Najtajnejšie Vianoce
Zobudilo ma ticho. Baletné ticho padajúcich vločiek, zimné, sobotňajšie, keď maminka s ockom dlhšie leňošia. Vonku sa to ešte celkom nezobudilo, a tak som sa zahľadela. Mačka za sebou nechávala malé stopy a sýkorka na strome koketovala s vysušeným jabĺčkom. Nasadla som teda do rakety, smer obloha.
Pozorovať vločky pred Vianocami som mala vždy rada. Čím viac snehu napadalo, tým väčší batoh so želaniami som schovala Ježiškovi pod vankúš.
„Bábiku, aby mala handrová Zuzanka kamarátku, červenú kabelku, aby som vyzerala ako ozajstná mama, šál aj rukavice, potom knihu s obrázkami, čo som videla v kníhkupectve a ešte nejaký darček, len neviem presne aký. Nechám to na teba, Ježiško, viem, že ma zas niečím prekvapíš, ako každý rok. Len mi, prosím ťa, nedávaj ďalší sveter, lebo ten z minulého roka…prepáč, ale vôbec sa mi nepáčila farba. Ak niečo zabudneš, nevadí. Ale hlavne: nezabudni prísť…“
„Deti, vstávame! Ide sa na výlet!“, vošiel do izby ocko s radosťou v hlase.
Každý rok sme pár dní pred Vianocami išli na nejaký výlet, aby mohla maminka popripravovať výzdobu a aby mohol Ježiško doniesť stromček. Skoro som zabudla: ten nejaký výlet bol vždy návšteva u tety v neďalekej dedine. Milovala som to tam. Vo veľkej záhrade sme postavili pár snehuliakov, zobrali tete skoro všetky hrnce, zopár mrkiev a uhlíky. Fešáci nám potom robili spoločnosť až do zotmenia, kedy nás v kuchyni čakali koláče a teplá polievka. Voňavé lakoty chutili najlepšie na stoličke pri peci, odkiaľ som mala výborný výhľad na všetko. Na dve vedrá s vodou zo studne, ktorú sme boli ešte doobeda s tetou nabrať, na stôl, ku ktorému som si väčšinou nechcela sadnúť, aj na gauč, kde si teta zvykla občas poobede čítať noviny. Keď sa na ňom pohla zavŕzgal a tak som vedela, že pri čítaní zaspala. To mi bolo veľmi smiešne, lebo sedela a spala. Tak buď sedím a čítam, alebo ležím a spím. Nevedela sa rozhodnúť a tak robila všetko naraz.
Keď sme tete všetko zjedli, ocko povedal, že nás doma čaká prekvapenie a tak sme na seba natiahli skoro suché gate, kožúšky, čiapky, aj rukavice (šály sme nechali snehuliakom a každý rok sa musel ocko po ne na druhý deň vracať) a cestou domov sme počítali, koľko vianočných stromčekov stihol Ježiško v ten deň ľuďom porozdávať.
Doma to vyzeralo krásne. Vianočné ozdoby mi vždy vylepšili náladu a zo všetkého najradšej som ležala pod živým stromčekom a točila s ružovou mrkvou. Keď som ju jeden rok rozbila, už mi tam nedovolili ležať, alebo som bola veľká a prestalo ma to baviť. Nezabudnem však na jeden večer, kedy som urobila ohromný objav.
Po slávnostnej večeri sme išli s ockom do detskej izby a tradične sme sa tam hrali, pokiaľ Ježiško doniesol pod stromček darčeky. Aj tento rok to bolo tak, len s tým rozdielom, že sme si každý priali toho veľa a Ježiškovi to trvalo véééľmi dlho! Ja som tak dlho čakať už nevládala a tak som ockovi povedala, že musím ísť, čo som dôkladne dokazovala prešľapovaním na jednom mieste a trpiacim výrazom v tvári. Nešla som na určené miesto a ako som sa tak blížila k obývačke, začula som maminku volať:
„Ježiško, neber ma so sebou, oni už budú dobré. Sľúbili nám s ockom, že nás budú poslúchať, aj pomáhať…“
„Je tam“, zašepkala som svojmu obrazu v zrkadle, pričom som si chytila ústa obomi rukami, aby ma nepočul. Veľmi som ho chcela vidieť a tak som nakukla. Maminka stála opretá o stôl a rozprávala sa so stromčekom. Nech som sa pozerala akokoľvek dôkladne, Ježiška som nevidela. Buď bol malý, alebo ho môžu vidieť iba rodičia…
Vrátila som sa do izbičky a nikomu nič nepovedala. Ešte chvíľku sme čakali a keď sa rozzvučal zvonček skoro sme prevalili ocka. Vlastne sme ho tam aj zabudli. Ježiško nechal otvorené balkónové dvere a maminka vystrašene hovorila, ako ju chcel zobrať so sebou, lebo ju hneváme, ale presvedčila ho, aby ju ešte nechal. Mladšia sestra bola z toho chvíľku vyplašená a tak jej maminka podala medvedíka.
Ježiško mi znova doniesol sveter. Celkom pekný , musím uznať, ale s kabelkou to poplietol a dal ju sestre. Ocko sa tešil z nových ponožiek a dvom baleniam Pitralonu a maminka ochkala, lebo jej Ježiško doniesol veľa pančušiek do roboty. Všetci sme boli spokojní a ocko nemusel ísť hneď ráno po šály, lebo Ježiško myslel aj na to a každej nám ten rok uštrikoval po dva.
VESELÉ VIANOCE!
