Denník N

Leto v Bratislave vraj nie je pre domácich a turisti nám lezú na nervy. Asi žijem v inom meste

Zdroj: Denník N
Zdroj: Denník N

Prečítal som si článok Petra Krištůfka Leto v Bratislave nie je pre domácich a mal som pocit, že žijeme v inom meste. A tak sa ja, cépečkár, staviam proti Bratislavčanovi na obranu Bratislavy. Bratislava je v lete skvelá a turisti do nej patria.

Keďže som z Tatier, rozumiem, čo Peter Krištůfek v článku hovorí: priveľa turistov zaberá príliš veľa miesta na úkor domácich. Zažíval som to isté: Hodiny som v potravinách strávil čakaním, kým pri pokladni vybavia zástupy turistov. Tlačil som sa s nimi v električke. Svojim pomalým tempom mi zavadzali na turistických chodníkoch, kým som sa ponáhľal na Zamkovského chatu na rande. Aj také bolo.

Vlastne to z domu počúvam dodnes: priveľa turistov, zle je. Všade sa čaká. Primálo turistov, tiež zle. Tiež sa všade čaká, akurát, že na turistov. Ešte som nezažil sezónu, kedy bolo dobre. Tak akurát. 

Dospel som dokonca k presvedčeniu, že tak akurát neexistuje, tú základnú poučku som sa však naučil, keď som mal možno desať rokov: ak turisti prídu, je dobre. Ak neprídu, je podstatne horšie.

Takéto jednoduché to je.

Priznajte sa. Ktorý z vás je turista?! Zdroj: Denník N

Šokujúce: v centre hlavného mesta sú turisti.

Samozrejme, Bratislava nie sú Tatry, nie je to ani Banská Štiavnica, ktorá by bez turistov bola síce milým a pekným ale tiež zaspatým mestom mimo hlavných aj vedľajších ťahov. Bratislava je však hlavným mestom, a do hlavného mesta turisti chodia. Viete prečo? Lebo je hlavným mestom a hlavné mesto je väčšinou pekné (neplatí, ak ste Podgorica).

Väčšina tých obyvateľov, ktorým Bratislava údajne v lete nepatrí, turistu za celý deň (týždeň) nestretne. Nežijeme totiž v Benátkach. Staré mesto je také malé, že ho pešo prejdete za desať minút a za jeho hranicami turistu stretnete skôr omylom. Jeho omylom.

Absolútna väčšina cudzincov sa nikdy nepozrie ďalej ako po Starú tržnicu. Sú presne tam, kde majú byť: v úplnom centre. Tam, kde sú pamiatky, tam, kde sú služby. Naozaj s tým nedokážeme žiť?

Svet sa nejde potrhať, aby do Bratislavy prišiel. Toto naozaj nie sú Benátky, do centra sa nám netlačia obrovské výletné lode, ani sedemposchodové turistické autobusy som si nevšimol. Nežijeme v ZOO, nikto si nás nefotí ako atrakcie, nedeje sa nič nevkusné. To len turisti sa správajú ako turisti. Chodia po uliciach.

Bratislava nie je Barcelona, nie je to Budapešť ani Viedeň, ešte aj na takom malom priestore je vlastne len tretia v poradí. Prečítajte si recenzie – väčšina návštevníkov na Bratislave oceňuje kompaktnosť a bezprostrednosť

Toto mesto nekolabuje pod náporom turistov, nezmenilo sa na skanzen ani karikatúru samého seba. Turistov tu nie je priveľa, ba dokonca ani veľa. Zažil som Edinburgh počas festivalu, to je peklo. Bratislava je v porovnaní s ním dedinou v nedeľu naobed. Naozaj nám tí turisti tak strašne lezú na nervy? Dá sa to povedať aj jedným slovom – Praha. No vidíte.

Ak som to teda správne pochopil, celý problém Petra Krištůfka znie vlastne takto: v centre hlavného mesta sú turisti. Hm.

Tu turistu nestretnete. A to je aj dobre. Foto N – Tomáš Benedikovič

Leto v Bratislave. Výborné!

Ak existuje dôvod, pre ktorý je leto v Bratislave peklom, sú to teploty, inak je to mimoriadne príjemné ročné obdobie. Cesty sú prázdne, ulice sú prázdne, mestská doprava je prázdna. Všetko sa odohráva v omnoho pomalšom tempe.

V skutočnosti môže každý leto v Bratislave stráviť, ako chce.

Môže sa ísť kúpať, bicyklovať, môže sedieť na terase alebo v kaviarni, s turistami alebo bez nich. Ak treba poradiť zapadnuté putiky, rád pomôžem.

Obyvateľ Bratislavy môže ísť na výstavy a na koncerty – každý deň sa niečo deje – môže dokonca ísť k moru a byť tam čím? No turistom. Možno si rád prečíta článok od miestneho o tom, ako mu lezie na nervy, keď sedí v kaviarni.

V skutočnosti však článok Petra Krištůfka kladie túto otázku: ako to vlastne chceme?

Je turistov priveľa? Naozaj? Alebo ich je veľa? Ak áno, chceme, aby ich bolo menej? A ako to chceme dosiahnuť? A budeme potom šťastní? Peter Krištůfek bude mať pokoj, ja budem mať pokoj (mám rád pokoj). Už to len vyvetliť tým čašníkom, sprievodcom a vôbec všetkým, ktorí pracujú v službách.

Budete nezamestnaní, ale my budeme mať pokoj.

Aj mne sa to takto páči viac. Len viem, že na svete nie som sám.

Keď tu turisti nebudú

Otázka teda znie, ako si Bratislavu predstavujeme.

Vadia nám bilbordy a nevkusné reklamy na sex a chlast? Výborne, odstráňme ich, prvý to podporím. Ponúknime turistom niečo lepšie, ale kým sa nám to podarí, nekritizujme ich za to, že využívajú to, čo im ponúkame.

Motivácia? Ľubľana je menšia ako Bratislava, je jej veľmi podobná, a predsa úplne iná. Lenže aby sa Bratislava Ľubľane aspoň priblížila, chce to veľa práce. A za to turisti nemôžu.

No a potom je tu ešte druhá možnosť: ohraďme Bratislavu múrom (alebo len Staré mesto?), odožeňme aj tých turistov, ktorí prežijú Hlavnú stanicu (a čo letisko?). Zatvorme to tu a buďme tu sami a sami pre seba. Bude to síce nuda, bude to stáť za nič, ale bude svätý pokoj.

Vo svojej víťaznej zaprdenosti budeme tróniť v prázdnych kaviarniach a cez okná sa pozerať na to nič, ktoré ale bude naše. Budeme rozmýšľať, čo sa to len stalo, ale celému svetu to bude úplne jedno.

Som mladší ako Peter Krištůfek, ale jednej veci som sa naučil: občas je aj dobre, že svet nejde tak, ako by som chcel. Nie som na ňom sám.

Bratislava by sa nemala uzatvárať. Naopak, mala by robiť omnoho viac preto, aby sa tu turisti cítili vítaní. Aj leto v nej je pre domácich, len k nemu treba pristupovať ako k letu v Bratislave, nie ako k letu v spádovej obci.

Radi ma môžete mať tu.

Teraz najčítanejšie