Milý pán profesor Plavčan
Verejné vyjadrenie osobnej nespokojnosti povznáša, najmä ak je v zhode s presvedčením ľudí, ktorí už niečo dokázali.
Nemyslím si, že ste v skutočnosti milý (hoci sa o takýto dojem krvopotne snažíte), no som dobre vychovaná a teda zvyknutá správať sa k ľuďom s úctou a oslovovať ich slušne. A ako to už so slušnosťou býva, chodí často ruka v ruke s pocitom spolupatričnosti – aj preto som sa rozhodla podporiť ešte ako vysokoškolská pedagogička na Pedagogickej fakulte UK našich dobrých učiteľov (to sú tí, čo popri trávení času s našimi deťmi musia tu a tam pobehovať po uliciach a námestiach, aby si ich niekto všimol a nezapadli dávno zatuchnutým školským prachom). Považovala som to za povinnosť, rovnako ako som považovala za povinnosť podpísať otvorený list proti vášmu menovaniu do funkcie ministra školstva, keď sa nikto z fakulty k tomu nevyjadril, hoci sa to očakávalo. Nieže by som bola nejako obzvlášť dôležitá, nemám ani také renomé ako kolegovia docenti a profesori, ktorí s touto iniciatívou prišli. Som iba odborná asistentka, ktorá sa necítila byť hodná tohto aktu prejavu slobodného názoru – ale akosi to tak vyšlo a ja som dodnes hrdá na to, čo iní nazvali hlúposťou a naivitou. Verejné vyjadrenie osobnej nespokojnosti povznáša, najmä ak je v zhode s presvedčením ľudí, ktorí už niečo dokázali. Aj vy ste niečo dokázali – to, že sme v tom liste svojím podpisom zvečnili pravdu. Človek nemusí mať diplom, aby vedel, že zákutia ľudskej povahy sú vo svojich „suterénoch“ takmer nemenné – a šanca, že sa ľudský charakter náhle polepší pri ešte väčšej moci a hlbšom koryte, je veľmi mizivá. A tak tí, čo zdvihli vlnu kritiky proti našej iniciatíve a žiadali pre vás nové šance, si zrejme neuvedomili, že ste svoje šance už premrhali – dávno pred touto neuveriteľne drzou zlodejskou kauzou. Ak ste aj vy dostali slušnú výchovu, tak zrejme viete, čo robiť. Bolo by vhodné, keby ste prijali svoju prehru a nechali vaše experimenty o reformu odísť do dejín. Potom by sme ešte stále mali nádej, že ono vzkriesenie stavu slovenských škôl bude niekedy reálne. Ja v to stále verím, aj napriek tomu, že už práca pre školstvo nie je pre mňa priorita. Ako sa zdá, ani pre vás, pán profesor.