25. júl je na Portoriku vnímaný ako Deň ústavy, ale zároveň aj spomienkou na inváziu amerických vojsk v roku 1898. Ústavný zákon o autonómii USA z roku 1952 bol potvrdený v referende, v ktorom sa za ňu vyslovilo až 82 % obyvateľov ostrova.

 

Z histórie Portorika

 

Podobne ako okolité antilské ostrovy aj Portoriko malo svojich pôvodných indiánskych obyvateľov z etnickej skupiny Taíno. Tí nazývali svoju vlasť Borikén – Krajina vznešeného a chvályhodného pána. Pri ostrove pristál 14. novembra 1493 počas svoje druhej plavby Krištof Kolumbus a prehlásil ho za územie španielskej kráľovskej koruny pod názvom Isla de San Juan Bautista – Ostrov svätého Jána Krstiteľa. Bol však známy aj ako La isla del encanto – Čarovný (Rozkošný) ostrov, ktorého hlavným mestom sa stal Bohatý prístav – Puerto Rico – a tento názov prešiel aj na celý ostrov. Kolumbov dôstojník, poručík Juan Ponce de León založil prvú španielsku osadu Caparra a stal sa guvernérom ostrova.

 

Napriek pokusom Francúzov, Holanďanov a Britov zmocniť sa ostrova, si Španieli udržiavali Portoriko vo svojej moci. Odrazilo sa to aj na výstavbe pobrežných miest, ktoré museli počítať s nájazdmi pirátov (vrátane legendárneho Francisa Drakea) a ďalších útočníkov. Andalúzski roľníci, ktorí si tu zakladali plantáže, potrebovali lacné pracovné sily a keď Taínovia vymierali, nahrádzali ich africkými otrokmi. Za stáročia sa tak sformovala svojrázna indiánsko-hispánsko-africká komunita. Protišpanielsky odboj inšpirovaný Simonom Bolívarom guvernér Miguel de la Torre potlačil a rebelov poslal za mreže alebo do vyhnanstva. Španielsky kráľ potlačil odpor aj osadením ďalších asi pol milióna emigrantov z Pyrenejského polostrova, ale i z iných európskych krajín. V roku 1873 bolo na Portoriku zrušené otroctvo.

 

Do histórie Portorika sa zapísal rok 1898. Počas španielsko-americkej vojny 25. júla sa vylodili na Portoriku americké jednotky a podľa mierovej dohody z Paríža sa dostal ostrov spolu s Filipínami, Guamom a neskôr aj Kubou pod americkú zvrchovanosť ako pridružené územie. Za celé viac ako storočie neutíchli politické boje medzi prívržencami samostatnosti a pridruženia k USA ako ich 51. hviezdička. Demonštrácie jedných i druhých si vyžiadali mnoho obetí na ľudských životoch, ale ani referendá zatiaľ nerozhodli o ďalšom politickom postavení Portorika. Hlavou štátu je americký prezident, ale na rozdiel od vlastných štátov USA je na Portoriku úradným jazykom španielčina, ktorá je materinským jazykom viac ako 94 % Portoričanov. Angličtina ako druhý jazyk sa využíva najmä v súdnych procesoch. Orientácia na španielčinu ako úradný jazyk viedla k tomu, že portorický právny poriadok vychádza z kalifornského zákonníka.

 

Hoci ekonomika Portorika prevyšuje okolité latinskoamerické krajiny, problémom je vysoké percento nezamestnanosti a s ňou súvisiaca chudoba asi 45 % obyvateľstva a vysoký dlh – začiatkom tohto roka až okolo 70 miliárd dolárov pri počte obyvateľov okolo tri a pol milióna.

Z geografie

 

Okrem hlavného ostrova Portorika patria do tohto amerického územia aj okolité ostrovy Culebra a Vienques, ktoré sú obývané, a ďalšie, ktoré nemajú stálych obyvateľov. Ostrov Portoriko je hornatý, reliéf sa zdvíha od morských brehov do výšky 1 338 m n. m. v hore Cerro de Puntal v Cordiellere Central, ktorá tvorí chrbticu ostrova. Ďalšou významnou horou je 1 065 m vysoké El Yunque pokryté tropickými lesmi. Portorická priekopa, ktorá klesá do hĺbky okolo 8 600 m, naznačuje, že Portoriko sa nachádza vo vulkanicko-seizmeckej oblasti. Posledné veľké zemetrasenie takmer spred sto rokov, z 11. októbra 1918, si vyžiadalo viac ako sto obetí na ľudských životoch a materiálne škody presiahli štyri milióny amerických dolárov.

Portoričania sa môžu tešiť z príjemného podnebia, kde sa priemerné mesačné teploty pohybujú od 19 do 30 °C (rekordy od 4 °C na horách po 37 °C). Ročne tu naprší v priemere 1 687 mm zrážok. Život znepríjemňujú hurikány.

 

Je prirodzené, že ostrovná flóra a fauna sa vyznačujú mnohými endemickými druhmi, teda takými, ktoré rastú, resp. žijú len na tomto ostrove a nikde inde na svete. Endemických je až 239 druhov rastlín, 16 druhov vtákov a 39 obojživelníkov alebo plazov. Unikátnymi predstaviteľmi fauny sú žabky „coqui“ (rod Eleutherodactylus), ktoré žijú v dažďovom pralese okolo hory El Yunque. Jej okolie je chránené na rozlohe vyše 115 km². Okrem spomínaných unikátnych žabiek tu možno nájsť aj iné vzácne živočíchy, napríklad sýkorkám príbuzného spevavca Setophaga angelae, ktorý bol objavený až v roku 1972 a patrí ku kriticky ohrozeným druhom, zapísaným v Červenej knike. V okolí hory El Yunque objavili aj rytiny na skalách – pamiatky na najstaršie indiánske obyvateľstvo ostrova. Ročne sem zavíta viac ako  600 000 turistov. Inými formami rastlín a živočíchov sa vyznačuje suchšia oblasť Guánica na juhozápade ostrova, kde sú na rozlohe vyše 41 km².

Miešanie kultúr

 

Z pôvodných indiánskych tradícií na Portoriku sa zachovali len zlomky. Prekryla ich hispánska a africká kultúra a v posledných rokoch moderné americké prvky. Do sa odrazilo vo všetkých sférach života od architektúry cez výtvarné umenie, literatúru až po bežný kolobeh života a portorickú kuchyňu, pre ktorú zvyknú nazývať Portoriko „hlavným gastronomickým mestom Karibiku“.

 

K obľúbeným športom Portoričanov patrí bejzbal, basketbal, volejbal, box. Zisk zlatej medaily Moniky Puigovej na minuloročnej letnej olympiáde v Riu de Janeiru zvýšil záujem o tenis.

 

San Juan

 

Hlavné mesto San Juan založil Kolumbov dôstojník Juan Ponce de León v roku 1508 pod názvom Caparra. Neskôr sa osídlenie sústredilo na nové, výhodnejšie miesto a dostalo názov Puerto Rico – Bohatý prístav, v roku 1521 zmenený na Puerto Rico de San Juan Bautista. Keď sa v polovici 18. stor. názov Portoriko ujal pre celý ostrov, mesto si udržalo pomenovanie po svätom Jánovi Krstiteľovi. Z najstarších čias pochádzajú základy pevností, ktoré boli ochranou pred útokmi pirátov a iných kolonizačných mocností. Dnes má viac ako 300 000 obyvateľov, vrátane aglomerácie až viac ako dva milióny, čiže v metropole a v jej okolí žije väčšina obyvateľov Portorika. Jeho prístav je štvrtý najfrekventovanejší na západnej pologuli. Po Miami tu údajne kotví najviac výletných lodí na svete. Mesto je sídlom mnohých finančných inštitúcií  (štvrť Hato Rey býva nazývaná „Wall Street Karibiku“), ale aj centrum rozvíjajúceho sa cestovného ruchu, pre ktorý vytvárajú ideálne základné podmienky dlhé slnkom zaliate pláže.

Foto: net