Druhým dôvodom Dankovho pochabého a absolútne nevyspytateľného konania sú politické náklady kradnutia. V podstate je to úplne jednoduché, logické a zároveň nekonečne cynické: Politické náklady znáša ten, kto kradne. V prípade Kaliňáka (kauza Bašternák, premiérov byt, vyšetrovanie ministra pre podvody) tieto náklady znášal SMER a Danko sa s radosťou ticho prizeral. Avšak SMER neniesol len náklady, mal aj „výnosy“.

V prípade Plavčana je to iné. Politické náklady nesie Danko, ale výnosy, konkrétne milióny z eurofondov, si rozchytal kde kto. Danko si myslel, že je strašne chytrý, ak za ministrov dosadí nesvojprávne figúrky, ktoré nie sú ani len členmi SNS a kšefty v pozadí budú robiť jeho ľudia. Lenže kšefty nerobia len Dankovi ľudia.

Navyše, vyzerá to tak, že okrádať vysokoškolských profesorov a vedcov je predsa len ťažšie ako daňovníkov na DPH a pokračovanie kauzy neveští nič dobré. Výhražný list Európskej únie a pozastavenie platieb je vážny prúser a všetko to padá na Dankovu hlavu. Možno cez víkend dostal ďalšie „jóbovky“, pochytil paniku a rozhodol sa všetkých zaskočiť. Bugár o tom čítal z médií, na úrade vlády vypukla panika a Fico je z neho už dlhšie na prášky.

Spomedzi troch možností – (1) výpoveď koaličnej zmluvy, (2) stiahnutie ministrov, (3) návrh na vyslovenie nedôvery vláde – si Danko vybral tú najbojazlivejšiu, lebo na čokoľvek iné mu chýba odvaha. Nie je to ani omylom počin génia, ale akt zúfalstva. Danko chce len vyjednávať, no s prázdnymi rukami.

A tak sú v podstate len dve možnosti – (1) Celé to je divadlo, Danko dokopy nič nevyjedná, resp. vyjedná len nejaké symboly (dovolia mu udeľovať vyznamenania, posilnia parlamentnú stráž, povýšia ho na generála, pozvú na oslavy a dovolia mu rozprávať), bude na smiech a médiá a verejnosť sa vrátia k bohapustým rozkrádačkám na ministerstve školstva alebo (2) Danko si naozaj dupne a príde k predčasným voľbám a ukončí toto nekonečné trápenie zlepenca, ktorý nikdy nemal vzniknúť.

SaS túto druhú možnosť víta a je na ňu pripravená. Ak by k predčasným voľbám došlo, podporíme ich a rozhodne sme pripravení prevziať za Slovensko zodpovednosť. Na záver pri všetkej skromnosti len jedno porovnanie: ak by bol ministrom školstva náš tímlíder pre školstvo Braňo Gröhling dám krk na to, že namiesto výhražných listov z EÚ by sa písalo o riešeniach problémov v školstve.