Denník N

Znepokojenie v EÚ – Palestínska samospráva zabíja deti

Smutná správa o myšiach a laboratóriu.

Miroslav Kizák v posledných mesiacoch napísal 2 rozsiahle texty o palestínskej výzve na bojkot Izraela.

Požiadala som o dôkaz tvrdenia, že oficiálna výzva, ktorú nájdete tu, obsahuje antisemitské myšlienky. Tiež si prosím dôkaz, že kampaň stojí v službách medzinárodného terorizmu. Dôkazy mi blogy zatiaľ neposkytli, ale skúsim sa k nim vyjadriť v najbližšej dobe.

Zhodou okolností mi Facebook 15. júla pripomenul analýzu BDS zo SME spred 6 rokov:

Čo je BDS?
Naivnučká, hlúpučka činnosť kváziaktivistov. BDS je bublina.

V rovnakom článku sa však píše aj o tom, že bojkot funguje – Izraelčania totiž bojkotovali drahý cottage syr. Ak si dobre pamätám, syr nakoniec zlacnel.

Izraelčania chceli dosiahnuť zmenu firemnej politiky a podarilo sa im to. BDS voči Izraelu má rovnaký cieľ – zmenu izraelskej politiky voči Palestínčanom. Cieľom BDS nie sú a nemajú byť jednotliví Izraelčania a už vôbec nie židia či židovské obchody.

Dnešný blog bude síce o situácii v Gaze, no krátko ukáže, prečo považujem BDS za potrebné.

Vyhľadala som si na stránke Nka heslo „Gaza“ – v posledných mesiacoch sa vyskytuje v pár blogoch a niekoľkých agentúrnych správach:

Tento týždeň je Gaza v tme. Dodávky elektriny počas viac ako 10-ročnej blokády v týchto dňoch dosahujú historické minimum.

Ako vidieť zo starších stručných správ v Nku, ide o vyústenie dlhodobej politiky voči Gaze zo strany tzv. Palestínskej samosprávy pod vedením Mahmouda Abbása. Žiadalo by sa doplniť, že je to viac ako len otrasný spor Hamas – Fatah. Základom terajšieho vyhrotenia krízy v Gaze je pretrvávajúca izraelsko-arabská blokáda a izraelská okupácia Pásma.

V Gaze pri sviečkach nesedia od pondelka, ale roky. Dobrá analýza dnešného stavu je tu.

Je známe, že počas izraelských útokov na Gazu práve Abbás požadoval intenzívnejšie bombardovanie. Týmto spôsobom chce zvrhnúť Hamas. Dva milióny civilistov v Gaze sú svetom zabudnuté. Blokáda trvá desaťročie, povaha blokády nikdy nebola a stále nie je breaking news.  Podľa OSN Gaza bude v roku 2020 už neobývateľná, Khalil Shaheen v rozhovore tvrdí, že to bude skôr.

Arabskí autokrati a diktátori radi na blokádu prispievajú každý svojim dielom. Hranice sú zatvorené, na povolenie vycestovať či vstúpiť do Gazy Palestínčania čakajú týždne i mesiace. A je jedno, či potrebujú lekárske ošetrenie (pre blokádu často v Gaze nedostupné), alebo majú začať štúdium v Oxforde.

V Gaze sa život v dôsledku blokády (a 3 veľkých vojen za posledných 8 rokov) vzďaľuje tomu, čo žijeme my. 80 percent rodín závisí od potravinovej pomoci OSN. Blokáda zničila obchod a priemysel, nezamestnanosť sa pohybuje okolo 50 percent a vyššie posledných niekoľko rokov. Počas vojny Gaza prišla o jedinú čističku odpadových vôd, podľa mojich informácii sa ju zatiaľ nepodarilo opraviť. To znamená, že i more v Gaze je plné splaškov z kanalizácie. Tie z času na čas zasiahnu aj u nás populárnu liberálnu destináciu Tel Aviv (naposledy začiatkom júla úrady uzavreli pláž v Aškelone v blízkosti Gazy).

Palestínski rybári v Gaze (2014)
Foto: Mohammed Salem, Reuters

Jednou z obetí kolektívneho trestu voči Gaze je 3-ročné dievčatko menom Yara Ismail Bakhit z mesta Khan Younis na juhu pásma Gazy. Yara mala choré srdce, zomrela, lebo jej nebolo umožnené vycestovať na Západný breh Jordánu do nemocnice. Z rovnakého dôvodu v posledných týždňoch v Gaze zomrelo 16 ľudí. Ministerstvo zdravotníctva Palestínskej samosprávy kráti rozpočet pre inštitúcie v Gaze, odmieta platiť za zákroky na Západnom brehu alebo v Izraeli pre ľudí v Gaze.

Yara

 

Deti v Gaze sa učia pri sviečkach počas výpadku elektriny.
Foto: Ashraf Amra, APA images

Lekári za ľudské práva Izrael informujú. že v Gaze chýba 270 liekov, operácie v nemocniciach nie sú možné – už sú obete. Najviac trpia pacienti s rakovinou, tí, čo potrebujú dialýzu, predčasne narodené deti a dojčatá s poruchami vývinu.

Krátke video Jewish Voice for Peace – pred katastrofálnymi dôsledkami odstavenia elektriny v Gaze varovala OSN (aj Červený kríž). Palestínčania v Gaze sú obeťami politických machinácii, ktoré nemôžu nijako ovplyvniť. JVP upozorňuje, že mnohé domácnosti v Gaze používajú elektrické pumpy na vodu. Ak sú bez elektriny, sú v podstate aj bez vody na umývanie. Chápme – to, čo je u nás pitná voda, v Gaze na pitie zo zdravotného hľadiska vôbec nie je vhodné.
Izrael Gazu okupuje, preto má hlavnú zodpovednosť za životy civilistov – bez ohľadu na palestínsku, arabskú či izraelskú politickú scénu. Zabezpečiť dôstojný život pre civilistov na okupovaných územiach je povinnosť Izraela, nemá to robiť z dobrého srdiečka. Treba preto Izrael brať na zodpovednosť za to, čo sa v Gaze deje – katastrofálne podmienky Izrael vie zmeniť.

Omarom sa poznám už 8 rokov. Dnes má verifikovaný účet a 34 tisíc fanúšikov na Twitteri. Tento rok spolupracoval na projekte Gaza: Ten Readings of a Blocked Decade. Desať žien z Gazy rozpráva o desiatich rokoch blokády.

Omar žije v meste Gaza, pracuje ako novinár a tlmočník, píše blog a komentuje udalosti v Palestíne. Má 30 rokov, rád varí a rád fotí Gazu v jej rôznych farbách. Často písaval o tom, že život v Gaze je pre ľudí mimo Gazy nepredstaviteľný. Nepredstaviteľne zlý.

Zo 14, 16, 18 hodín bez elektriny je dnes takmer celý deň alebo viac. Prvýkrát, odkedy ho poznám, začal tento týždeň písať, že musí z Gazy odísť. Nedá sa tam žiť. Zo situácie v Gaze viní Izrael, Fatah, Hamas, Palestínsku samosprávu aj pretrvávajúci vnútorný konflikt palestínskych frakcii.

Hovorí:
„Neviem si odpustiť, že som štastný, keď máme elektrinu 3-4 hodiny za 24 hodín namiesto 2 hodín každých 60 hodín (ako sa hovorila pôvodná informácia obyvateľom – pozn. BW)
Ako krysa v laboratóriu.
Pripomínam, je tu 30 stupňov Celzia, vysoká vlhkosť vzduchu, je tma a samozrejme, prúd nejde. Aj krysy v laboratóriu žijú lepšie.“

Opäť veľmi záslužnú prácu robí nezisková organizácia We Are Not Numbers. Ich stránka je tu.

16.7. v noci zorganizovali krátky video hovor s dvomi svojimi autorkami v Gaze. Asmaa Motaz ElKhaldi a Saja Motaz ElKhaldi opisujú situáciu podobne ako Omar – neznesiteľné teplo, ľudia nemôžu v noci spať od tepla alebo si líhajú priamo na dlážku, aby sa trochu schladili. Ovievajú sa papierovými táckami na fastfood. Asmaa a Saja si myslia, že najhoršie sú na tom tí, čo žijú v karavanoch, lebo prišli vo vojnách o strechu nad hlavou. Obviňujú Izrael a ostatné strany, ktoré sa podieľajú na blokáde.

Jediným miestom, kde sa človek môže ochladiť, je more – hoci každý vie, že je znečistené.

Pláž v Gaze

28-ročný fyzioterapeut Basman ElDerawi pre We Are Not Numbers aktuálne píše:
„Posledných 10 rokov môjho života sa nedialo skoro nič okrem čakania (a vojen). Izraelská a egyptská blokáda nám nedovolí odísť a bráni nám žiť. Elektrinu – od ktorej závisí všetko od osvetlenia cez vodu po internet – nám obmedzili zo štyroch hodín denne na tri. Bez čistenia odpadových vôd je aj naše more – ku ktorému sme sa vždy utiekali – plné odpadu.

Napriek tomu si myslím, že by som sa v Gaze mal považovať za šťastného. Hoci nemám auto, nemám dosť peňazí, aby som sa oženil alebo aby som študoval ďalej, mám prácu v odbore, ktorý som študoval – fyzioterapii (aj keď zarobím iba 450 dolárov mesačne, čo je ďaleko od tisícky, ktorú by som potreboval, aby som mohol pomýšľať na manželstvo). Raz som vycestoval z Gazy. Mám strechu nad hlavou. A mám autobatériu, vďaka ktorej si môžem o niekoľko hodín dlhšie nabíjať mobil a laptop.“

Pri takomto rozložení síl sa Izrael navonok tvári, že sa ho humanitárne katastrofy v Gaze netýkajú a sú vnútornou záležitosťou Palestínčanov. Heslo Chamáááás u nás zatiaľ veľmi dobre funguje – netreba nič riešiť, Palestínčania si za svoju smrť môžu sami.

EÚ je znepokojená, že sa situácia v Gaze zhoršuje. Kríza v Gaze v EÚ vyvolala minimálne rovnaké znepokojenie a pobúrenie ako kauzy Smeru v Moste-Híd.

Papier. V praxi doteraz nič moc. Neviem si predstaviť, že by Tel Aviv, Eilat, alebo hoci aj Vladivostok zostali týždeň bez elektriny skoro úplne bez pozornosti médii. Ľudia v Gaze, ako hociktorí iní v podobnom rozpoložení, veľmi jasne vnímajú, že ich trápenie nikoho nezaujíma. Verím, že keby odstávka elektriny postihla hydinovú farmu alebo veľké akvárium v Budapešti, vzbudilo by to pozornosť a záujem verejnosti. Ľudia by požadovali urýchlenie vyriešenie krízy – je leto, je horúco, zvieratká by sa trápili. To je moja slabosť – zdá sa mi, že sa mnohí často zaujímajú o osud zvierat viac ako o životy ľudí.

Bola by som veľmi rada, keby napr. aj Nko začalo systematicky zobrazovať Palestínčanov ako normálnych ľudí. Nie supermužov a superženy, idealizovať nie je čo (to platí o každej krajine). Napríklad – jeden autorský článok o izraelskom židovi, jeden článok o Palestínčanovi v Izraeli alebo o Palestínčanovi v Gaze apod. Ľuďom treba dať tvár a priestor, aby povedali, kto sú a čo chcú. Dnešná kríza v Gaze by nebola mohla vzniknúť bez totálnej dehumanizácie Palestínčanov.

Pán Kizák vo svojom blogu Špina v Osirelej zemi 2 uvádza izraelské aktivity pri pomoci obetiam katastrof, napr. po zemetrasení v Nepále. Áno, Izrael chodí pomáhať po celom svete (a natáčujú o tom celú kopu PR videí). Problém je ten, že na rozdiel od tsunami, povodní a zemetrasení, katastrofa v Gaze je spôsobená úmyselne a cielene ľudským zásahom. Dalo sa jej predísť a stále je možné ju zastaviť a život ľudí okamžite uľahčiť a povzniesť na vyššiu úroveň. Predpokladám, že podobne to je aj s epidémiou cholery v Jemene. Príkladov je veľa.

Gaza (Palestína) nepotrebuje peniaze. Ani BDS nie je o finančných daroch z celého sveta pre Hamas. Kdesi som čítala na margo prisľúbených financii na obnovu Gazy – veď ide už o tretiu obnovu za posledných desať rokov. Opravené po vojnách je minimum budov. Postavíte dom, príde vojna, dom je preč. Podobne to funguje na Západnom brehu aj s projektmi, čo financuje EÚ. Postavia sa, Izrael ich zlikviduje.

Palestína potrebuje slobodu a dôstojnosť. To sa len peniazmi získať nedá. EÚ môže prispieť v Gaze na knižnicu alebo školský projekt alebo niektoré veľvyslanectvo dopraví (veľmi zložitou procedúrou) deťom pár hudobných nástrojov (tie boli či sú počas blokády zakázané). Kým ľudia v Gaze zostanú v obkľúčení likvidačnej blokády a bez práv, problém zostane a bude sa len zhoršovať.

BDS je vyjadrením nesúhlasu s tým, čo sa deje. Keď ľudia v Gaze zomierajú – ešte stále – celkom zbytočne na liečiteľné choroby, zdá sa mi nemorálne vykresľovať Tel Aviv ako baštu liberalizmu, Biele mesto, ktoré treba vidieť. Čím si slovenský občan ako ja zaslúži dovolenku v Jeruzaleme alebo pri Mŕtvom mori, keď viem, že Palestínčan z Gazy sa tam celý život nemusí dostať, lebo sa narodil na blbom mieste.

Nechcem si kupovať izraelské cherry paradajky, lebo viem, že Izrael systematicky ničí poľnohospodárstvo v Gaze aj na Západnom brehu – postrekmi (toto nie je konšpiračná teória!), výrubom či pálením stromov a v prípade Gazy aj úplným zákazom vývozu tovarov do zahraničia.

Celkom neetické sa mi zdajú koncerty v Tel Avive s obohraným heslom, že hudba spája. Koncert zahraničného interpreta Izraelčanov s Palestínčanmi z okupovaných území spojiť jednoducho nedokáže, lebo sa naň Palestínčania nemajú šancu dostať. Bojkot je spôsob, ako donútiť Izraelčanov vnímať životné podmienky Palestínčanov aj mimo chviľ, keď odpad z Gazy zavalí izraelské pláže.

Blokáda Gazy by už dávno bola ukončená, keby Izrael niesol za ňu následky. Za zločiny spáchané v Gaze nebol nikto nikdy potrestaný (ak odrátame dvoch či troch vojakov, ktorých formálne odsúdili). Snaha dosiahnuť mierové usporiadanie v tomto konflikte je obmedzená na bezzubé vyhlásenia na papieri. OSN, EÚ a veľa ďalších organizácii sa na papieri, na konferenciách, na stretnutiach môže slovne hnevať, koľko chce, konflikt zostane presne taký, aký je, kým nepríde po „znepokojení“ aj niečo nepríjemné pre Izrael.

I pričinením arabských štátov palestínska otázka stále viac upadá do zabudnutia. Vyriešenie konfliktu v nedohľadne, osady rastú, v Gaze je blokáda, Palestínčania sú tragicky rozhádaní a rozdelení ako ešte nikdy, a Izrael je stále-menej-liberálny-ale-ešte-stále-na-tom-lepšie-ako-Saudská-Arábia. BDS pripomína, že Palestínčania sú tu.

Nóri predpovedajú na ďalšie dni v Gaze nočnú teplotu do 32 stupňov Celzia. Veľmi si želám, aby neboli ďalšie zbytočné obete. V podstate je jedno, kto pomôže krízu vyriešiť – dôležité je, aby také riešenie zabezpečilo aj ľuďom v Gaze dôstojnú existenciu. Inak to totiž riešenie nebude.

 

Teraz najčítanejšie