Denník N

V zahraničí, alebo o kôrke chleba doma? 2.časť

A kto za to môže? Taaaak a teraz tu začnem nadávať na Slovensko a skorumpovaných politikov, na všetky politické strany, na vládu… Áno, to by som mohla, pretože vinou zlej vlády sme na Slovensku tam kde sme… No neurobím to, pretože viem, že mi to v ničom nepomôže. Napíšem radšej o niečom inom. Ak už na nič iné (okrem ťažko zarobených peňazí) život v zahraničí nie je dobrý, tak na toto určite:

  1. Naučila som sa nesnažiť za každú cenu hľadať vinníka a hodiť za hlavu neúspechy. Jednoduché? Pre mňa vôbec nie. Aj ja som robila to, čo som spomenula vo vetách vyššie. Nadávala na všetkých a na všetko. Hľadala toho, kto za to môže… Nenašla… Iba ak seba a to nie je príjemný pocit, verte mi. A hodiť za hlavu, keď sa veci nedaria? Akosi pomaly mi ide to hádzanie…ale snažím sa…
  2. Naučila som sa uvedomiť si, že zlyhania vlastne nie sú zlyhaniami a až budúcnosť ukáže na čo to všetko bolo dobré. Dodnes mám pocit, že som mnohokrát zlyhala, že nič nedokážem, že veľa vecí do ktorých som sa pustila sa skončili fiaskom. Cítite tú negatívnosť? Thomas Edison povedal: „Nezlyhal som vo vynájdení žiarovky, len som najprv objavil 99 spôsobov, ktoré nefungovali.“ Cítite ten rozdiel? Ja už áno…
  3. Naučila som sa spoliehať sama na seba, aj keď je to „sakra“ ťažké. No poviem aj to, že sa našlo pár skutočných priateľov, ktorí ma nielen podržali v ťažkých chvíľach, ale urobili také veci, za ktoré som im neskutočne vďačná (Magdaléna, Marek, Martina, Aďka, Jana ďakujem, vy viete za čo…). Veci idú ľahšie, keď máte priateľa nablízku, alebo aspoň na telefóne, ktorý je ochotný pomôcť, alebo vás hoci len počúvať ako plačete… kedykoľvek, kdekoľvek… bez ohľadu na to, čo ho to bude stáť…
  4. Naučila som sa držať hlavu hore, akokoľvek ťažké to bolo (a ešte je, lebo žijeme stále v UK ), pretože som človek, mám svoju hrdosť, svoju hodnotu, ktorú mi nikto nevezme.
  5. Naučila som sa vážiť si obyčajné momenty…keď bývate v čistom prostredí, máte teplú vodu, čistú sprchu a toaletu, máte trochu miesta na to, aby ste si uvarili chutné jedlo, odložili svoje veci, máte posteľ, kde si narovnáte ruky a nohy, máte kde oprať veci a usušiť ich, máte v izbe teplo a svetlo, máte pre sebe blízku osobu, a môžete sa jej pozerať do očí, či držať ju za ruku, alebo robiť všetky veci, ktoré k životu patria. Ak toto máte, nechoďte do cudziny… Už máte všetko čo potrebujete… A ak vám predsa len chýba už len maličkosť a to peniaze na prežitie, potom bojujte zo všetkých síl, aby ste mohli zostať na Slovensku. A pre tých dobrodruhov, ktorí sú rozhodnutí podstúpiť ťažkosti, znášať telesnú bolesť od vyčerpania, plakať večer do vankúša, bojovať do nekonečna s novými a novými vecami… Smelo do zahraničia! Nikto nepovedal, že to bude jednoduché… Verte mi všetci, čo sú vonku päť, desať, dvadsať rokov zažili v začiatkoch presne toto. A vytrvali, preto sú dnes tam kde sú. Takže len vytrvať!

K všetkým spomenutým bodom sa ešte budem postupne vracať a v priebehu písania možno ešte nejaké doplním. V tejto chvíli sa vám pravdepodobne zdajú príliš obyčajné, alebo vyznievajú ako ako klišé… pre mňa však majú istú dôležitosť a spájajú sa s odžitými vecami. Ale o tom, potom…

Teraz najčítanejšie