Denník N

Nie si tu jediný kto trpí

Helen

Helen je talentovaná profesora hudby, ktorá je po druhý krát vydatá a spolu s charizmatickým mužom vychováva dcéru Julie z prvého manželstva. Úspešnej milujúcej a finančne zabezpečenej žene zdanlivo nič ku šťastiu nechýba. Pred okolím i rodinou sa jej  sedem rokov  úspešne darí tajiť, že trpí klinickou depresiou.

Tá sa do jej života opäť vkradne pozvoľna a nepozorovane, najprv v podobe fyzickej únavy a neskôr sa pridajú panické záchvaty, dezorientovanosť, malátnosť a agitácia. Všetko sa prevalí, keď ju jedného dňa manžel nájde bezvládne ležať v kúpeľni. Vystrašený muž sa na príjme domáha dôkladného vyšetrenia manželky. Nakoniec s manželkou  končí v ordinácií psychiatra, kde sa dozvedá pravdu o Heleninom zdravotnom stave.

Prvotný šok a zdesenie vystrieda pocit zodpovednosti a manžel vynakladá svoje sily nato, aby pomohol Helen uzdraviť sa. Keďže Helen prežíva epizódu ťažkej depresie, manžel ju postupne sprevádza všetkými etapami choroby. Vyčerpávajú ho nielen Helenine stavy, opakované pokusy o samovraždu, ale aj nútená hospitalizácia, odmietanie podstúpiť elektrokonvulzívnu terapiu a tiež nové Helenine priateľstvo s mladou Matildou. Helen sa jedného dňa rozhodne podpísať v nemocnici  reverz a odchádza bývať ku svojej bývalej študentke, ktorá jej vie poskytnúť emocionálnu podporu. Matilda podobne ako Helen trpí nešpecifikovanou duševnou poruchou, kedy sa u nej striedajú obdobia ťažkej depresie s neprimeranou aktivitou.

Televízny film priniesol na obrazovku viaceré znepokojujúce informácie:

  1. Tajiť duševné ochorenie je možné aj pred rodinou

Pravdou je, že najbližší ľudia sú barometrom pre zmeny v správaní chorého člena rodiny, najmä ak ide o druhú, či tretiu epizódu. Mnohí ľudia so psychickou poruchou môžu ale svoje ochorenie dlhodobo a úspešne tajiť. Vonkajšie prejavy vyzerajú ako vystupňované bežné stavy únavy, smútku, podráždenia, nechutenstva, či nespavosti. Sú preto ľahko zamieňané s inými ťažkosťami, či už v práci, alebo v rodine.

  1. Mieru rizika spáchania samovraždy mnohokrát nie je schopná odhadnúť rodina ani psychiater

Tým, že človek nie je schopný v stave hlbokej depresie verbalizovať svoje pocity, okolie mnohokrát nemusí tušiť o hĺbke jeho utrpenia. Ťažkosti, s ktorými sa duševne chorý človek zverí svojmu okoliu, sa môžu zdať ako bežné, či ľahko riešiteľné. V konečnom dôsledku sú to len zástupné problémy, kľúčová je depresia. V čase akútnej fázy je preto dôležité, aby bol človek pod neustálou kontrolou, prípadne hospitalizovaný. Tiež je dôležité sledovať jeho dennú aktivitu, kvalitu spánku, chuť do jedla, záujem o okolie a to, či pravidelne berie lieky.

  1. Depresia je laickou verejnosťou vnímaná ako bežný smútok

U mužov sa môže depresia prejavovať ako stav podráždenia, či verbálnej agresie. Ženy pôsobia viac utiahnuto, sú mĺkve a vyhýbajú sa spoločnosti, alebo aktivitám ktoré ich predtým bavili. Vstať ráno z postele a obliecť sa je ale výkon porovnateľný s výstupom na Mont Blanc. Depresia zasahuje človeka vo všetkých oblastiach bio- psycho- sociálnej i spirituálnej roviny. S bežným smútkom má depresie toľko spoločného, ako tornádo s jarným vánkom.

  1. V depresii má človek tendenciu robiť konečné rozhodnutia

Najzávažnejším konečným rozhodnutím je spáchať samovraždu. Ľudia v depresii, ale mnohokrát robia rozhodnutia, ktoré neskôr môžu ľutovať. Dávajú výpoveď v práci, podávajú žiadosť o rozvod, definitívne sa rozídu s priateľmi, odsťahujú sa na opačnú stranu mesta, odchádzajú zo školy a pod. Môže to byť spôsobené subjektívnym presvedčením, že za ich zúfalými pocitmi je náročná životná situácia, ktorá sa odchodom vyrieši. Tým, že má človek depresiou zastretú myseľ, mnohokrát mu nenapadnú alternatívne spôsoby riešenia situácie. Preto by mal s dôležitými rozhodnutiami počkať do času, kým sa bude cítiť lepšie.

  1. Priateľstvo dvoch ľudí s duševným ochorením môže pre okolie pôsobiť desivo

Rozhovor s niekým, kto má skúsenosť s duševným ochorením je dobrá príležitosť vyventilovať nahromadené napätie. Pre zdravého človeka môže byť náročné neustále počúvať o tých istých strachoch, o tom čo človek nedokáže, nemôže, nezažije… Ten čo to prežil má zväčša väčšiu toleranciu zdieľať bludný kruh myšlienok s človekom v depresii. Navyše s ním nebýva v jednej domácnosti, čím stíha regenerovať svoje sily a má čas venovať sa psychohygiene.

  1. Deti vnímajú napätie, ktoré sa hromadí v rodine duševne chorého človeka

Pri akútnej fáze psychiatrického ochorenia sa môže stať, že okolie zabúda na deti, ktoré sú v rodine. Tie ale veľmi citlivo vnímajú každú zmenu v správaní rodiča, či súrodenca. Sú svedkom jeho halucinácií, celodenného ležania, zanedbávania osobnej hygieny i zúfalých pokusov odísť z tohto sveta. Je preto dôležité situáciu im citlivo vysvetliť a nechať im priestor nato, aby ju spracovali v láskyplnom prostredí. Situáciu netreba preháňať, ale ani zľahčovať. Tým najmenším pri hospitalizácií rodiča môžeme povedať, že je vyčerpaný a potrebuje si ísť oddýchnuť. Tým starším sa už dajú vysvetliť symptómy, ktorými člen rodiny trpí a poukázať na spôsob, ako sa mu dá pomôcť. Sami dospelí mnohokrát nevedia, ako sa majú ku chorému správať. Ťažko čakať od detí a dospievajúcich, že sa v novej situácii budú cítiť doma. Tie náročné situácie by mali riešiť starší. Mladším môžu prenechať povinnosti, ktoré nevládze robiť chorý. Povysávať mu v izbe, umyť auto, vyvenčiť psa, či zaliať trávnik. Zabezpečiť konkrétne  úlohy, ktoré boli predtým v kompetencii duševne chorého, im dáva uistenie, že sú pre rodinu nenahraditeľní. Nájdite silu a čas pochváliť ich zato. Posilníte nielen ich sebavedomie, ale aj vzťah k človeku za ktorého to robia. Obom im to neskôr pomôže nájsť k sebe opäť cestu. Netreba zabúdať nato, že deti ktoré sa neprimerane stiahnu do seba, prestanú prejavovať emócie a ochladne ich vzťah k chorému i ostatným, môžu prežívať vnútorný zmätok a post traumatickú stresovú poruchu. Všímajte si signály, ktoré vysielajú na emocionálnej rovine.

  1. Nie si tu jediný kto trpí

Človek v depresii zvyčajne nemá kapacitu nato, aby vám bol v trápení oporou. Je preto kontraproduktívne vysvetľovať mu následky jeho správania a ich dopad na ostatných. Ak Vás aj bude počúvať, vyberie si z toho len tú časť, ktorú mu mozog dovolí. Môže sa vám stať, že keď si dáte námahu overiť si či Vás správne pochopil, dozviete sa, že cíti ako je táto situácia neúnosná, že kvôli nemu všetci trpia a najlepšie by bolo, keby nebol. Nedá sa na neho zato hnevať, lebo kvôli chorobe myslí iracionálne, nespája si súvislosti ako vy a jeho bolesť mu zatiaľ dovolí vidieť iba seba. Treba vydržať, kým začnú zaberať lieky a až potom vysvetľovať. Netrápte sa zbytočne.

  1. Nezabúdajte na seba

V súčasnosti si sami psychoterapeuti uvedomujú naliehavú potrebu partnerov ľudí s duševným ochorením riešiť na odbornej úrovni nielen zdravotný stav chorého, ale aj duševné zdravie človeka, ktorý sa oňho stará. Využite poradenské služby, či už pre ošetrenie samého seba, alebo pre podporu manželského a partnerského života. Starostlivosť o človeka, ktorý sa správa extrémnym spôsobom, je nesmierne zaťažujúca aj pre toho najodolnejšieho človeka.

 

Teraz najčítanejšie

Alice Wolf

Je pre ňu dôležité objavovať pravdu, skryté významy a neustále baží po vyššom poznaní. Čiernobielych okuliarov sa snažila zbaviť pomocou kariéry výskumníčky, aby nakoniec zistila, že tam kde neplatia akademické slobody, nemôže naplno slúžiť veda v prospech spoločnosti. Miluje knihy a aktívny šport. Rada pláva, lyžuje, bežkuje, chodí do hôr, na bicykel a korčule.