Denník N

Hendikep mu pomáha sústrediť sa. Nemecký kvalifikant zaskočil aj ostrieľaných harcovníkov

foto - TASR
foto – TASR

Meno Yannick Hanfmann pred štartom sezóny nehovorilo nič ani ozajstným tenisovým fajnšmekrom. Talentovaný Nemec si získal pozornosť až svojím víťazným ťažením na turnaji v Gstaade a v 25 rokoch sa konečne dočkal prelomového výsledku.

Pri pohľade na 193-centimetrového dlháňa v šiltovke debutujúceho na hlavnom okruhu vo veku, v ktorom sa mnohí jeho rovesníci už etablovali aspoň v širšej svetovej špičke, sa okamžite núkajú dve otázky: Kde bol ten mladík doteraz a kam to môže dotiahnuť?

Amerika ho zocelila

Hanfmannovu juniorskú kariéru nemožno označiť za sľubnú ani s prižmúrením oboch očí. Tvorí ju len pár zápasov proti neznámym súperom, v kolónke skóre sa takmer vždy vyníma prehra. Možno aj kvôli chabým výsledkom si rodák z Karlsruhe na profiokruh spočiatku netrúfol a po maturite sa radšej vybral do USA. Na Juhokalifornskej univerzite získal diplom v odbore medzinárodných vzťahov, na tamojších dvorcoch strávil hodiny s raketou v ruke a občas nazrel aj na podujatia najnižšej kategórie Futures. V napredovaní mu neoceniteľnú pomoc poskytol aj Steve Johnson, aktuálne 34. hráč svetového rebríčka. Práve s o dva roky starším Američanom vytvoril Yannick úderný tandem vo štvorhre a hoci sa cesty oboch priateľov neskôr rozišli, dodnes zostali v kontakte.

Na obdobie strávené za oceánom spomína nemecký reprezentant v dobrom: „Počas štyroch rokov som odohral množstvo zápasov, bolo to náročné. Nebol to vždy pekný tenis, ale odohral som veľa ťažkých stretnutí, ktoré mi poslúžili ako dobrá príprava na hlavný okruh.“

Balans medzi trpezlivosťou a rizikom

Tvrdé a presné podanie či razantné údery od základnej čiary predstavujú najsilnejšie zbrane v Hanfmannovom arzenáli, za zmienku však stojí aj jeho pohyblivosť, odvaha pri zakončení na sieti či umné vyváženie trpezlivosti a rizika. Aj keď herný štýl predurčuje zverenca trénera Larsa Übela na úspech predovšetkým na rýchlych povrchoch, najväčšie víťazstvá dosiaľ zaknihoval na antuke.

Veľa naznačilo už jarné podujatie v Mníchove. Jeden z najväčších outsiderov pavúka sa z kvalifikácie predral až do štvrťfinále, kde nestačil na Roberta Bautistu-Aguta. Že senzačný výsledok nebol dielom náhody dokazuje aj Nemcovo účinkovanie vo švajčiarskom Gstaade. Z pozície kvalifikanta postúpil až do finále, keď na jeho štíte postupne zostali Baginis, Lopez, Sousa a Haase. Všetky štyri Hanfmannove duely v hlavnej súťaži zároveň dokumentujú jeho fyzickú i psychickú odolnosť. V každom z nich musel o víťazstvo bojovať v troch setoch, v semifinále proti Haasemu navyše súperovi zlikvidoval štyri mečbaly.

Zostrih semifinálového zápasu v Gstaade Robin Haase – Yannick Hanfmann

Zo slabiny výhoda

Bojovnosti sa čierny kôň turnaja priučil nielen počas študentských čias na druhej strane Atlantiku. Od narodenia sa totiž Hanfmann musel vyrovnať s nedoslýchavosťou. V škole kvôli nej nosil načúvací prístroj, v športe ju však trochu paradoxne považuje za devízu. „Na kurte je to skôr výhoda, pretože nevnímam ruch z publika,“ reagoval na otázky týkajúce sa svojho hendikepu.

„Znamená to pre mňa veľa. Postup do finále po odvrátení mečbalov je úžasný. Podmienky v Gstaade mi vyhovujú, nadmorská výška sedí mojej hre – loptičky získavajú vyšší odskok,“ poodkryl nečakaný finalista tajomstvo svojho úspechu.

Napriek pozoruhodným výsledkom zostáva Hanfmann nohami pevne na zemi: „Najdôležitejšie je postupne sa zlepšovať každým rokom. Chcel by som hrávať grandslamy, to je môj hlavný cieľ pre tento alebo nasledujúci rok.“ Ak v gstaadskom finále proti skúsenému antukovému špecialistovi Fabiovi Fogninimu uspeje, k splneniu tohto sna sa priblíži míľovými krokmi.

Teraz najčítanejšie