Denník N

Dunkirk – víťazstvo formy nad obsahom

Dunkirk nie je najlepší vojnový film. Nie je to ani najlepší Nolanov film, no má v sebe niečo, čo ho radí k najlepším filmom posledných rokov.

 

Vždy keď sa do kín dostane nový film Christophera Nolana, vzniká rad diskusií a otázok o tom, či je aktuálny snímok vrcholom Nolanovej tvorby. Pravidelne sa objavujú aj debaty o tom, či je Nolan najlepším filmárom súčasnosti. Jeho meno sa stalo synonymom kvality čo sa týka mainstreamových filmov, vďaka čomu si tento britský režisér právom vybudoval stabilnú fanúšikovskú základňu. Jeho filmy sú technicky brilantné a v mnohých smeroch scenáristicky odvážne. Týmito kvalitami oplýva množstvo iných filmárov väčšieho, či menšieho ranku, no Christopher Nolan patrí k hŕstke mainstreamovým režisérov, ktorí dokázali pozdvihnúť blockbustery na umelecky hodnotnejšiu úroveň.

Dunkirk je po obsahovej stránke stručný a komorný film s úzko vyprofilovaným zámerom. Osobne som fanúšik diel, ktoré si udržiavajú komornú atmosféru a nechávajú priestor pre divákovu predstavivosť, avšak pri vojenskom historickom filme je nezvyčajné, že snímka je strohá na historické detaily, či bližšiu charakterizáciu postáv. Jedinou scenáristicky bohatšou postavou je starší kapitán civilnej lode. Ten svojím konaním symbolizoval ochotu brániť slobodnú spoločnosť a jej hodnoty, a to aj za tú najvyššiu cenu.

Obsahová stručnosť však má svoje opodstatnenie, ak vieme, že Nolan nechcel biografický film, ale film, ktorého sledovaním sa budete cítiť súčasťou diania na plátne. Dunkirk túto úlohu spĺňa bezchybne a divák má po celý čas pocit, že sa nachádza na francúzskom pobreží. Toto zvádza ku kritike Nolana, že Dunkirk nie je nič iné ako dobre maskovaný blockbuster. Ním aj je, no Nolan dokázal skĺbiť mainstreamovú filmovú tvorbu a vysokú filmársku zručnosť, čím vytvára nič iné ako ďalší produkt popkultúry, avšak s tým rozdielom, že jeho film ako má hlbšiu umeleckú hodnotu ako slúži ako médium odovzdania morálneho odkazu širokému spektru divákov.  Film preukazuje spoločnosti veľkú službu, nakoľko je hlavnou myšlienku film boj za slobodnú spoločnosť, ktorej pozícia je v súčasnej celosvetovej politickej a spoločenskej atmosfére nie je tak stabilná ako kedysi.

O presahu tejto myšlienky svedčí spomínaná skromnosť a komornosť filmu. Hlavných nepriateľov tejto historickej udalosti, vojakov Tretej ríše, divák uvidí len počas niekoľkých sekúnd. Neviditeľnosť nepriateľa z formálneho hľadiska napomáha vytvoriť napätie, no z obsahového plní veľmi prefíkanú úlohu. Tým, že počas filmu takmer nevidíme nepriateľa je film univerzálne aplikovateľný na rôzne obdobia, a teda má nábeh stať sa filmovou klasikou, a to nie o samotnej evakuácii z Dunkirku, ale o ochrane spoločných hodnôt otvorenej spoločnosti.

Čo je však na Dunkirku najpozoruhodnejšie je jeho závislosť od ozvučenia. Často sa zvykne hovoriť, že jedným z najhlavnejších faktorov, ktoré rozhodnú o úspechu filmu je práve hudba a ozvučenie. Nolanov najnovší film je jeho najkratší celovečerný film, no zároveň aj ten najnapínavejší. Jedným z ústredným motívov filmu je časová tieseň, ktorá vychádza zo samotnej udalosti, no prelieva sa do snímania scén a strihu. Christopher Nolan je mimoriadne talentovaný režisér, no najväčšiu zásluhu na napínavosti filmu má hudobný skladateľ Hans Zimmer. Počas úvodných konzultácií sa Christophera Nolana spýtal, čím by mala hudba špecifická a Nolan mu o pár dní poslal vreckové hodinky. Tikot hodín je hudobný motív, ktorý je počuť počas celého filmu a má najväčšiu zásluhu na naliehavosti jednotlivých scén, a vôbec celého filmu.

Nemyslím si, že Dunkirk je najlepší Nolanov film, no myslím, že patrí k najlepším príkladom toho, ako forma dokáže zvíťaziť nad obsahom, a to akú integrálnu časť filmu tvorí hudba a ozvučenie.

https://www.youtube.com/watch?v=n1VJ39nVIBk

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie