V prílohe listu Vám posielam svoj hendikep a invalidný dôchodok, po roku poprosím vrátiť – chce to byť len „zážitková terapia“. Nie je to vianočný darček, je to veľké poďakovanie. Za dôchodcovské a študentské cestovanie vlakmi zadarmo.

  To bol váš darček, pre mnohých Danajský.

Viete, keď som lepšie videla nemala som problém cestovať „pol dňa“ – krajina je zaujímavá, človek všeličo vidí a objaví … No priznám sa, čím horšie vidím, tým menej ma baví plánovať si cestu spôsobom „o piatej z Komárna, o deviatej v Nitre s prestupmi v Kolárove, Šali, Nových Zámkoch a možno aj v Šuranoch“. Lebo zhruba takúto ponuku mi dáva grafikon autobusovej dopravy z Komárna do Nitry.  Prečo? Lebo SAD Nové Zámky sa pripravuje na odliv cestujúcich do vlakov.

Poviete si, že veď kde je problém, sadni aj ty na vlak a v Zámkoch ti stačí jeden prestup … A viete, ako rada by som …? Len niektoré opatrenia sú už také – jednému doprajú, druhému vezmú. A tak mne a kope ďalších ľudí vzali možnosť cestovať. Mne kvôli barlám. Mamičkám kvôli kočíkom. Lebo to, čo mi pri zdravých nohách nerobilo problém, už dnes nezvládnem – nástup do vlaku a rýchly presun z nástupišťa na nástupište. Nástup v takých „dierach“ (ospravedlňujem sa Nitre, čo by krajskému mestu) do akých cestujem a z akej cestujem veru niekedy údajne má čo robiť aj zdravý človek, pokiaľ nie je gymnasta.

No a preto Vám v prílohe posielam svoj zdravotný hendikep. Verím že barly si vybavíte a vládne auto so šoférom vám pri tom chýbať nebudú.

P. S. Neberte to ako sebaľútosť. Tej som sa nikdy nenaučila, lebo mi ju (na moje šťastie) okolie nikdy nedovolilo. Tento list je „produktom“ mojej nespútanej „radosti“ z pohľadu na nový grafikon autobusovej dopravy. So srdečným pozdravom