Denník N

Milý pán profesor Plavčan

Verejné vyjadrenie osobnej nespokojnosti povznáša, najmä ak je v zhode s presvedčením ľudí, ktorí už niečo dokázali.

 

Nemyslím si, že ste v skutočnosti milý (hoci sa o takýto dojem krvopotne snažíte), no som dobre vychovaná a teda zvyknutá správať sa k ľuďom s úctou a oslovovať ich slušne. A ako to už so slušnosťou býva, chodí často ruka v ruke s pocitom spolupatričnosti – aj preto som sa rozhodla podporiť ešte ako vysokoškolská pedagogička na Pedagogickej fakulte UK našich dobrých učiteľov (to sú tí, čo popri trávení času s našimi deťmi musia tu a tam pobehovať po uliciach a námestiach, aby si ich niekto všimol a nezapadli dávno zatuchnutým školským prachom). Považovala som to za povinnosť, rovnako ako som považovala za povinnosť podpísať otvorený list proti vášmu menovaniu do funkcie ministra školstva, keď sa nikto z  fakulty k tomu nevyjadril, hoci sa to očakávalo. Nieže by som bola nejako obzvlášť dôležitá, nemám ani také renomé ako kolegovia docenti a profesori, ktorí s touto iniciatívou prišli. Som iba odborná asistentka, ktorá sa necítila byť hodná tohto aktu prejavu slobodného názoru – ale akosi to tak vyšlo a ja som dodnes hrdá na to, čo iní nazvali hlúposťou a naivitou. Verejné vyjadrenie osobnej nespokojnosti povznáša, najmä ak je v zhode s presvedčením ľudí, ktorí už niečo dokázali. Aj vy ste niečo dokázali – to, že sme v tom liste svojím podpisom zvečnili pravdu. Človek nemusí mať diplom, aby vedel, že zákutia ľudskej povahy sú vo svojich „suterénoch“ takmer nemenné – a šanca, že sa ľudský charakter náhle polepší pri ešte väčšej moci a hlbšom koryte, je veľmi mizivá. A tak tí, čo zdvihli vlnu kritiky proti našej iniciatíve a žiadali pre vás nové šance, si zrejme neuvedomili, že ste svoje šance už premrhali – dávno pred touto neuveriteľne drzou zlodejskou kauzou. Ak ste aj vy dostali slušnú výchovu, tak zrejme viete, čo robiť. Bolo by vhodné, keby ste prijali svoju prehru a nechali vaše experimenty o reformu odísť do dejín. Potom by sme ešte stále mali nádej, že ono vzkriesenie stavu slovenských škôl bude niekedy reálne. Ja v to stále verím, aj napriek tomu, že už práca pre školstvo nie je pre mňa priorita. Ako sa zdá, ani pre vás, pán profesor.

Teraz najčítanejšie

Silvia Dončevová

Sociálna pedagogička, Katedra pedagogiky a andragogiky, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Na spestrenie voľného času aj supervízorka pre pomáhajúce profesie a mediátorka v rodinných a pracovných sporoch, v úplnom utajení inštruktorka port de bras a yogy. Ak sa podarí dobre sa zašiť, vášnivá čitateľka.