Prví Európania, ktorí ich uvideli na vlastné oči, boli španielski námorníci pod vedením portugalského kapitána Pedra Fernandeza de Quirósa 3. mája 1606. Objavený ostrov pomenoval Terra Australis del Espíritu Santo. Bol presvedčený, že objavil novú zem tiahnucu sa až k južnému pólu, ktorú prehlásil za majetok španielskeho kráľa a katolíckej cirkvi.

 

Quirósova expedícia sa zapísala do histórie tým, že bola prvou, ktorá oboplávala Zem bez straty jediného muža. O svojom objave veľkej a celistvej Južnej zeme bol presvedčený až do konca života (zomrel v Paname v roku 1615). Túto teóriu vyvrátil až francúzsky objaviteľ Louis Antoine de Bougainville, ktorý na svojej fregate preplával medzi ostrovmi Espíritu Santo a Malekula v roku 1768. O šesť rokov neskôr sa tu zastavil na svojej druhej plavbe legendárny kapitán James Cook a ostrovom dal názov Nové Hebridy.

Na ceste k nezávislej republike

 

Prví Európania sa usadili na ostrovoch v prvej polovici 19. stor. V roku 1887 si ich správu podelili Briti s Francúzmi, od roku 1906 boli Nové Hebridy ich kondomíniom. Mnohí ho posmešne nazývali „Pandemonium“, keďže všetko – zákony, polícia, väznice, vzdelanie, zdravotníctvo, mena – boli dupľované. Názov odráža aj fakt, že s príchodom nových osadníkov počet obyvateľov nestúpal, ale klesal. Príčinou boli choroby, ktoré so sebou prinášali bieli prisťahovalci.

 

Po druhej svetovej vojne silneli hlasy požadujúce samostatnosť. Angličania v roku 1960 navrhli dekolonizáciu územia, ale Francúzi boli proti, obávajúc sa, že by sa snaha o nezávislosť rozšírila na blízku Novú Kaledóniu, bohatú na vzácne nerasty. V roku 1979 miestna samospráva prijala ústavu parlamentnej republiky, ktorá sa stala skutočnosťou 30. júla 1980 pod názvom Vanuatu. O rok neskôr ju prijali za člena OSN.

 

Sopečné ostrovy s koralovým lemom

 

Súostrovie Vanuatu tvorí vyše 80 ostrovov a ostrovčekov (65 z nich je obývaných), ktoré sú v oceáne zoskupené v tvare písmena Y. Okrem pôvodných Nových Hebríd sú to Torresove, Banksove a Shepherdské ostrovy. Celková rozloha súše je 12 174 km² (niektoré zdroje udávajú až 14 763 km²), najrozľahlejší je ostrov Espíritu Santo (3 850 km²), Malakula má rozlohu 1 994 km², Erromanga 958 ² a Etafe 907 km². Polovica z ostrovov má viac ako 100 km². Sú produktom sopečnej činnosti, pričom niektoré vulkány sú stále živé. Najvyšší vrch Tabwemasana (1 879 m n. m.) sa nachádza na ostrove Espíritu Santo. Krátery niektorých sopiek vypĺňajú jazerá. Po zemetraseniach v rokoch 1999 a 2002 sa v roku 2005 prebudili k životu sopky Yasur (361 m, na snímke)) na ostrove Tanna a Lombenben (1 496 m) na Ambae, kde museli v roku 2006 evakuovať okolo 5 000 ľudí, a v novembri 2009 muselo opustiť svoje domovy obyvateľstvo v okolí sopky Gharat (797 m) na ostrove Gaua. Jej najsilnejšie explózie zaznamenali v roku 2013. V kráteri tejto sopky s rozmermi 9 x 6 km sa nachádza jazero Letas a na východných svahoch 120 m vysoký vodopád Siri (na snímke).

 

Pobrežie severných ostrovov je lemované koralovými útesmi. Pôvodným rastlinnými krytom sú husté dažďové pralesy, len na južných ostrovoch, kde je citeľné striedanie suchých a dažďových období, sú lesy suché. Príjemná teplota sa pohybuje medzi 19 a 29 °C, celkový úhrn zrážok môže miestami prekročiť až 2 000 mm za rok. Najviac naprší od novembra do apríla. Najväčšiu obavu majú obyvatelia z vĺn cunami pri zemetraseniach a z tajfúnov, ktoré si občas vyžiadajú obete na ľudských životoch.

 

Netopiere a vtáky žijúce len na Vanuatu a nikde inde na svete

 

Jedinými pôvodnými cicavcami na ostrovoch sú netopiere, z nich tri sú vanuatskými endemitmi. Pteropus anetianus sa živí ovocím a nektárom, čím je dôležitým opeľovačom stromov, ktoré sú zdrojom vzácneho dreva. Medzi 19 druhmi plazov je aj Indotyphlops braminus, ktorého prviezli ostrove Efate. Ide o hada z čeľade slepáňovitých (Typhlopidae), ktoré – ako názov napovedá – majú zakrpatené oči, ktorými rozoznávajú len intenzitu svetla. Pri dĺžke 6 – 16 cm sa podobajú dážďovke a aj žijú pod zemou. Tak sa stáva, že sa dostanú do sveta s exportom kvetín, preto sa im aj zvykne hovoriť „kvetináčové hady“. V roku 1960 bol z Fidži privezený leguán Brachylophus fasciatus. V mangrovových porastoch sa objavili aj morské krokodíly (Crocodylus porosus). Predpokladá sa, že ide o exempláre, ktoré prihnali cyklóny zo Šalamúnových ostrovov alebo Novej Guiney. Vo vodách oceánu žijú stovky druhov rýb, okolo 4 000 druhov mäkkýšov a ďalšie živočíchy, ktorých domovom sú slané vody teplých morí.

 

Na ostrovoch žije niekoľko druhov vtákov, ktoré sú ich endemitmi, teda sa s nimi stretneme len tu a nikde inde na svete. Najznámejším príkladom je tabon Megapodius layardi, ktorý znáša vajcia do kopy lístia a jeho tlením sú zahrievané. Ďalšími endemitmi sú dva druhy holubov: Ducula bakeri a Ptilinopus tannensis. Druhý dokonca žije len v horských lesoch na ostrove Tanna. Len na Vanuatu (na ostrovoch Espíritu Santo, Malo a Malekula) žije Todirhamphus farquhari, vzdialený príbuzný nášho rybárika. Niekoľko endemitov nájdeme aj medzi drobnými spevavcami: Neolalage banksiana, Zosterops flavifrons so siedmimi poddruhmi na jednotlivých ostrovoch, nektárom a drobným hmyzom sa živiaci Phylidonyris notabilis, horský škorec Aplonis santoventris a pestrofarebná astrilda amada Erythrura regia (na snímke). Ostrovy sú domovom mnohých druhov morských, pobrežných a močiarnych vtákov.

 

Kava-kava a iné plodiny

 

Prví Európania začali na ostrovoch vo veľkom pestovať bavlnu, ale keď jej ceny poklesli, dali prednosť rôznym tropickým plodinám. Väčšina obyvateľstva (okolo 80 %) sa aj dnes venuje poľnohospodárstvu, hoci na obrábanie je vhodných len 9 % pôdy. Hlavnou plodinou je kokosová palma, ďalej sa pestuje cukrová trstina, citrusy, banány, káva, kakao, jamy, kukurica, taro, arašidy, najrôznejšia zelenina, vanilka a koreniny, medzi nimi aj kava-kava (Piper methysticum), z ktorej sa pripravuje obľúbený rovnomenný polynézsky nápoj. Horské oblasti s členitejším reliéfom sa využívajú na chov dobytka. Najväčšími odberateľmi hovädzieho mäsa sú Austrália, Japonsko a francúzske teritória v okolí (Nová Kaledónia, Tahiti). Dôležitý je aj lov rýb a iných morských živočíchov a v posledných rokoch rastie aj význam cestovného ruchu (ročne okolo 160 000 návštevníkov). Kedysi tvorilo významný zdroj príjmov cenné drevo (santal, kauri, teak), v dnešných lesoch sú však tieto stromy vzácne. O mangánovú rudu z povrchovej bane  Forari na ostrove Efate mali záujem v Japonsku a Číne, ale v roku 2006 sa export zastavil. Známe sú aj ložiská síry, medi, železa a ďalších kovov a predpokladajú sa aj zdroje ropy, ale exploatácia sa zatiaľ vníma ako neefektívna.

 

113 domorodých jazykov

 

Na Vanuatu žije dnes okolo 260 000 ľudí, z nich 98,5 % sú rodení Vanuatania. Vysoká pôrodnosť a zvyšovaný priemerný vek vedú k nárastu populácie, z ktorej takmer 40 % percent tvoria deti. Úradným jazykom je bislama – domorodá reč zmiešaná s anglickými a francúzskymi výrazmi. Celkom však bolo na ostrovoch zaznamenaných až 113 domorodých jazykov, čím sa Vanuatu nemôže rovnať žiadna iná krajina sveta.

 

Okrem rôznych kresťanských cirkví na niektorých ostrovoch existujú spoločenstvá, v ktorých sa staré náboženské predstavy miešajú s importovaným kresťanstvom. Tak napríklad na ostrove Tanna po druhej svetovej vojne prevládol kult Johna Fruma, kde veriaci očakávajú na návrat Johna a s ním spojeného blahobytu. Na komunikáciu s týmto svojím bohom používali starú ženu poviazanú drôtom, ktorá v tranze bľabotala slová a vety. Tie si mohol vysvetliť každý po svojom. Dnes to nie je iba kult, ale aj politická strana, ktorá má vo vanuatskom parlamente dvoch poslancov.

Dva z ostrovov, Matthew a Hunter, si ponechalo Francúzsko a administratívne ho pričlenilo k Novej Kaledónii. Vláda Vanuatu s tým nesúhlasí a už v roku 1983 anektovala ostrov Hunter a túto podmorskú sopku premenovala na Umaenupue.

 

Z jedinej väčšej nížiny na súostroví, ktorá zaberá juh ostrova Efate, sa zdvíha sopečný masív do výšky 671 m. Väčšinu tropických pralesov na ňom nahradili plantáže. Na tomto ostrove sa nachádza hlavné mesto Vila s asi 20 000 obyvateľmi. Jeho architektúra je pamiatkou na francúzsku správu. V roku 1959 ho takmer úplne zničil tajfún. Je najdôležitejšou vstupnou bránou, a to ako po mori, tak aj vzduchom. Druhé medzinárodné letisko je v Luganville (15 000 obyvateľov) na najväčšom ostrove Espíritu Santo. Nálezy keramiky svedčia, že tu žilo pôvodné melanézske obyvateľstvo už v 14. stor. pred n. l.

 

Na ostrove Ambrym čnejú činné sopky Benbow (1 132 m) a Marum (1 334 m). Obyvatelia sú zruční remeselníci. Vyrábajú bubny, ktoré sú využívané pri ľudových slávnostiach a predstaveniach vanuatských folkloristov.

 

Ostrov Pentecoste pomenoval de Bougainville, keďže ho objavil na Turíce 22. mája 1768. Doteraz tam na mladíkov čaká skúška dospelosti – taký ľudový bungee-jumping, keď sa odvážni muži vrhajú z asi 25 m vysokých veží zavesení nohami na liane. Tieto slávnosti sa konajú v máji až júni a okrem domorodcov o ne prejavujú veľký záujem aj turistickí návštevníci ostrovov.

Vulkány s kráterovými jazerami nájdeme na ostrove Erromango, kde sú aj hospodársky zaujímavé ložiská mangánovej rudy, ale i tropické pralesy, poskytujúce santalové drevo. Podľa legendy ostrov pomenoval James Cook, ktorému domorodci podali mango so slovami „armai n’go, armai n’go“ – toto jedlo je dobré, čo si mylne vysvetlil ako názov ostrova. Dažďové pralesy sa zachovali aj na ostrove Aneityum. Na tunajších skalách objavili unikátne kresby zvierat i ľudí. Kedy vznikli a kto boli ich tvorcovia – to je v štádiu skúmania.

 

Sopky s výškou 844 a 566 m dominujú aj ostrovu Epi. Na úzkom pobrežnom pruhu nížiny sa pestujú najmä kokosové palmy, kakaovníky a kávovníky. Asi 13 km vzdialený ostrovček Lopevi je takisto sopkou s výškou až 1 449 m.

 

Najkrajšie koralové útesy obklopujú drobné Torresove ostrovy. Pre nedostatok pitnej vody sú riedko osídlené, neveľká hĺbka vody pri pobreží (do 20 – 25 m) síce sťažuje plavbu lodí, ale na druhej strane dáva príležitosť podívať sa pod vodnú hladinu aj menej zdatným potápačom.

 

Banksove ostrovy lákajú vyhasnutými i doteraz živými sopkami, z ktorých Suretamati s krásnym kužeľom na ostrove Vanua Lava dosahuje až 914 m a Santa Maria (701 m) očarí kráterovým jazerom. Produktom vulkanickej činnosti sú ložiská rýdzej síry. Väčšina pobrežia je lemovaná koralovými útesmi a vo vnútrozemí sa zachoval tropický prales. Obyvatelia, miešanci Polynézanov a Mikronézanov, sa venujú najmä rybolovu a pestovaniu kokosovej palmy.

Tropické lesy, ľudoprázdne pláže, tajomný svet pod hladinou, vrátane pošty pod vodou

 

Turista nachádza na ostrovoch Vanuatu čarovné a tiché i ľudoprázdne pláže, tropickú krajinu so sopkami, vodopádmi, dažďovým pralesmi. Obľúbené je potápanie, kde v malých hĺbkach okolo koralových útesov vládne pestrofarebný, mnohotvárny život. Skupiny potápačov prichádzajú na Vanuatu aj s cieľom nájsť lode, ktoré stroskotali v pobrežných vodách počas druhej svetovej vojny (najmä pri ostrovoch Efate a Espíritu Santo). Pri šnorchlovaní pri ostrovčeku Hideaway môžete natrafiť aj na poštu pod vodnou hladinou a do jej schránky vhodiť vskutku nevšedný pozdrav. Takúto službu vraj poskytujú ako jediní na svete. Obyvatelia predvedú turistickým návštevníkom svoje starodávne tance, no dovolia nahliadnuť aj hlbšie do svojho súkromia, do bežného života. Vari nikto nemôže odísť bez toho, aby neochutnal lap-lap, čo je zmes sladkých zemiakov, banánov a manioku udusená v kokosovom kréme. V mnohých dedinách nájdeme nakamal, akýsi mužský klub, kde sa chlapi stretávajú pri pití tradičného nápoja kava-kava. Ženy majú v kluboch vlastné vyhradené priestory.

Foto: Vanuatutravel, Air Vanuatu, Wikipedia, Air Taxi Vanuatu, Panoramio, Mango Verde