Jamajku, ktorá sa nachádza asi 145 km južne od Kuby, objavil Krištof Kolumbus na svojej druhej výprave v roku 1494. Našiel tu pôvodné obyvateľstvo – Indiánov Taínov, ktorí rýchlo vymierali pod tlakom španielskych osadníkov.

 

Prosperita postavená na cukre a obchode s otrokmi

 

V roku 1655 dobyli Briti poslednú španielsku pevnosť v zátoke Montego. (Názov pochádza zo španielskych slov „manteca bahía“ – zátoka bravčovej masti, ktorú získavali vďaka premnoženým diviakom v okolitých horách.) V tom čase väčšinu prisťahovalcov tvorili Íri. Mnohí z nich sem prišli nedobrovoľne – ako politickí väzni

 

Vrchol prosperity Jamajky spadá do 18. stor., keď bohatla jednak z obchodu s otrokmi, jednak ako hlavný dodávateľ cukru na Britské ostrovy (ročne okolo 77 000 ton). V roku 1838 bolo otroctvo zrušené a keď sa výroba cukru preorientovala na cukrovú repu, nastali pre Jamajčanov ťažké časy. Po druhej svetovej vojne pribúdali hlasy, ktoré volali po samostatnosti. Tá sa stala skutočnosťou 6. augusta 1962.

 

Postrachom sú hurikány

 

Názov ostrova pochádza z jazyka pôvodných Taínov, konkrétne zo slova xaymaca, ktoré sa prekladá ako „krajina prameňov“ alebo „krajina vody a dreva“. Pobrežie je lemované koralovými útesmi a reliéf sa zdvíha od úzkej pobrežnej nížiny do vápencových plošín porastených savanou s množstvom kaktusov a krasových útvarov – jaskýň a priepastí. Na východe ostrova tropickými lesmi pokryté Modré hory čnejú do výšky 2 256 m n. m. Príjemné podnebie znepríjemňujú len časté a nebezpečné hurikány, ktoré spôsobujú obrovské škody i obete na ľudských životoch.

 

Základom exportu je bauxit

 

Jamajka patrí medzi ekonomicky najvyspelejšie krajiny Strednej Ameriky. Obrábaná je asi polovica územia a takisto zhruba polovici obyvateľstva prináša obživu poľnohospodárstvo – pestovanie cukrovej trstiny, citrusov, kávy, tabaku, banánov a kakaa. Problémom je, že poľnohospodárska výroba je založená na malých roľníckych usadlostiach. Postupne sa však krajina mení z agrárnej na priemyselnú, k čomu ju predurčujú najmä bohaté ložiská bauxitu, ktorý tvorí asi 70 % jamajského exportu. Hospodársky rozvoj je závislý na dovoze ropy z Mexika a Venezuely. Zatiaľ sa nepodarilo presadiť, aby lieh, ktorý sa na ostrove produkuje vo veľkom množstve, bol využívaný na pohon áut. Snaha je o väčšie využitie solárnej a veternej energie. Významným zdrojom príjmov je cestovný ruch. Okrem slnenia, plávania a potápania sa tešia obľube aj výlety do blízkych hôr s čarovnými zákutiami. Napriek tomu asi tretina ľudí v produktívnom veku nemá šancu nájsť si prácu.

Takmer 300 obyvateľov na km²

 

Na rozlohe 10 991 km² žijú v súčasnosti asi tri milióny obyvateľov, čím je Jamajka po Portoriku najhustejšie zaľudneným karibským ostrovom. Pritom zhruba dva a pol milióna Jamajčanov žije mimo svojej vlasti; najmä v amerických a kanadských mestách. 95 % obyvateľstva tvoria potomkovia čiernych otrokov a miešancov – mulatov. Väčšinou sú kresťania. Svojskou skupinou sú rastafariáni, ktorí sa vyznačujú nosením dredov a pletených čiapok a svojou kultúrou nadväzujú na afrických predkov. Hlási sa k nim asi 30 000 obyvateľov. Úradným jazykom zostala angličtina, pravda, za stáročia do nej prenikli nové prvky. Tzv. jamajskou štandardnou angličtinou hovorí asi 17 % obyvateľov, zhruba dvakrát viac hovorí kreolskou angličtinou, zvyšok ovláda obe jazykové formy.

 

Negatívnym javom je veľká kriminalita, pod ktorú sa podpisuje aj nadmerný alkoholizmus. Ak v roku vyhlásenia nezávislosti pripadali na 100 000 obyvateľov 4 vraždy ročne, do roku 2009 toto číslo narástlo na 62, čím sa Jamajka zaradila na nelichotivé prvé miesto na svete. Nové policajné opatrenia, predovšetkým likvidácia a rozbitie nebezpečných gangov, priniesli v posledných rokoch svoje ovocie – zníženie najťažších zločinov o 30 percent.

 

Metropola Kingston

 

Pre zhruba tretinu obyvateľov je domovom hlavné mesto Kingston – jeden z najväčších prirodzených prístavov na svete. Začali ho stavať v roku 1692, keď veľké zemetrasenie zničilo Port Royal na konci dlhého výbežku zeme, ktorý oddeľuje záliv od voľného mora. Navyše o 11 rokov neskôr obrovský požiar premenil Port Royal na popol. Od roku 1716 stavali mesto podľa precízneho plánu a vládne a ďalšie významné inštitúcie sa postupne sťahovali zo Spanish Townu do Kingstonu, ktorý sa stal oficiálne hlavným mestom v roku 1872. Jeho rozvoj nezabrzdilo ani veľké zemetrasenie v roku 1907, pri ktorom zahynulo okolo 800 ľudí. Na mieste tehlových domov sa odvtedy začali stavať nové so silnejšou a stabilnejšou železobetónovou konštrukciou. Mesto sa pýši mnohými parkmi. Medzi najnavštevovanejšie z nich patria Záhrady nádeje – Hope Gardens – s veľkou botanickou záhradou, založenou v roku 1874, i so zoologickou záhradou.

 

Vzácne drevá a unikátne živočíchy

 

Príroda na Jamajke je pestrá a jej najzachovalejšie časti sú pod zákonnou ochranou. Na suchých vápencových planinách rastie veľa druhov kaktusov, lesy poskytujú vzácne druhy driev, ako napríklad guajak (Guaiacum officinale), ktorý má tvrdé drevo a liečivú živicu. Národný park Blue and John Crow Mountains sa rozprestiera na ploche 780 km². Je domovom najunikátnejšieho reprezentanta miestnej fauny – hlodavca hutia (Geocapromys brownii), ktorý žije len na Jamajke a nikde inde na svete. Endemitom je aj jeden z 50 druhov ostrovných plazov – asi dvojmetrový had boa (Epicrates subflavus). K faune Jamajky patria aj krokodíly americké (Crocodylus acutus). Korytnačka Trachemys terrapen bola pre pôvodných Indiánov významným zdrojom obživy. Dnes ju nájdeme len na Jamajke a na niektorých ostrovoch Bahám. Morské, ale i riečne vody sú bohaté na ryby, ktoré – spolu s inými morskými potvorkami – sú súčasťou jamajskej gastronómie, ale niektoré sú aj obľúbenými akváriovými rybkami. K pôvodným pribudli aj introdukované druhy najmä z Afriky. V roku 1992 zriadili v zálive Montego Bay prvý jamajský morský park na rozlohe 15 km².

 

Najrýchlejší muži

 

Najobľúbenejším športom na ostrove je kriket. Senzáciou bola účasť jamajského bobu na zimnej olympiáde. V súčasnosti sa však Jamajka spája najmä s menom najrýchlejšieho muža planéty Usaina Bolta. Pravda, oslavu 55. výročia nezávislosti svojej vlasti si predstavoval inak: na prebiehajúcich majstrovstvách sveta v Londýne skončil v šprinte na 100 m až tretí.

 

Z ostrova do celého sveta sa rozšírili aj špecifické kultúrne prvky, predovšetkým hudba reggae, ktorej najznámejším reprezentantom je Bob Marley s kapelou The Wailers. Hip-hop sa zrodil v newyorskej komunite Jamajčanov.

 

Diskutabilným problémom Jamajky je marihuana. Konope na ostrove rastie doslova ako burina, ale aj ako pestovaná plodina, z ktorej sa vyrábajú látky i silné laná. Fajčenie marihuany je síce protizákonné, ale ťažko je zakázať niečo, čo má v ľuďoch zakorenené tradície.

 

Foto: Visit Jamaica