Denník N

Fanúšik moderného televízneho Sherlocka by mal poznať aj jeho literárny kánon

Detektív Sherlock Holmes a adresa Baker Street č.221B sa už dávno stali ikonami. Po modernom televíznom spracovaní Sherlockových prípadov v hlavnej úlohe s Benedictom Cumberbatchom sa okruh jeho fanúšikov ešte rozšíril o ďalšie generácie.

Mnohí z nových priaznivcov po pôvodných klasických príbehoch asi nikdy nesiahnu, no tí ostatní, ktorí by chceli spoznať aj pôvodnú predlohu, majú možností neúrekom. Dnes naozaj nie je problém čítať Sherlockove príbehy v akejkoľvek podobe, od paperbeckov až po eknihy.

Sú dostupné v pôvodnom anglickom jazyku a v mnohých iných jazykových vydaniach. Ich prístupnosť podporuje aj fakt, že ich autor z prelomu 19. a 20. storočia už nemá dosah na to, aby sa jeho texty neobjavovali aj na internete ako voľne stiahnuteľné texty.

Čítanie literatúry v internetovom veku však našťastie stále nie je len o internetových digitalizovaných zdrojoch textov a ich stiahnutí si do čítačky. Do procesu zážitkového a plnohodnotného čítania stále vstupuje aj samotná radosť z estetickej roviny knihy.

Na celkový dojem vplýva tak grafická úprava, jazyková redakcia, preklad, často ilustrácie a skutoční fajnšmekri ešte stále ocenia aj kvalitu papiera. Príbehy Sherlocka Holmesa a Dr. Watsona sú aj preto stále živé a atraktívne, pretože stále mnoho čitateľov ocení aj ich nové knižné vydania.

Najnovšie slovenské vydanie Sherlocka Holmesa patrí presne do tejto kategórie. Inovatívne grafické spracovanie a nová jazyková úprava si otvárajú cestu k novým čitateľom. Okrem toho malé slovenské vydavateľstvo po dvoch vydaných zväzkoch deklaruje, že cieľom je vydať prvé kompletné slovenské vydanie príbehov o fenomenálnom detektívovi, a to v jednotnom dizajne.

V ôsmich zväzkoch sa tak čitateľom dostane do rúk (knižníc) takzvaný kánon Sherlocka Holmesa, teda štyri romány a 56 poviedok, ktoré napísal Sir Arthur Conan Doyle. Už prvé dva zväzky sú pre mňa dôkazom, že do nového vydania bolo okrem finančných prostriedkov investované aj nadšenie.

Na prvý pohľad zaujme skutočne premyslený dizajn. S čitateľom komunikuje už samotná obálka, pričom na tento proces nerezignuje ani vnútro knihy. Nevynímajúc časom overené príbehy, oku ladí aj grafická úprava textu.

Prispieva k tomu viacero faktorov. Jedným z nich je napríklad veľmi vkusné vsádzanie listovej korešpondencie. Grafik tieto listy nadizajnoval do podoby krasopisu, teda úhľadným spojeným písmom.

Na udržanie pozornosti čitateľa podľa mňa vplýva aj malá vychytávka týkajúca sa označovania strán. Čitateľ v dolnom rohu môže vizuálne vnímať progres v čítaní, keďže aktuálna strana sa vždy zobrazuje vo formáte: aktuálna strana/rozsah knihy.

Celkový dojem v neposlednom rade dotvárajú vkusné ilustrácie Jula Nagya, ktoré evokujú obrázky z viktoriánskych románov.

Prvý zväzok obsahuje dve novely Štúdia v krvavočervenomPodpis štyroch. Druhý diel je zbierkou dvanástich poviedok, pričom všetky príbehy sú rozprávané z pohľadu doktora Watsona a zahŕňajú rôzne časové obdobia ich priateľstva. Vznik ich partnerstva je ozrejmený už  v spomínanom prvom príbehu s názvom Štúdia v krvavočervenom.

Doktor Watson si po návrate z aktívnej vojenskej služby hľadá byt. Sherlock Holmes zase hľadá spolubývajúceho. Dohoda uzavretá medzi mužmi sa zdá byť obojstranne výhodná, aj keď ako vieme, Dr. Watson je viac zapisovateľom, ako riešiteľom záhad.

V odhaľovaní zločinu samozrejme naplno preberá taktovku Sherlock Holmes. Unikátny detektív s výnimočnými schopnosťami. Vyzerá to dokonca tak, že z vyšetrovania zločinu urobil exaktnú vedeckú disciplínu dávno predtým, ako sa začali písať dejiny modernej kriminalistiky.

Aj tvorcovia konceptu CSI (Crime Scene Investigation) môžu ísť pokojne handry fajčiť, kým Sir Arthur Conan Doyle by si zaslúžil bafkať fajku s tým najkvalitnejším tabakom. Inak, keď sme už pri schopnostiach Sherlocka Holmesa, vedeli ste, že dokáže rozoznať až 140 rozličných druhov popola z cigár, cigariet a fajkového tabaku? No vidíte, teraz už viete.

Je to najdokonalejšie premýšľajúci a pozorujúci stroj, ktorý sa nikdy nenecháva vykoľajiť pocitmi. O jeho chladnosti svedčí aj fakt, že sa aj o nežných citoch zmieňuje iba ak posmešne, možno až na prípad s názvom Škandál v Čechách, kde sú cítiť jeho sympatie voči opačnému pohlaviu, a to konkrétne voči žene s menom Irene Adlerová.

Sherlock sa inak pohybuje medzi svojimi životnými krajnosťami, medzi kokaínom a bezbrehými ambíciami, medzi letargiou, ktorej pôvodcom boli drogy a nespútanou energiou. Keby nebolo zločinu, tak by sa v podstate nudil. Londýn a jeho podsvetie však „našťastie“ ponúka množstvo zdanlivo neriešiteľných kriminálnych prípadov.

Tam kde zlyháva Scotland Yard a ani iné súkromné očká, nastupuje dvojka Holmes – Watson. Na detektívnych príbehoch  Arthura Conana Doylea vždy oceňujem, že čím je prípad bizarnejší, tým je v konečnom dôsledku menej tajomný. Veľké zločiny bývajú jednoduchšie, a čím väčšie zločiny, tým zreteľnejšie motívy.

Je preto paradoxné, že spiritualista Arthur Conan Doyle, ktorý tiež uveril v pravosť fotografií tzv. víl z Cottingley, považujúc ich za jasný dôkaz existencie duchovných javov, sa v prípade Sherlocka Holmesa tak tvrdošijne držal racionality, empírie a svojím spôsobom aj Occamovej britvy, teda že ak sú na nejaký jav viaceré vysvetlenia, je lepšie uprednostniť to najmenej zložité.

Presne toto je ten pravý a nefalšovaný Sherlock Holmes, ktorého je podľa mňa potrebné mať prečítaného ešte predtým, ako vám ho nanovo uvareného naservírujú televízni a filmoví tvorcovia od Moffata až po Ritchieho.

 

Arthur Conan Doyle: Sherlock Holmes 1: Štúdia v krvavočervenom, Podpis štyroch, Vydavateľstvo: SnowMouse Publishing, 2016, Preklad: Ján Kamenistý

Arthur Conan Doyle: Sherlock Holmes 2: Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa, Vydavateľstvo: SnowMouse Publishing, 2017, Preklad: Ján Kamenistý

Teraz najčítanejšie