sa stala plnoprávnym členom OSN.

 

Úradným jazykom je angličtina, ktorú môžeme počuť najmä na hlavnom atole Tarawa. Na ďalších ostrovoch sa uchovali miestne polynézske jazyky s vtrúsenými anglickými výrazmi. Tak sa do kiribatčiny dostalo slovo kamea, ktorým nazývajú psa. Toho na ostrovy priviezli Angličania a keďže naňho volali „come here“ – poď sem, toto slovo prešlo do domáceho jazyka pre označenie psa.

 

Ak by sme brali do úvahy aj šíre pláne Pacifiku, tak by Kiribatská republika zabrala úctyhodných tri a pol miliónov štvorcových kilometrov oceánu južne od Havajských ostrovov. V skutočnosti sa z tejto plochy vynára po oboch stranách rovníka len 33 väčších (z nich 21 obývaných), a početných malých atolov, ktorých celková rozloha dosahuje iba 868 km2. Súčasťou republiky Kiribati sú Gilbertove a Phoenixské ostrovy, ostrov Banaba (Ocean Island) a časť súostrovia Line. Žije na nich okolo 100 000 obyvateľov, z nich asi polovica v aglomerácii Bairiki, ktorá sa nachádza na dvoch ostrovčekoch atolu Tarawa. Sídli v nej prezident a nachádza sa tu pobočka Juhopacifickej univerzity, na ktorej študuje okolo 500 študentov. Z Bairiki vysiela Rádio Kiribati, vlastnú televíziu ostrovná republika nemá, a vychádza tu vládny týždenník Te Ukera a nezávislý týždenník Kiribati Newstar.

 

O atol Tarawa prebiehali tuhé boje 20. – 23. novembra 1943. Američania zaútočili na strategické letisko Betio asi 4 km od Bairiki, ktoré bránilo 4 500 japonských vojakov. Z nich sa dalo zajať len 17, ostatní buď padli, alebo spáchali samovraždu. Na americkej strane bolo 1 001 padlých a takmer 3 000 zranených vojakov.

Atoly v rôznom štádium vývoja

 

Ostrovy nie sú rozdelené iba rovníkom, ale aj 180. poludníkom. Dátumová hranica je upravená tak, že republika Kiribati patrí ešte do západnej pologule, takže ľudia na súostroví Line sú prvými, ktorí vítajú nový deň, a boli prvými, ktorí jedenásť hodín pred nami privítali tretie tisícročie. Pri tejto príležitosti najvýchodnejší z ostrovov Caroline premenovali na Millennium.

 

Atoly Kiribati sú v rôznom štádiu vývoja. Najtypickejšie sú ostrovčeky s plytkou lagúnou uprostred. Na starších ostrovoch buď lagúna chýba, alebo je otvorená na západnej, záveternej strane. Povrch atolov sa zdvíha len do troch až šiestich metrov, len na ostrove Banaba až do výšky 81 m. Život na Banabe (v preklade Dutá pôda, 6 km2) – a vlastne na všetkých atoloch – sťažuje nedostatok pitnej vody. Počas veľkého sucha v rokoch 1873 – 75 vyschli všetky stromy a zahynuli tri štvrtiny obyvateľov, ďalším sa podarilo dostať na lode plávajúce okolo.

Fosfátová horúčka na ostrove Banaba

 

K osamelému ostrovu Banaba sa ako prvá zo známeho sveta doplavila americká loď Diana s kapitánom Jaredom Gardnerom v roku 1801. O tri roky neskôr dostal prosté meno Ocean a v roku 1900 sa zistili na ostrove veľké ložiská fosfátov. Spoločnosť, ktorá ich ťažila, si vydobyla vskutku exkluzívnu zmluvu za 50 libier ročne a na 999 rokov. Boli roky, keď vyťažili na ostrove viac ako 300 tisíc ton tejto cennej obchodnej komodity. Vtedy tam žilo okolo 30 000 ľudí.

 

Optimizmus však rýchlo vyprchal. Fosfátov ubúdalo a v roku 1982 ich exploatáciu úplne zastavili. Podobne ako na známejšom Nauru, aj z ostrova Banaba veľa ubudlo. Ľudia, závislí na ťažbe, opustili ostrov a dnes na ňom dožíva posledných necelých 300 obyvateľov a zrejme aj tí buď na ostrove dožijú, alebo sa vysťahujú.

 

Strach z globálneho otepľovania

 

Vysťahovalectvo smeruje najmä na fidžijský ostrov Rabi, kam sa presťahovalo okolo 5 000 Banabančanov, ktorí žijú v štyroch osadách s rovnakými názvami ako na materskom ostrove. Na Rabi ich reprezentuje Rada lídrov a starších. Žiadali kiribatskú vládu, aby im vyplatila 614 miliónov dolárov zo zisku z ťažby fosfátov, čo by im pomohlo uchytiť sa v novom domove. Nepochodili. Vraj na tieto peniaze majú nárok len vtedy, ak sa vrátia bývať na Kiribati. Tomuto rozhodnutiu chýba logika. Vysťahovalectvo z ostrovov má stúpajúci trend a vláda ho podporuje! Pri nepatrnej výške ostrovov majú totiž obyvatelia Kiribati najväčšie obavy z globálneho otepľovania. Pri zvýšení vodnej hladiny by sa mohlo stať, že republika zmizne pod vodnou hladinou. Medzi najvyššie ostrovy patrí práve Banaba. Navyše znečisťovanie vôd oceána vedie k úhynu koralov (údajne až 80 %), hlavných staviteľov atolov. Preto patria zástupcovia Kiribatskej republiky medzi najagilnejších účastníkov medzinárodných fór venovaných globálnemu otepľovaniu. Už v roku 2008 prezident Anote Tong oficiálne požiadal vlády Austrálie a Nového Zélandu, aby akceptovali prisťahovalcov z Kiribati. „Naplánovať si deň, keď už nemáte krajinu, je naozaj bolestivé, ale myslím, že to musíme urobiť,“ povedal vtedy prezident Tong. V roku 2014 v rozhovore pre The New York Times povedal, že „podľa prognóz do konca storočia bude vodná hladina vyššie ako najvyšší bod našej krajiny“. K riešeniam patrí odkúpenie 20 km2 územia na fidžijskom ostrove Vanua Levu. Táto situácia je pre obyvateľov ostrovnej krajiny o to smutnejšia, že oni sa na znečisťovaní ovzdušia a tým i na globálnom otepľovaní vôbec nepodieľajú.

 

Ekonomická závislosť

 

Podnebie je typicky rovníkové, občas sa cez ostrovy preženú tajfúny, ale zriedkavé nie sú ani obdobia sucha. Všetka dažďová voda vsiakne do pórovitého podložia, pôdy sú plytké, čím sa ostrovy radia medzi tie územia sveta, ktoré majú najhoršie podmienky na poľnohospodársku výrobu, dovoľujú pestovať len kokosové palmy, ananásy, banány, papáje a iné ovocie, čo spolu s rybolovom (najmä lovom tuniakov), pestovaním tekvíc, čínskej kapusty, paradajok a iných plodín pre vlastnú potrebu tvorí základ hospodárstva.

 

Pomerne vysoká úmrtnosť detí, tuberkulóza, nadmerné fajčenie (54 % populácie, najmä mladých), nedostatok kvalitnej stravy a pitnej vody, infekcie (vrátane HIV) a len 23 lekárov v celej republike spôsobovali nízky priemerne dožitý vek: u mužov 57 a u žien 63 rokov. Situácia sa zlepšila príchodom kubánskych lekárov.

 

Ekonomika Kiribatskej republiky je závislá na cudzej pomoci. V súčasnosti sa rozvíjajú vzťahy s Japonskom a Tajvanom. Obe krajiny dostali povolenie na sezónny lov rýb v kiribatských vodách. Zaujímavé je, že diplomatické zastúpenie v Kiribatskej republike má okrem Austrálie, Nového Zélandu a Tajvanu len Kuba.

 

Pozoruhodný ostrov Kiritimati

 

Flóra, ktorá môže využívať len vrstvičku slanej pôdy, je chudobná. Pôvodných druhov je len 83, ďalších asi 300 druhov sa dostalo na ostrovy s prisťahovalcami. Hospodársky významné sú riasy, ktoré sem boli introdukované z Filipín. Skromná je aj kiribatská fauna. Rozšírený je polynézsky druh potkana (Rattus exulans) a zdivočené mačky. V okolitých vodách žije okolo 200 druhov koralov, 800 druhov rýb a 1 000 druhov mäkkýšov. Obľube sa teší lov rýb, rôznych kôrovcov, i perál. Veľký dopyt po veľkých mušliach druhu Tridacna gigas viedol k ich značnému úbytku.

Pozoruhodný je ostrov Vianočný ostrov – Kiritimati. (Názov je skomoleninou anglického Christmas). S rozlohou okolo 388 km2 a so zhruba rovnako veľkou lagúnou je údajne najväčším atolom na svete. V súčasnosti je celý ostrov biosférickou rezerváciou. Pre Európu ho objavil v roku 1537 na svojej osudnej plavbe španielsky moreplavec Hernando de Grijalva. V roku 1777 sa tu zastavil slávny James Cook. Bol práve Štedrý deň a tak dal ostrovu názov Vianočný. Pokusy o osídlenie prekazilo niekoľkoročné extrémne sucho a začiatkom minulého storočia bol opäť opustený. V roku 1917 – 39 na ňom Angličan Joe Hill vysadil okolo 800 000 kokosových paliem. Po druhej svetovej vojne tu Američania a Briti testovali jadrové zbrane a Wernher von Braun neúspešne navrhol, aby sa práve tu vybudoval kozmodróm, z ktorého by vyleteli do vesmíru prvé rakety s ľudskou posádkou.

 

V roku 1999 si ostrov na 20 rokov prenajala japonská vesmírna agentúra za 840 000 dolárov ročne plus platby za škody spôsobené na životnom prostredí. Ohlasovaný program Hope-X však po štyroch rokoch zastavili.

 

Žijú tu kraby, jašterice, na pláže prichádzajú klásť vajcia korytnačky. Z asi 80 druhov vtákov, ktoré žijú na ostrovoch Kiribati, žije na Kiritimati asi polovica. Predovšetkým ide o kŕdle morských vtákov. Ale najpozoruhodnejší je nenápadný bobikokiko (Acrocephalus aequinoctialis) – príbuzný nášho trsteniarika. Mal smolu. V 18. stor. priviezli cudzinci na ostrov kotvičník zemný (Tribulus terrestris), rastlinu, ktorú môžeme nájsť aj v našich nížinách a popri cestách, tratiach a na rumoviskách aj vo vyšších polohách. Predovšetkým jej korene a plody obsahujú látky, ktoré zvyšujú hladinu testosterónu a iných mužských pohlavných hormónov, preto je už oddávna vnímaná ako afrodiziakum. Semená si obľúbil aj bokikokiko a to sa mu stalo osudným. Domorodci práve v ňom videli zdroj zvýšenia potencie a začali ho loviť v neúnosnej miere. Dodnes sa udržal ako vzácny endemit len na ostrove Kiritimati. Ostrov je dnes biosférickou rezerváciou a je na ňom len päť dedín.

Vzdialený raj pre romantikov

 

Kiribaťania sa radi zabávajú. Oficiálnych hostí vítajú tancom, pri ktorom napodobňujú svadobné prejavy fregatiek, bežných vtákov na ostrovoch, ktoré nájdeme ako jeden zo symbolom aj na kiribatskej vlajke. Sprievod tvoria jednoduché bicie nástroje, novšie aj gitara. Tanec nie je len formou zábavy, ale i zobrazením celkovej krásy, zručnosti a vytrvalosti tanečníka.

 

V roku 2004 sa republika Kiribati dvoma šprintérmi a jedným vzpieračom prvýkrát predstavila na letnej olympiáde. Zatiaľ najväčším športovým úspechom je zlato vzpierača Davida Katoataua na Hrách Commonwealthu v roku 2014. V Bairiki sa sformoval aj národný futbalový tím, ktorý sa však doteraz – pokiaľ je mi známe – netešil ani len z remízy.

 

Život na ostrovoch opísali niekoľkí bývalí koloniálni úradníci. Najviac zaujal americký cestopisec a esejista Jan Maarten Troost knihou Sexuálny život kanibalov, ktorá vyšla v roku 2004. Napísal ju po dvojročnom pobyte s priateľkou na ostrove Tarawa.

 

Vzhľadom na odľahlosť ostrovov sem zavíta ročne len okolo 5 000 turistov, ktorí si chcú užiť romantické ticho v exotickom tropickom prostredí. Krásne pláže, potápanie, rybolov, ale i vľúdnosť obyvateľov im k tomu vytvárajú základné podmienky.

Foto: New Zealand Geopgraphic, Tarawa Travel Tourism, Islnad on Map.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.