Od Paľa Hrušovského, ktorý, pri všetkých mojich výhradách voči nemu, viedol z môjho pohľadu Národnú radu najdôstojnejšie, je Andrej Danko vzdialený na svetelné roky. No a teraz sa tento Andrej Danko rozhodol „zlepšovať“ politickú kultúru tým, že chce zákonom diktovať, ako majú politické strany presne vyzerať. Lenže o tom rozhodujú voliči, ktorá strana má a ktorá nemá byť v parlamente. A platí to aj pre stranu Borisa Kollára či Igora Matoviča. A aj pre stranu Mariána Kotlebu. Demokracia totiž nie len tá jej časť, ktorá sa páči väčšine či Dankovi.

Ale, aby som sa dostal k podstate, pozrime sa bližšie na stranu, ktorú vedie Andrej Danko, na SNS. SNS má vraj 5.000 členov, čo je na slovenské pomery veľa, no ich kvalita nebude zrejme ohurujúca – z troch ministrov a niekoľkých štátnych tajomníkov, ktorých SNS nominovala, nie je jeden jediný členom SNS. To SaS, ktorá sa ako čerstvo vzniknutá strana s vtedy ani nie s 300 členmi dostala v roku 2010 do parlamentu a hneď aj do vlády, postavila 4 ministrov a 3 štátnych tajomníkov z vlastných radov. Áno, viem, spravili sme aj množstvo začiatočníckych chýb, ako to tak u čerstvo vzniknutej strany (za posledných 25 rokov jedinej na zelenej lúke) býva.

Vo voľbách do VÚC personálna bieda SNS pokračuje

Andrej Danko „vydíloval“ súhlas s jednokolovou voľbou županov za to, aby mohol v každom kraji postaviť, testovať a budovať svojich ľudí. Výsledok je však taký, že v košickom kraji postaví bývalú členku SDKÚ, v trenčianskom kraji postaví bývalú členku SaS a v prešovskom kraji pri nominácii župana Danko hrubo poruší vlastné stanovy. A v Bystrici sa zľakol a nenavrhol nikoho a práve tam mohol nejaký kovaný národniar odobrať zopár hlasov Kotlebovi, proti ktorému Danko údajne bojuje. V žilinskom kraji vypomohol starý káder Mikolaj. Pýtam sa, kde je tých päť tisíc členov SNS? A najmä, kde sú tie nové tváre?

Keď už sme pri stanovách politických strán, tie, ktoré má SNS, sú priam etalónom demokracie: (1) členom predsedníctva sa môže stať len ten, koho navrhne predseda (v SaS môže kandidovať hociktorý člen a volí ho priamo kongres), (2) kongres zvoláva len predseda, a to len raz za štyri roky (v SaS každý rok a automaticky), (3) mimoriadny kongres vie zvolať len predseda (v SaS okrem predsedu aj štvrtina členov strany alebo polovica členov Republikovej rady alebo Dozorná a rozhodcovská komisia), (4) o kandidátke do NRSR rozhoduje na konci dňa len predseda (v SaS ju schvaľuje Republiková rada) a (5) delegátov snemu (ak teda raz za uhorský rok k nemu dôjde) určujú okresné rady, avšak predseda „v prípade personálnych otázok má právo veta.“ (v SaS sú účastníkmi kongresu všetci jej členovia, čo je jedna z výhod nízkeho počtu členov).

A úplný vtip je kompetencia predsedu SNS číslo 14: „V zastúpení SNS sa zúčastňuje na celoštátnych   televíznych a rozhlasových besedách, poskytuje rozhovory a dáva články do printových médií. Touto činnosťou môže poveriť ktoréhokoľvek člena SNS.“

Politická strana SNS je vodcovská, diktátorská strana a nijak by ma neprekvapilo, keby Erdoganova AKP mala demokratickejšie, menej diktátorské stanovy.

Andrej Danko ani omylom nie je demokrat, iba ako demokrat pózuje. No v skutočnosti demokraciu potláča. Nielen vo vlastnej strane, ako sa aktuálne mohli presvedčiť prešovskí členovia SNS, ale aj v našom politickom systéme.