Denník N

Túžba v podrobujúcom tanci

Les Nabis

Nedokázala som to pri Martinovi Ťapákovi…

Tak pri ďalšom z tých, ktorí dokázali vydržať v určite nespočetných, nielen kreatívnych dilemách ako ľudia, ktorí odovzdávali, pretože sa chceli odovzdávať…

K folklóru som si dlho hľadala cestu, ale tak to už v živote chodí.

Obrovské Ďakujem, že sa to napokon aj vo mne „rozhoduje“ medzi úsmevom a slzami…

Za tú odvahu zniesť neznesiteľnú krásu, ktorou sú šmrncnuté Orava, Liptov, korene a ukázať, že to s ňou ide… A aj ako.

Za tie výsledky pre mnohých (pozor, nemýliť si to s tým súčasným, moderným, pominuteľným akcentom na výkon!), ktoré si vyžadujú niečo z nadľudského zanietenia – oslovenia…

Ten čas, kedy musíte dočiahnuť bájny povraz nad sebou, hoci to môže trvať iba okamih…

Áno, myslím inšpiráciu. To sa nedá ignorovať, nech si to pýta čo akú cenu.

Včera odišiel tiež človek Štefan Nosáľ, ktorý pozitívne využíval svoj priestor cez médiá. Zostával v kontakte so srdcovou témou, nielen dielom a pamätal na to, že tu musia zostať aj ľudia, ktorí v ňom určite chcú pokračovať zo srdca ďalej. Vyjadrujem podporu nielen známejšiemu Jánovi Ďurovčíkovi, ale aj ďalším. A, samozrejme, rodine.

 

*

Potrebujeme oči,

aj keď neodhŕňame riasy

a nič nám nevadí.

 

Ako básnici v melódii,

nemysliac na noty…

 

Keď sa hanbí peklo,

že sa toľkokrát spomína

práve s nebom.

*

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.