Čudná zmluva z envirorezortu za státisíce

Po uverejnení dvoch komentárov, týkajúcich sa príbehu medvedice Ingrid a upozornenia UNESCO, sa mi ozvalo niekoľko ľudí zvnútra organizácie. Okrem iného upozornili na jednu čudnú zmluvu z jej autorskej dielne. Stručne sa ňu pozrime.

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, zastúpená jej generálnym riaditeľom, Ing. Milanom Borošom, uzavrela 6. júla 2017 dohodu o vzájomnej spolupráci s občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba. Toto občianske združenie podľa zmluvy zastupuje jej predseda predstavenstva, Mgr. Ján Culka. Zmluva je verejne dostupná v Centrálnom registri zmlúv, kde bola publikovaná deň po jej podpise 7. júla 2017.

Pominiem teraz drobnosť, že občianske združenie, ktoré podľa údajov Finstatu z roku 2013 má maximálne deväť zamestnancov, má funkciu predsedu predstavenstva, typickú pre komerčné firmy. Podstatnejší je fakt, že táto organizácia nie je vo verejnom priestore neznáma a už v roku 2011 sa preberalo jej nie práve jasné napojenie na štruktúry štátu, pričom nezaujímavá nie je ani informácia, že spomínaný pán predseda predstavenstva bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť.

Poďme ale k samotnej dohode. Uzatvára sa na „dobu dvoch rokov“ s maximálnou výškou „náhrady nákladov spojených s realizáciou spolupráce“ 850 tisíc eur. Povedzme si to aj v korunách, lepšie tak vynikne nehoráznosť sumy najmä po tom, ako opíšeme predmet samotnej dohody: je to okolo 25 miliónov korún.

Činnosti, za ktoré sa štátni ochranári zaväzujú túto sumu v priebehu dvoch rokov vyplatiť sú definované v článku dohody s názvom „Rozsah činností …“ a radšej ich citujme doslovne.

„Zmluvné strany sa dohodli, že budú využívať vzájomnú spoluprácu pri zabezpečovaní a doplňovaní chýbajúcich kapacít a potrebe špecializovaných činností“ Štátnej ochrany prírody, pričom občianske združenie bude za odplatu realizovať tieto činnosti:

• aktívna účasť pri činnosti národnej skupiny pre elimináciu nelegálneho lovu
• vykonávanie náhodných kontrol chránených území pri podozrení na nelegálne usmrcovanie chránených živočíchov
• vykonávanie náhodných kontrol motorových vozidiel pohybujúcich sa v chránených územiach
• usmerňovanie a realizácia systematickej kontroly oficiálnych (registrovaných) a neregistrovaných preparátorov trofejí z usmrtených jedincov chránených živočíchov
• ochrana prirodzených biotopov v rámci areálu prirodzeného rozšírenia chránených živočíchov (aj v lokalitách nachádzajúcich sa mimo areálu)
• eliminácia, resp. úplné zamedzenie nelegálneho zberu lesných plodov, pohybu terénnych motocyklov a štvorkoliek, pohybu mimo turistických chodníkov a úmyselné vyrušovanie veľkých šeliem v prirodzených biotopoch Európskej sústavy Natura 2000
• zabezpečenie eliminácie vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú založené v rozpore s platnou legislatívou na úseku poľovníctva
• podpora zvyšovania informovanosti všetkých záujmových skupín.

Ak sa vám už na tomto mieste niečo nepozdáva, nie ste sami. Ide totiž o činnosti, ktoré má priamo v štatúte samotná Štátna ochrana prírody a prevažne vyplývajú z legislatívy. Poďme ale ďalej. Štátni ochranári sa v dohode navyše zaväzujú, že dodávateľovi poskytnú „súčinnosť vo forme profesionálnej strážnej služby“. V dohode sa píše, že ide o rámcovú zmluvu a tiež že objednávateľ požiada poskytovateľa o pomoc len za „podmienky nedostatočných vlastných personálnych, resp. technických kapacít alebo v čase mimoriadnych situácií“. V článku o sumách sa potom ďalej už ale píše o zálohových platbách vopred, ktoré sa vyplatia bez toho, aby objednávateľ čokoľvek od dodávateľa chcel. Pre rok 2017 to je 250 tisíc eur, pre rok 218 to je 400 tisíc eur. Platba vopred a za nič. Za „náhodné kontroly“ …

V dohode je ešte jedna čarovná klauzula. Znie takto: „Spoluprácou na základe tejto dohody objednávateľ zároveň zabezpečuje aj jeho aktivity vykonávané v rámci implementácie ním realizovaných projektov financovaných z finančných prostriedkov OPKŽP.“ Pomiňme teraz právnu nedostatočnosť samotnej dohody, lebo všetky skratky by v dohode mali byť definované. Zorientovaní možno vedia, že „OPKŽP“ je Operačný program Kvalita životného prostredia, do ktorého aktuálne štátna ochrana prírody mala podávať realizačný projekt, ktorý podľa informácií zvnútra organizácie obsahovo celkom dobre koreluje s opisovanou dohodou … Opäť tie štrukturálne fondy …

Dovolím si preto na tomto mieste položiť niekoľko otázok. Možno by na ne minister životného prostredia, generálny riaditeľ príslušnej sekcie ministerstva alebo aj generálny riaditeľ štátnych ochranárov mohol, či mal, otvorene odpovedať.

1. Z akých rozpočtových zdrojov sa vlastne suma 850 tisíc eur vyčlenila? Nebolo by vhodnejšie túto sumu prerozdeliť existujúcim pracoviskám Štátnej ochrany prírody, ktoré častokrát nemajú ani cent na riešenie záchrany poraneného chráneného živočícha? Napríklad.
2. Ako je možné, že takáto dohoda sa uzatvára s organizáciou, na internetovej stránke ktorej sa nedá dohľadať žiadna výročná správa o stanovách nehovoriac? V tejto súvislosti nie je nezaujímavé, že samotné občianske združenie všetkých svojich podporovateľov, teda aj štátne organizácie, nazýva sponzormi.
3. Má toto občianske združenie vôbec oprávnenia na činnosti dojednané v dohode? Neprináleží napríklad oprávnenie kontroly motorových vozidiel len polícii? Alebo: ako vlastne toto občianske združenie skontroluje neregistrovaného preparátora chránených živočíchov niekde na dedine? Však sa k nemu bez súdneho príkazu ani nedostane.
4. Aká je kompetencia tohto občianskeho združenia pri podozreniach na nelegálne usmrcovanie chránených živočíchov? Veď doteraz ani polícia ani aktívne občianske organizácie napríklad vôbec neboli úspešné pri dokazovaní nelegálnych otráv dravcov karbofuranom. Nech spomeniem len jeden z akútnych problémov.
5. Prečo je súčasťou dohody činnosť, ktorá vôbec ale vôbec nevyplýva z ochranárskej legislatívy? Prečo ide štátna ochrana prírody platiť za kontrolu priestupkov v oblasti legislatívy poľovníctva? Nie je toto kompetencia niekoho iného?
6. Za koľko, koľkokrát, ako často bude vlastne poskytovateľ realizovať činnosť „podpora zvyšovania informovanosti záujmových skupín“?
7. Ako sa vlastne myslí ustanovenie o súčinnosti  vo forme profesionálnej strážnej služby? To akože do terénu s nevedomým zástupcom poskytovateľa pôjde napríklad strážca štátnej ochrany prírody? A prachy za to zhrabne toto čudné občianske združenie?
8. Čo to vlastne je národná skupina pre elimináciu nelegálneho lovu? Nič také neexistuje.
9. V akej súvislosti je vlastne táto dohoda s opakovane medializovanou snahou o zavedenie takzvanej „zelenej polície“?

Naša príroda potrebuje ochranu. Aj štátni ochranári potrebujú našu pomoc. Ale vyššie opísaná dohoda je len ďalším v sérii dôkazov, že tu niečo nie je v poriadku v zákulisí. Najmä vo vedeniach príslušných organizácií.