Túžba v podrobujúcom tanci
Les Nabis
Nedokázala som to pri Martinovi Ťapákovi…
Tak pri ďalšom z tých, ktorí dokázali vydržať v určite nespočetných, nielen kreatívnych dilemách ako ľudia, ktorí odovzdávali, pretože sa chceli odovzdávať…
K folklóru som si dlho hľadala cestu, ale tak to už v živote chodí.
Obrovské Ďakujem, že sa to napokon aj vo mne „rozhoduje“ medzi úsmevom a slzami…
Za tú odvahu zniesť neznesiteľnú krásu, ktorou sú šmrncnuté Orava, Liptov, korene a ukázať, že to s ňou ide… A aj ako.
Za tie výsledky pre mnohých (pozor, nemýliť si to s tým súčasným, moderným, pominuteľným akcentom na výkon!), ktoré si vyžadujú niečo z nadľudského zanietenia – oslovenia…
Ten čas, kedy musíte dočiahnuť bájny povraz nad sebou, hoci to môže trvať iba okamih…
Áno, myslím inšpiráciu. To sa nedá ignorovať, nech si to pýta čo akú cenu.
Včera odišiel tiež človek Štefan Nosáľ, ktorý pozitívne využíval svoj priestor cez médiá. Zostával v kontakte so srdcovou témou, nielen dielom a pamätal na to, že tu musia zostať aj ľudia, ktorí v ňom určite chcú pokračovať zo srdca ďalej. Vyjadrujem podporu nielen známejšiemu Jánovi Ďurovčíkovi, ale aj ďalším. A, samozrejme, rodine.
*
Potrebujeme oči,
aj keď neodhŕňame riasy
a nič nám nevadí.
Ako básnici v melódii,
nemysliac na noty…
Keď sa hanbí peklo,
že sa toľkokrát spomína
práve s nebom.
*