Denník N

MHD v Bratislave zadarmo?

Blížiace sa voľby majú zásadný efekt na kvalitu predvolebnej diskusie. Najnovšie župan Frešo vymyslel, že Bratislave a aj kraju by pomohla verejná doprava zadarmo. Dopravu považujem za kľúčovú kompetenciu župy a dopravné riešenia sú jadrom môjho programu. Pretože to má byť podľa mňa absolútna priorita kohokoľvek, kto má ambíciu zlepšiť kvalitu života obyvateľov kraja.

Župan Frešo za 8 rokov nemá v tejto oblasti žiadne veľké výsledky. Integrovaný dopravný systém je v porovnaní napríklad s Brnom chudobný príbuzný, za ostatné roky neprišlo z iniciatívy jeho úradu k žiadnemu viditeľnému zlepšeniu. Na prestupy sa stále dlho čaká, integrované dopravné terminály existujú len na papieri a v systéme sú zaintegrovaní len traja dopravcovia – v Brne je ich vyše 20. Aj preto začal župan začiatkom roka básniť o lanovke. Keď z toho vyšiel nedobre, potreboval vymyslieť niečo iné. A aj vymyslel – dopravu zadarmo.

Chápem, že to môže na prvé počutie znieť dobre, lenže potom je tu realita. Podobné pokusy sa už vo svete vyskytli a nikde to neprinieslo žiadny zásadný efekt. Teda okrem tých negatívnych:

  • Áut neubudlo, pretože MHD sa preplnilo obyvateľstvom zo sociálne slabších skupín a stredná a bohatšia trieda sa vrátila do áut.
  • Stúplo využívanie verejnej dopravy na úkor chôdze, ľudia začali aj na krátke vzdialenosti využívať MHD a o to menej chodili pešo. Výsledkom bolo menej pohybu a plnšie vozidlá MHD.
  • Zhoršila sa kvalita cestovania, pretože neboli prostriedky na modernizáciu.
  • Cestovné lístky ani revízori nezmizli, pretože pre ľudí bez trvalého pobytu a turistov je doprava spoplatnená.

Viac informácií k neúspechom bezplatnej verejnej dopravy môžete nájsť tu:

Naviac Frešo vedome zavádza verejnosť a zamlčiava podstatný fakt – nehovorí o MHD v Bratislave, len o regionálnych autobusoch. Tvrdí totiž, že mu postačí 8 miliónov eur na vykrytie strát po spustení verejnej dopravy v kraji zadarmo. Táto suma by postačila na vykrytie bezplatnej dopravy v autobusoch Slovak Lines. Koľko Bratislavčanov tieto autobusy využíva? Len zlomok a preto nemožno očakávať žiadny rapídny nárast trvalých pobytov v Bratislave. Ak by chcel zdarma aj bratislavskú MHD, ktorá je úplne mimo jeho kompetencií, tak by potreboval ďalších 45 miliónov eur ročne. O týchto peniazoch radšej mlčí, lebo ich nemá odkiaľ vziať.

Verejná doprava je s malými, veľmi špecifickými výnimkami, ako napríklad Hong Kong, vysoko stratová a dotovaná verejná služba. Aj v bohatých západných mestách je bežné, že je verejná doprava pre koncového užívateľa relatívne drahá, inak by nemohla byť kvalitná.

Kvalita verejnej dopravy v Bratislave stúpa hlavne vďaka mestskému dopravnému podniku – nakupujú sa nové, moderné, nízkopodlažné vozidlá, po desaťročiach stagnácie sa rozširujú električkové a trolejbusové trate, pribúdajú elektronické informačné tabule a pribúdajú nové komfortné spôsoby platby za lístky, postupne sa modernizujú zastávky, aby boli prístupné pre všetkých. Naproti tomu si župa, väčšinový akcionár integrovaného dopravného systému neplní ani základné úlohy.

Spoje v regióne na seba nenadväzujú, linky autobusov a vlakov sú často vedené nelogicky a súbežne, neexistujú moderné dopravné terminály. A ak už existujú, ako napríklad v Pezinku, tak sa nevyužívajú, pretože to tak vyhovuje súkromnému autobusovému dopravcovi, ktorý si radšej naháňa obsadenosť vlastných vozidiel, za ktoré mu župa platí. Namiesto toho, aby človek v Pezinku presadol do vlaku, ktorý ho vyhodí rovno v centre, môže sa v autobuse zaradiť do dopravnej zápchy na Račianskej. A nikomu to nie je čudné.

V najbližších dňoch predstavím súbor opatrení, ktoré pokladám za prioritu, namiesto nezmyselných, populistických a nebezpečných sľubov o doprave zadarmo. A ak naozaj chcete vedieť, ako vyzerá realita dopravy zadarmo, skúste sa opýtať ľudí, ktorí majú tú česť cestovať našimi slávnymi bezplatnými vlakmi.

Teraz najčítanejšie

Jozef Uhler

Žijem so svojou rodinou v okrajovej časti Bratislavy, v Jarovciach, ktoré ma fascinujú tým, že sú dedina aj mesto zároveň. Ľudia sa tu navzájom poznajú, na ulici vás bez problémov pozdraví človek, ktorého nepoznáte a hovorí sa tu štyrmi jazykmi. Nuž ako kedysi v Prešporku. Vyštudoval som informatiku na Matfyze, ktorý je na Slovensku jednou z najprestížnejších škôl a pre svoj život som si ako IT-čkár mohol vybrať ktorékoľvek iné mesto sveta. Mne sa však páčilo doma. Cítil som, že v Bratislave chcem žiť, pretože tento región spĺňa moje predstavy na pokojný a šťastný život. Chcem, aby každý, kto sa do bratislavského kraja prisťahoval, našiel v ňom svoj domov. Tiež chcem, aby ľudia, čo tu žijú od detstva, nehľadali svoju budúcnosť za hranicami. Toto je môj cieľ a dôvod prečo chcem byť županom a v júni 2016 som ohlásil svoj záujem kandidovať na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.