Denník N

Prehrávame na neviditeľnom fronte

650. výročie založenia najväčšej univerzity v nemecky hovoriacej časti sveta, ktoré pripadá na práve na rok 2015, teda výročie založenia Viedenskej Univerzity na základe rozhodnutia Rudolfa IV , nám dovoľuje vysloviť nahlas zopár otázok týkajúcich sa smerovania vzdelávania . Minimálne teda v stredoeurópskom priestore.

650. výročie založenia najväčšej univerzity v nemecky hovoriacej časti sveta, ktoré pripadá na práve na rok 2015, teda výročie založenia Viedenskej Univerzity na základe rozhodnutia Rudolfa IV , nám dovoľuje vysloviť nahlas zopár otázok týkajúcich sa smerovania vzdelávania . Minimálne teda v stredoeurópskom priestore.

Predpokladám, že nikoho neprekvapí informácia, že slovenské univerzity sa neumiestňujú na popredných miestach (dajme tomu dvesto položkovej) hitparády najkvalitnejšich univerzít sveta. A rovnako predpokladám, že každého čitateľa prekvapí informácia, že Viedenská Univerzita so svojimi 15 nositeľmi Nobelovej Ceny, sa v tej istej  (dajme tomu dvesto položkovej) hitparáde najkvalitnejších univerzít sveta umiestňuje na chvoste. Presnejšie , na 185.mieste

Nielen zmena ťažiska akademického vzdelávania , ktoré sa počas posledných 100 rokov, premiestnilo od vzdelania “klasického”, “humanitného”, k vzdelaniu “reálnemu”, “ekonomickému”, nielen táto zmena je katalyzátorom poklesu  kvality vzdelania. Ďalšimi katalyzátormi procesu erózie pôvodnej konkurenčnej výhody Európskej vzdelanej spoločnosti sú : (podľa môjho subjektívneho názoru)

1.  Ignorovanie výskumného a experimentálneho potenciálu Univerzít

2.  Ignorovanie dôležitosti vzdelania, ako konkurenčného nástroja spoločnosti

3.  Dlhodobé ignorovanie potreby podpory výskumu a vedeckej činnosti na pôde Univerzít.

4. Ignorovanie transformácie Univerzít z centier “Poznania” na centrá “Výskumu”

5. Podfinancovanie

Práve bod “Podfinancovanie” znie v kontexte horeuvedeného najneškodnejšie (najmä ak si uvedomíme to množstvo inštitúcií v každom okresnom meste nášho rurálneho štátu, schopných podpriemerným stredoškolákom dopriať akademický titul). No práve Podfinancovanie znehodnocuje kvalitu vzdelávania nielen na vysokých školách v Petržalke, Skalici, Senici, Trnave, či Ružomberku, ale aj na tak prestížnej Univerzite, akou je aj Alma Mater Rudolphina.  A aj keď Viedenská univerzita disponuje rozpočtom vo výške vyše 570 miliónov EUR, (rozpočet  11 miliónov EUR Univerzity Komenského netreba v tomto kontexte komentovať), jej umiestnenie v rebríčku hodnotenia kvality zrejme niečo naznačuje.

Politici, hovoriaci  o potrebe podpory kvality vzdelávania, títo politici, ktorí v rámci predvolebnej rétoriky verejne deklarujú záväzky voči budúcim generáciam ohľadne dôrazu na vzdelanie, si až príliš cynicky uvedomujú, že ich životný cyklus je mimoriadne krátky – v porovnaní s akademickým, či nedajbože výskumníckym životným cyklom. Politické záväzky sú v tejto oblasti teda nanajvýš rétorickým cvičením, a to žiaľ aj na pan-európskej úrovni. Škrty v ambicióznom programe Horizon 2020 vo výške niekoľko miliárd EUR nie sú len stratou finančných prostriedkov. Sú aj stratou času a energie, ktoré Univerzity venovali príprave a vypracovaním žiadostí o granty v tomto programe….

Fakt, že vysokoškolskí profesori, vedci, výskumníci, či vysokoškolskí asistenti dnes neblokujú cesty, prípadne nevstupujú do štrajkov by nás ešte nemal uspávať.  Na neviditeľnom fronte konkurenčnej výhody budúcnosti jednoznačne prehrávame.

Teraz najčítanejšie