Denník N

Zakladáme hnutie proti čerpaniu eurofondov

Minister školstva Peter Plavčan cvičí. Foto facebook Petra Plavčan.
Minister školstva Peter Plavčan cvičí. Foto facebook Petra Plavčan.

Keď je hlavným cieľom včas minúť veľa peňazí a nie rozumne investovať len do výborných projektov, skončí to tak, ako dnes vidíme pri Plavčanových eurofondových výzvach na podporu výskumu a inovácií

Rozrušenie ohľadom prideľovania eurofondov na vedu a výskum ešte chvíľu potrvá, ale jedno je isté už dnes: odvolaním Petra Plavčana z funkcie ministra školstva sa nijak nevyrieši jadro problému. Prečo? Lebo u troch zo štyroch najvýznamnejších hráčov v bitke o eurofondy zatiaľ nie je záujem.

Jadro problému je v odpovedi na nasledovné otázky: je rozpočet operačného programu Výskum a inovácie primeraný tomu, čo dokážu slovenské vysoké školy, vedecké inštitúcie a firmy rozumne investovať? A máme dostatok kvalifikovaných hodnotiteľov, ktorí dokážu zodpovedne posúdiť túto schopnosť vpísanú do projektov? Aj skúsenosti z minulého obdobia pohľadom angažovaného pozorovateľa naznačujú odpovede: nie je a nemáme.

Skryté čaro čerpania

Z toho dôvodu sa na Slovensku eurofondy “čerpajú”, a nie “investujú”. Dôvod, pre ktorý rektori vysokých škôl, politici ani šéfovia vážených firiem nemajú záujem na tomto stave niečo meniť, je jednoduchý – ide o peniaze. A za ne sa dá všeličo nakúpiť, dajú sa použiť na výplaty ľudí, ktorí by inak skončili na dlážke. Cynik by povedal, že je to v poriadku, lebo vďaka schváleniu zbytočných projektov, ktoré sa tvária ako špičkový výskum, sa dostanú do ekonomiky milióny eur. Z čoho má prospech aj ten pekár, ktorého rožok si kúpi k vlašskému šalátu doktorand zapojený do projektu. A nielen pekár si polepší, ale aj jeho žena, deti. No nielen fanúšikovia Frédérica Bastiata, ale aj mnohí rozumní ľudia si uvedomujú, že privieraním očí nad nezmyselne minutými eurofondami sa oberáme o schopnosť vnímať hodnotu peňazí. Euro z eurofondov pre Ditec minuté na výskum bezpečných elektronických transakcií nám môže pripadať lacnejšie ako euro na na výplatu pre zdravotnú sestru. Lenže nie, nie je lacnejšie.  Naopak, je drahšie, ak k nemu pripočítame hodnotu premárnených príležitostí v podobe projektov, do ktorých sme to euro mohli investovať, a ktoré by mali ekonomicky merateľný osoh.

Výsledkom tohto stavu sú firmy, ktoré roky o R&D ani nechyrovali, ale krátko pred tučnou eurofondovou výzvou im z ničoho nič napadne pridať si do zoznamu činností aj vedeckú a výskumnú činnosť. Niektoré príklady z dvoch inkriminovaných výziev už zazneli v médiách. Obdobný prípad je eseročka Lemkowie, ktorá ešte v roku 2015 nemala žiadnych zamestnancov a tiež si tri týždne pred vyhlásením výzvy zameranej na dlhodobý strategický výskum a vývoj doplnila túto činnosť do obchodného registra. Ako partner konzorcia vedeného firmou digimap, za spoluúčasti Slovenskej technickej univerzity a Univerzity Komenského (UK) v tejto výzve ešte neuspela. Na projekt, ktorý mal “preskúmať možnosti a navrhnúť riešenia pre udržateľný rozvoj” a jeho hlavnou témou mal byť “výskum možností a technológií využiteľných pre komplexné riešenie témy udržateľnosti v mikroregiónoch”, žiadali 17,2 milióna eur, no 30. mája tohto roku bola ich žiadosť zamietnutá. Nič to, o dva týždne neskôr vo výzve zameranej na priemyselné výskumno-vývojové centrá bola Lemkowie spolu s UK úspešná. Na projekt zameraný na “na inovatívne pestovateľské a chovateľské a spracovateľské postupy, technológie a riešenia s dokonalejším využitím produkčného potenciálu pôdy a rastlín vo vnútornom priemyselno-výskumnom laboratóriu” dostanú 5,3 milióna eur. Možnosti čerpania eurofondov zjavne dokážu uspokojiť apetít žiadateľov.  

Ak chcú byť rektori rešpektovanými partnermi v debate o eurofondoch na vedu, najprv by mali vysvetliť, ako si určujú výšku latky, keď kvôli eurofondovej výzve zvažujú partnerstvo s nejakou firmou. Lebo neraz to vyzerá, že ju majú hanebne nízko.

Čo s tým?

Odvolanie P. Plavčana nie je žiadnym riešením tohto stavu, iba odoperovaním časti zhubného nádoru. A zobrať rezort školstva z pazúrov SNS by predstavovalo pre A. Danka také poníženie, že by to podľa mňa viedlo ku koncu súčasnej koalície.

Ani firmy, ktoré roky dokázali pomocou eurofondov riešiť svoj cash-flow, nemožno len tak vymazať z obchodného registra. Keď zavetria novú príležitosť na “čerpanie” miliónov eur z našich daní, urobia všetko pre to, aby ju využili. V prípade spomínanej, ešte neuzavretej výzvy na dlhodobý strategický výskum a vývoj sa žiada napísať, že najlepšie by ju bolo zrušiť a vyhlásiť nanovo. Lenže objednávka rektorov znie “odstrániť pochybnosti a spustiť čerpanie.”  

Zmeniť treba prístup. Ako? Ľudia, ktorí majú vplyv na rozhodovanie o eurofondoch by mali najprv vysvetliť: sú škody spôsobené nepreinvestovaním všetkých plánovaných 15 miliárd eur z eurofondov väčšie než keď sa časť z nich “vyčerpá” na nezmyselné projekty a ešte viac sa tým pokriví podnikateľské prostredie, trh s verejnoprospešnými službami či súťaž medzi výskumníkmi? Ak sa ukáže, že nevyčerpanie eurofondov nepredstavuje pre Slovensko žiadnu smrteľnú hrozbu, ale naopak, skôr požehnanie, primerane tomu potom treba prispôsobiť (sprísniť) aj schvaľovenie jednotlivých projektov.

Reformu prístupu si žiada aj systém “korekcií” – akýchsi pokút za nezrovnalosti pri eurofondových projektoch. Slovensko patrí k tým horším krajinám EÚ v tejto oblasti a v rámci ministerstiev je najväčším babrákom rezort najúspešnejšieho ministra vnútra. Lenže v praxi sú korekcie len finančnými odporúčaniami na vrátanie peňazí do rozpočtu EÚ a vôbec nefungujú ako sankcie, ktorých sa niekto obáva. Podpredseda vlády P. Pellegrini to síce nedávno označil za alibizmus, keď sa zodpovednosť za korekcie prehadzuje z jedného na druhého. A zaprorokoval si, že “asi príde doba, kedy sa musí presne poukázať, ty si to pokazil a ty teraz musíš buď zaplatiť pokutu alebo musíš opustiť štátnu správu.” Ale zatiaľ ostalo len pri slovách.

A keď sa vyskytne dobrý, férový projekt financovaný z eurofondov (lebo aj také sú), treba o tom nahlas hovoriť, pochváliť. Ono, reči R. Sulíka o tom, ako treba eurofondy odstrániť, keďže k nám priniesli korupciu, síce znejú pútavo. Ale nie sú riešením. A sú len o čosi menej hlúpe a nebezpečné, ako je pokračovanie v tradícii “čerpania” eurofondov. Najmä ak sa deje v školstve a v réžii SNS.

 

 

 

Pavel Sibyla, Nadácia Zastavme korupciu

 

Chceš nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podpor Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci!

Teraz najčítanejšie

Zastavme korupciu

Veríme, že Slovensko môže byť krajina, v ktorej čestné konanie nie je rarita, ale spoločenská norma a podvody nie sú prehliadané, ale trestané.