Denník N

Buď antropocentrista, premeníš planétu

https://sk.wikipedia.org
https://sk.wikipedia.org

Kto povedal, že tu donekonečna musia jestvovať rovnaké prírodné druhy, tie isté ostrovy či identické podmienky pre život?

Stalo sa to uplynulý týždeň. Dňa 2. augusta sme vyčerpali zdroje, ktoré nám príroda dala k dispozícii na jeden rok. Pri podobných príležitostiach vo verejnom diskurze obvykle zaznievajú hlasy o skazenom ľudstve, ktoré svojou činnosťou deštruuje – podobne ako nezmyselným bľabotaním svoju hrdosť predseda národnej rady – prírodu. Pripomínajú nám odveký spor prírody a kultúry, prírody a umelosti, prírody a techniky, prírody a … človeka.

V podobných sporoch sa často odhliada od faktu, že aj človek je súčasťou prírody. Iste, nikto nepopiera túto bazálnu skutočnosť, ale navzdory jej akceptácii mnohí neváhajú postaviť človeka do protikladu k prírodnému bytiu. Už len tým, že disponuje kultúrou, kam patrí ako umenie, tak aj veda a technika, sa zdanlivo vymyká z celku prírodného bytia. Navyše sa často zdá, že činnosť človeka ubližuje našej planéte, zvlášť progres vo vede či využívaní techniky.

Avšak, ako tvrdil filozof Arnold Gehlen, technika je tým, čo bytostne patrí k povahe človeka. Uvedomoval si totiž, že človek nedisponuje prírodnými danosťami, ktoré mnohým zvieratám umožňujú prežiť (napríklad vynikajúci zrak či ostré pazúry). Keďže tieto danosti človeku chýbajú, je odkázaný na seba, zdokonaľovanie vlastných schopností či nahrádzanie svojich nedostatkov. Výsledkom je technika, ktorá je pre človeka ako prírodnú bytosť nevyhnutná. Povedané inak, je jeho prirodzenosťou, tak, ako je prirodzenosťou mačky používanie pazúrov. Technika ako príklad toho, čo sa stavia do protikladu k prírode, tak nemôže byť jej protikladom. Je totiž prirodzeným spôsobom existencie jedného druhu prírodného bytia, človeka. Problém prichádza na scénu vtedy, ak sa prirodzený spôsob prežívania mení na formu užívania. To, čo nemá paralelu v zvieracom svete, je príznačné pre človeka a jeho techniku.

Odtiaľ sa berie predstava ľudstva ako rakoviny, ktorá metastázuje na údoch zdravej Zeme. Avšak táto predstava je skreslená, pretože metastázy zvané ľudia nedokážu deštruovať svojho hostiteľa ako takého. Jediné, na čo sa zmôžu, je deštruovať svojou neuváženou činnosťou seba samých, modifikáciou podmienok, ktoré im umožňujú pokojne si metastázovať. Kto však povedal, že tu donekonečna musia jestvovať rovnaké prírodné druhy, tie isté ostrovy či identické podmienky pre život? Namiesto katastrofických scenárov o budúcnosti planéty by sme sa mohli utešiť napríklad tým, že ako prírodný druh zrejme prispejeme k jej veľkej transformácii. Transformácii, ktorá možno zavrie dvere mnohým druhom, vrátane nás, no ktorá snáď otvorí dvere druhom zatiaľ ani netušeným. Snáď na nás raz budú spomínať v dobrom, ako na tých, ktorí prispeli k možnosti ich vzniku.

Ak sa chceme cítiť zodpovední za budúcnosť našej planéty, mali by sme pokračovať v antropocentrickom trende, ktorý sme veselo nastúpili od čias priemyselnej revolúcie. Určite to podporí aj „hlava“ Spojených štátov. Zrejme len ona zodpovedne prekukla, že čím skôr zbavíme planétu seba samých, tým zaujímavejší vývoj ju možno čaká.

Teraz najčítanejšie