Denník N

Sebakritika žurnalistov? Aké je riešenie?

Ilustračné foto – Flickr/Eddy Van 3000 (CC BY-SA 2.0)
Ilustračné foto – Flickr/Eddy Van 3000 (CC BY-SA 2.0)

Tradičné spravodajské médiá čelia kritike, že svojím spôsobom práce odháňajú ľudí do náručia „alternatív“ či nebodaj až extrémizmu. Nastal čas aj na sebakritiku?

Pavel Sibyla dnes zverejnil článok na tému možnej sebakritiky žurnalistov a v závere sa pýta: „Aké je riešenie?“

Riešenie je podľa mňa to, ktoré som spomenul (aj) v jednom zo svojich predošlých blogových článkov: striktné oddeľovanie spravodajstva od vyjadrovania názorov a postojov.

A keď už zverejňovať názory na udalosti a svet vôkol nás, tak názory pestrofarebne rôznorodé, dokonca aj celkom protichodné – nie všetky komentáre viac-menej na jednu strunu. Treba sa snažiť vyhľadať takých komentátorov, zastávajúcich rôzne myšlienkové smery a svety, ktorých argumentácia nebude na intelektuálne podradnej úrovni. Vari by sa dali nájsť aj na malom Slovensku.

Je podľa mňa naivné očakávať to, čo akoby naznačoval Pavel Sibyla: že keď sa čitatelia oboznámia s rôznymi subjektívnymi, no po novom „umiernenejšími“ názormi na udalosti, hoci aj snažiacimi sa o „objektívnejší“, vyvážený prístup, na základe toho si potom už čitatelia dokážu vytvoriť svoj vlastný kvalifikovaný názor na udalosti. To je podľa mňa chiméra, lebo vyjadrovanie názorov, postojov vždy zostane subjektívnym – nech by sa autor komentára akokoľvek usiloval o „objektívnosť“ a vyváženosť.

V spravodajstve sa prihováram za „Hemingwayov štýl“, ktorý Hemingway nie náhodou (povolaním bol reportér) uplatňoval a preslávil aj vo veľkej literatúre. To je taký štýl, že Hemingway čitateľovi faktograficky verne podal, čo sa odohralo, ale akékoľvek komentáre, vyjadrovanie vlastných názorov, ako aj emócií (potešenia či pobúrenia), súhlasu či nesúhlasu s tým, čo sa odohralo, si Hemingway odpustil. To už prenechal čitateľom, aby si každý čitateľ svoj názor vytvoril sám, práve na základe faktograficky čo najpresnejšieho opisu udalostí, nezaťaženého ich komentovaním, nezmiešaného s ich hodnotením.

Tak by podľa mňa malo vyzerať spravodajstvo. Komentáre a vyjadrovanie postojov (čo i len náznakom) už patria do celkom separátnej, od spravodajstva oddelenej rubriky komentárov, kde už má byť k dispozícii celá paleta rôznych, aj protichodných názorov. Komentárová rubrika je však až druhý krok, nadstavba. Prvým krokom a základom pre spravodajské médium by malo byť nepredpojaté, čisto faktografické spravodajstvo bez akejkoľvek prímesi komentárov, vyjadrovania postojov.

Áno, na základe toho by si už čitateľ, divák či poslucháč mohol vytvoriť kvalifikovaný vlastný názor na to, čo sa vo svete odohráva. Hoci mu vo vytváraní vlastného názoru môže pomôcť, inšpirovať ho aj separátna komentárová/názorová rubrika prezentujúca rôznorodé, ba protichodné pohľady na tie isté udalosti.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.