Denník N

Príbeh o nepožičiavaní

Podľa mojej kamarátky je tento príbeh čarovný. Ja ho mám rada, pre jeho jednoduchosť a ona pre to, že ponúka netradičnú odpoveď na otázku: „Ako reagovať, keď dieťa nechce požičať svoju hračku?“

Počas prázdnin sme prežili rodinné stretnutie u babičky. Stretlo sa nás asi 14, ale hlavní aktéri príbehu sú piati. Moji potomkovia vo veku 4 roky, ich dvojičkové sesternice Vanda a Linda vo veku 8 rokov a bratranec Vincent vo veku 9 rokov. Vo vedľajšej úlohe ja. Prekladateľka z predškoláckej reči do školáckej reči a naopak. Deti mali k dispozícii mnoho nových hračiek – jednak nejaké dostali, jednak si požičiavali svoje navzájom. Až do určitého bodu.

Intro

Sme pred chatou. Deti si rozbaľujú darčeky, ktoré dostali od svojho strýka a začínajú sa s nimi hrať. Môj potomok, ktorý dostal nový luk, pokukuje po Vincentovom novom lietadle.
„Mami, aj mne kúpite niekedy také lietadlo.“
„Áno, niekedy Ti také môžeme kúpiť, ak budeš chcieť“
„Áno, také by som veľmi chcel.“

Empatia

Bolo mi jasné, že je len otázka času, kedy bude potomok chcieť vyskúšať Vincentovo lietadlo. A mala som pravdu! Trvalo to asi 3 minúty, keď potomok začne.
„Mami, ja by som sa tiež chcel hrať s tým lietadlom.“
„To je Vincentovo lietadlo, musíš sa jeho opýtať.“
Potomok posmelený ide, ale vracia sa s prázdnymi rukami.
„Mamíííííí, on mi ho nepožičal,“ hovorí plačlivo.
„To vieš, Vincent to lietadlo práve dostal. Je pre neho nové a ťažko sa mu ho teraz požičiava. Ako ty, keď si dostal to nové LEGO a bolo pre teba ťažké ho požičať Matúšovi. Možno neskôr, keď sa s ním zahrá.“
Pokus o empatiu zabral. Nateraz je pokoj.

Skús vymeniť

Je podvečer, deti sa hrajú. Potomok opäť skúša získať lietadlo.
„Mami, on mi ho stále nechce požičať.“
„Hm, a poprosil si?“
„Áno.“
„A čo keby si skúsil Vincentovi požičať niečo ty.“
Potomok uteká s novým lukom za Vincentom. V momente spokojný behá po lúke s lietadlom a Vincent strieľa s lukom.
Pokus s vymieňaním zabral. Nateraz je pokoj.

Presmeruj pozornosť

Je druhý deň ráno. Vincent sa hrá so svojim lietadlom a potomok túžobne hľadí. Vyskúša všetky naučené stratégie ako poprosiť a vymeniť, ale bez úspechu. Je smutný a plače. Ja sa ho snažím utíšiť, ale je moc smutný. Tu mu strýko začne vyrábať „lietadlo“ – sáčok priviazaný na špagátiku. Potomkovi ešte nestihla slza uschnúť a už potešene behá po lúke.

Nechaj rozhodnutie na potomka

Poobede sa opäť dostaneme do sporu o lietadlo. Tentoraz sa však zamotávame do niečoho, čomu celkom nerozumiem. Lietadlo leží nepovšimnuté na stole. Potomok s nádejou ide k Vincentovi:
„Môžem si, pjosím, požičať lietadlo?“
„Nie“ s potmehúdskym úsmevom odpovedá Vincent.
„Prečo nie?“ Pýta sa Linda. „Veď sa s ním nehráš?“
Vincent pokrčí ramenami. Potomok síce nespokojný, ale v pokoji odchádza k hojdačke.

Ani nie za 5 minút si Vincent požičiava potomkov luk. Linda neverí svojim očiam.
„Prečo si berieš jeho luk, keď mu nechceš požičať lietadlo? Tak mu požičaj to lietadlo!“
„Nie“ odpovedá Vincent a ja mám pocit, že sa na tom baví.
„To nie je vôbec pekné“ pokračuje Linda.
Vincent ľahostajne pokrčí ramenami.
„Prečo mu dovolíš, zobrať ten luk, keď on nepožičal svoje lietadlo?“ pýta sa Linda mňa. Potomok spozornie. Vincent počúva so zatajeným dychom.
„Vieš, pre niektorých ľudí je ťažké deliť sa o veci.“ Snažím sa nájsť odpoveď.
„To nie je pekné. Tak by sa nemal hrať s tým lukom!“ konštatuje Linda.

Potomok prichádza s novým nápadom.
„Tak, keď on mi nepožičia lietadlo, ja mu nepožičiam luk.“ Hovorí nahnevane. Pozerá na mňa a vidieť, že by veľmi to lietadlo chcel.
„No, to je na tebe, či požičiaš svoj luk.“ A keďže všetky deti na mňa hľadeli, tak som pokračovala: „Je na vás ako sa k sebe budete správať. Môžete si hračky nepožičiavať a hrať sa každý len so svojimi alebo si ich môžete požičiavať a hrať sa s viacerými hračkami. Je to na vás.“
Potomok sa rozhodne, že viac ako momentálna pomsta, je pre neho dôležitejšia možnosť lietadlo získať neskôr. Odchádza k hojdačke.

Vincent vie, že môj potomok miluje, ak ho niekto hojdá na hojdačke. Prichádza za ním a vraví:
„Chceš, budem ťa húpať“
Hrajú sa spolu asi 30 minút. Potomok je blažený od šťastia. Ja som veľmi milo prekvapená a hlavne spokojná, pretože ma už húpanie potomka nebaví. Priebežne sa na Vincenta usmievam a ďakujem mu. Vincent je na seba hrdý.

Záver

Od tohto bodu už neviem nič o lietadle. Neviem, či ho potomok nakoniec na hranie získal. Neviem, či ho ešte chcel alebo ležalo nepovšimnuté na stole až kým sme išli domov. Viem však, že chlapci sa spolu veľa hrali a že spolu zažili veľa zábavy. A to robí z tohto príbehu niečo čarovné.

Záverečné titulky.
Všetko v tomto príbehu je pravdivé, až na mená. Vanda a Linda mi prídu pekné mena pre sestry dvojičky. Vincent je meno, ktoré sa mi páči a chcela som tak pomenovať svojho syna. Ale kamarátkina reakcia ma odradila. Tak si ho môže užiť v tomto príbehu.

 

Teraz najčítanejšie

Soňa Pekarovičová

Som mama, mama dvojičiek. Žijem v Novom Meste nad Váhom. Výchova mojich detí je pre mňa zmysluplnou činnosťou, ktorá ma veľa učí o sebe, o vzťahoch i o svete. Som špeciálna pedagogička so súkromnou praxou. Dlho som pracovala a stále pracujem na vlastnom koncepte pomoci pre detí s ADHD/ADD a poruchami učenia. Baví ma objavovanie nových možností. Baví ma pomáhať riešiť emočné problémy detí a problémy v správaní.