Denník N

Samospráva na základe čísiel a dôkazov – prípad parkovisko Železná studienka

Parkovisko počas slnečného nepracovného dňa.
Parkovisko počas slnečného nepracovného dňa.

Začiatkom mája sa z ničoho nič objavila správa, že pod Červeným mostom vznikne parkovisko pre približne 120 áut. Nápad iniciovali miestni poslanci spolu s novomestským starostom Rudolfom Kusým. Elektronickým papierom lietali najmä pocity “dnes je málo miest” či “ako sa tam majú dostať rodiny s deťmi”. Pevné dáta či analýzy pre toto rozhodnutie neprezentoval nikto. Rozhodol som sa teda spraviť si vlastný malý prieskum toho, ako sa ľudia na Železnú studienku dopravujú. Takto prieskum dopadol.

Na úvod treba povedať, že mojou ambíciou nebolo spraviť štatisticky relevantný prieskum. Išlo v prvom rade o ukážku ako by sa mali verejné rozhodnutia realizovať nie na základe pocitov, ale čísel a terénneho prieskumu. Pre hodnotnejšie dáta by stačilo zaplatiť brigádnika, ktorý by počítal chodcov, cyklistov i posádky v autách. Podstatné však je, že podobný prieskum mal vzniknúť dávno pred predložením zámeru na mestské zastupiteľstvo a skôr ako sa k tomuto nápadu prihlásili aj Železnice Slovenskej republiky v tomto zvláštnom videu.

Parametre prieskumu

Mojim cieľom bolo preskúmať podiel jednotlivých druhov dopravy, ktoré ľudia využívajú pri ceste na Železnú studienku. Ak by sme dali na názory iniciátorov parkoviska, tak by malo byť parkovisko plné áut s rodinami s dvoma a viac deťmi. Tí boli totiž využívaní ako ospravedlnenie pre ďalšie parkovisko, ktoré malo umožniť viacdetným rodinám návštevu areálu.

Parkovisko počas slnečného nepracovného dňa, kedy sa konal prieskum.

Jednotlivo som rátal cyklistov a chodcov. Autá som rátal ako vozidlá a počítal počet osôb v automobiloch. Dôležitým údajom tiež bolo či sa v autách, medzi chodcami či cyklistami nachádzali deti. Ak by totiž deti dominovali v automobiloch, tak by to znamenalo, že auto je predpoklad pre príchod detí na Železnú studienku.

Nerátal som osadenstvo autobusov číslo 43. Počas skúmaného obdobia však vstupom na Železnú studienku prešlo sedem spojov každým smerom. Pocitovo boli autobusy naplnené do polovice svojej kapacity. V prípade započítania týchto cestujúcich by sa výrazne navýšil počet chodcov, ktorí prichádzajú na Železnú studienku či na Kačín.

Sčítanie sa konalo za slnečného, teplého počasia, počas voľného dňa  (5.7.2017) medzi 10:45 – 12:45. Samostatne som rátal oba smery a to na Železnú studienku a potom smerom na Patrónku.

Spoj 43 jazdaci trikrát za hodinu počas voľných dní.
Zdroj: Imhd.sk

V aute sedia dvaja ľudia

Celkovo počas dvoch hodín prišlo na Železnú studnienku 181 automobilov, ktorí viezli 382 pasažierov. Opačným smerom odišlo 177 automobilov 377 pasažierov. Existujúce parkoviská majú spolu kapacitu 150 parkovacích miest a treba povedať, že v ten deň boli plné.

Menšie parkovisko počas voľného dňa, kedy sa konal prieskum.

Pri jednoduchej matematike zistíme, že jedno auto odviezlo v priemere niečo cez dvoch pasažierov čo popiera mýtus o nešťastných početných rodinách, ktoré nemôžu zaparkovať na parkoviskách. Áut, v ktorých sedelo aspoň jedno dieťa bolo 39 v smere na Studnienku a 55 v smere na Patrónku. To znamená, že v prípade rodín s deťmi by parkoviská mali teoreticky stačiť. To by sme však nemohli narátať celkovo 50 áut s jediným pasažierom v smere na Studienku a 47 v smere na Patrónku.

Parkovisko počas voľného dňa, kedy sa konal prieskum

Chodci a ich výzvy

V dvoch hodinách som narátal 284 chodcov v smere na Studienku a 175 chodcov v smere Patrónka. Vďaka týmto číslam boli chodci druhou najväčšou skupinou z pohľadu počtu prepravených osôb v mojom prieskume. A to napriek nie príliš priaznivým podmienkam, ktoré majú chodci pri vstupe na Železnú studienku. Prvým nedostatkom je, že chodci prichádzajú po dvoch pomerne úzkych chodníkoch so šírkou menšou 1,5 metra. Chodci sa tak obchádzajú po cyklotrasách na kraji ciest. Nepomer priestoru medzi autami a chodcami je vidieť na prerozdelení priestoru pri nástupe k Červenému mostu.

Dva úzke chodníky, ktoré majú chodci k dispozícií.
Zdroj: Maps.google.com

Celkovo som napočítal 27 skupín chodcov s dieťaťom v smere na Studienku a 31 skupín chodcov v smere na Patrónku. To napriek poškodenému povrchu chodníkov vedúcich k Červenému mostu. Ten je bariérový najmä pre kočíky. Na potrebu opraviť tieto chodníky sme poukázali v rámci nášho nedávneho SpotFixu poškodeného chodníka pri kruhovom objazde.

Posledným významným nedostatkom je spomínaný kruhový objazd. Je dobrou praxou v zahraničí a v niektorých prípadoch aj u nás robiť priechody pre chodcov na všetkých ramenách kruhového objazdu. Spomínaný kruhový objazd pod Červeným mostom nemá ani jeden jediný priechod pre chodcov. Chodci sú odkázaní na vzdialenejší priechod pri zastávkach MHD. Ak ste napríklad miestny obyvateľ z ulice Pri Suchom mýte, tak vás čaká slušná obchádzka okolo objazdu a následné kráčanie po ceste.

Trasa chodcov po vystúpení z trolejbusu či pri ceste na trolejbus. Červená čiara reprezentuje jedný priechod pre chodcov v okolí.
Zdroj: Maps.google.com

Dobrodružní cyklisti

Cyklistika patrí dlhodobo medzi zanedbávané témy v Bratislave, čo sa ukazuje aj v prípade dochádzania bicyklom na Železnú studienku. Napriek tomu som počas dvoch hodín narátal 240 cyklistov v smere na Studienku a 116 v smere na Patrónku. Cyklisti majú síce k dispozícií akési farebné koridory, ale tie slúžia aj automobilom, ktoré sa inak navzájom nevyhnú. Za plnohodnotnú bezpečnú cyklotrasu farebné pruhy považovať preto nemôžeme. Pruhy navyše začínajú až nad kruhovým objazdom.

Dva úzke farebné pásy akoby slúžiace pre cyklistov. Nejde však o oficiálnu cyklotrasu nakoľko jej chýba zvislé i vodorovné dopravné značenie. Slúži tiež na vyhýbanie sa áut či ako zastávka MHD.
Zdroj: Maps.google.com

Dostať sa bicyklom k týmto pruhom je však poctivé dobrodružstvo. Zo smeru Mlynská dolina vás síce privedie bezpečná cyklotrasa. Tá však končí na križovatke Patrónka. Od Lamačskej cesty môžete použiť iba frekventovanú cestu. To isté platí aj o Brnianskej či strmej Limbovej ulici. Napriek zlým podmienkam využilo bicykel na dopravu detí na Studienku šesť skupín cyklistov v smere na Studienku a päť skupín v smere na Patrónku.

Jediná cyklotrasa v okolí je vyznačená žltou. Najbližšia končí pri tuneli v Mlynskej doline.
Zdroj: Oma.sk

Potrebuje Železná studienka nové parkovisko?
V prípade, ak sa pozrieme na dopyt po parkovaní, tak odpoveď je áno potrebuje. Dnes sa na parkovisko snaží dostať viac áut ako tam má možnosť zaparkovať. Ak sa však pozrieme na zistené čísla (keď zrátame počet peších a cyklistov, spolu ich je viac ako ľudí, ktorí sa prepravili autom), zohľadníme ochranu životného prostredia a potreby ostatných foriem dopravy, tak odpoveď je jednoznačne nie, nepotrebuje. Investícia 200 000 eur do parkoviska potrebného len počas slnečných a teplých víkendov nie je obhájiteľná. Počas pracovných dní, upršaných dní, zimných mesiacov či chladnejších jarných či jesenných víkendov totiž súčasné parkoviská kapacitne postačujú.

Parkovisko počas poobedia v pracovný deň s dostatkom parkovacích miest.

Zistené čísla ukazujú, že pri parkovaní na Železnej studienke prevažujú automobily bez dieťaťa medzi pasažiermi. V prípade jazdy na Studnienku sedelo dieťa v každom desiatom aute, v prípade smeru na Patrónku to bolo v každom siedmom. Tým padá argument o tom, že parkovisko slúži rodičom s deťmi. Ďalšie parkovisko by navyše pritiahlo len ďalšie autá a je predpoklad, že by pomer 1:10 v neprospech áut s deťmi zostal zachovaný. V praxi by to znamenalo, že situácia s nedostatkom parkovania by sa počas víkendov opakovala nakoľko by do áut presadli aj tí čo dnes využívajú na príchod na Železnú studienku chôdzu, MHD alebo bicykel.

Koľko návštevníkov sa dopravilo oboma smermi bez zarátania MHD.



Ako použiť 200 000 eur určených na výstavbu parkoviska?

Spomínaný balík peňazí by rozhodne nemal prepadnúť a môže pomôcť zlepšiť podmienky pre všetky druhy dopravy využívané na návštevu Železnej studnienky:

  • V prípade automobilovej dopravy je potrebné zvýhodniť motoristov jazdiacich s dvoma až troma pasažiermi. Tí by mali mať garantovaný prístup na už existujúce parkoviská pričom je predpoklad, že by tie súčasné parkoviská postačili rodinkám a väčším skupinkám sediacich v aute. Peniaze by sa tak použili na zaplatenie dvoch brigádnikov, ktorí by počas víkendov kontrolovali počet pasažierov v autách. Zároveň je potrebné vyznačiť miesta pre zdravotne znevýhodnených občanov.
  • V prospech pešej dopravy je potrebné prebudovať kruhový objazd pri konečnej trolejbusov. Doplnenie priechodov, vybudovanie chodníka po ulici K Železnej Studienke a rozšírenie prístupových chodníkov po oboch stranách by výrazne zlepšilo pešiu dostupnosť Studienky. Osadenie lavičiek a vytvorenie oddychových miest popri peších trasách by bolo tiež ústretovým krokom voči peším.
  • Cyklodoprave by výrazne pomohlo dobudovanie bezpečných cyklotrás od Patrónky či cez ulice K Železnej Studienke a Pri Suchom Mlyne. Zvýšenie kapacít cyklostojanov pri vstupoch do rekreačného areálu by malo tiež zmysel.
  • Verejnú dopravu možno podporiť zlepšením podmienok na zastávkach autobusov, ktoré dnes tvoria prevažne len označníky. Doplniť aspoň lavičky či odpadkové koše, v lepšom prípade aj prístrešky by zvýšilo kultúru čakania na spoj. Rovnaké zlepšenie podmienok by si zaslúžila aj železničná zastávka Železná studienka na konci Červeného mosta. Dnes mnoho ľudí ani netuší, že vôbec existuje a ako sa k nej dá dostať.

 

Zámer vybudovať parkovisko prinútil viacerých z nás sa zamyslieť ako ďalej naložiť z dopravnou dostupnosťou Železnej studienky. Ide síce “len” o 200 000 eur z mestského rozpočtu, ale rozhodnutím ako budú tieto peniaze použité môžeme zistiť či chceme ďalej kráčať smerom k preautomobilizovanému mestu, alebo sa chceme stať metropolou s rovnakým prístupom k chodcom, cyklistom, cestujúcim v MHD a motoristom.

Matúš Čupka

Viac aktivít na mojej stránke 

Zdrojové dáta 

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Obyvateľ bratislavskej mestskej časti Nové Mesto odhodlaný meniť prostredie okolo seba k lepšiemu. Okrem aktivít Zelenej hliadky sa venujem drobným zlepšeniam bratislavských ulíc a spolu s mnohými ďalšími sa zameriavame na dlhodobo neriešené problémy údržby toho čo je naše spoločné. Venujem sa komunálnej politike v Novom Meste a v roku 2018 som kandidoval za starostu Mestkej časti Bratislava - Nové Mesto.