Denník N

Filmy o duševných ochoreniach zveličujú… Nie vždy

Filmy, ktoré duševné ochorenie zobrazujú realisticky.
Filmy, ktoré duševné ochorenie zobrazujú realisticky.

Filmov, ktoré by s úctou a dostatočnou empatiou zobrazovali duševné ochorenia je až smutne málo. Väčšina preháňa, zbytočne straší a skresľuje; opačným extrémom je výsmech a zľahčovanie seriózneho problému.

Keď som v najťažších chvíľach chcela nahliadnuť do života iného človeka s tými istými pocitmi, dlho som zostávala sklamaná a nahnevaná. No napriek hrubej vrstve špiny sa mi v jazierku snímkov o duševných problémoch podarilo nájsť niekoľko kvalitných úlovkov. Chce to len čas a trpezlivosť.

Mám hraničnú poruchu osobnosti, poruchu obalenú tonou stigmy. Prirodzene preto vyhľadávam filmy najmä s touto tematikou. Potrebujem súcit ľudí, ktorí sa cítia na svete rovnako čudne, osamelo a nepochopene. Množstvo snímok, ktoré by sa s úctou správali k tomuto ochoreniu je až smutne málo. Donedávna bolo predsa zametané pod koberec, nikto takto znevýhodneným jedincom nechcel, respektíve nevedel ako čeliť. A tak sa pohľady ľudí odvrátili inam, jednoducho – liečilo sa, čo sa vedelo liečiť.

Málo ľudí totiž len tak kamošovi prizná, počuj mám poruchu osobnosti (veď už len ten názov…). Asi sa to nehodí, nejaké to čudné spoločenské faux pas. Dokonca aj schizofrénia, ktorá ovplyvňuje existenciu človeka vo väčšej miere, je vo vyspelejších krajinách vnímaná menej stigmatizujúco (v post-socialistických krajinách je zrejme hocijaká duševná choroba viac-menej tabu). No a tým, že sa o tomto ochorení málo hovorí, človek sa málo dozvie. Nuž a potom ako má o tejto problematike dostať relevantné informácie režisér, povolaním umelec? Jedine cez skúsenosti svojho známeho či rodinného príslušníka…

V množstve balastu sa mi po dlhšom čase podarilo nájsť niekoľko vzácnych úlovkov. No predtým ako vám ich predstavím si dovolím mať dve poznámky:

Poznámka prvá: Americkým trhákom sa snažím za každú cenu vyhýbať. Dôvod? Mám dojem, že ak sa producenti z filmov snažia vytrieskať peniaze, duševné ochorenie musia zobraziť čo najexplicitnejšie (toto kúzlo pozná aj kedysi-výborný dánsky režisér Lars Von Trier. Pripomeňme si napríklad scénu „vlastnoručne“ vykonaného potratu bez celkovej anestézy v Nymfomanke). Preto som sa pri výbere filmíkov orientovala skôr alternatívnym smerom, no v zozname sa nájde aj niekoľko výborných „tuctovejších“ snímkov.

Poznámka druhá: Pri výbere filmov sa nevymedzujem a myslím si, že každý si bez ohľadu na svoj problém, či naopak snahu porozumieť rôznym duševným ochoreniam nájde v zozname to svoje (inak povedané, filmy nemusia hovoriť len a výlučne o hraničnej poruche).

Margaret

2011, r. Kenneth Lonergan

Dva-a-polhodinový mysteriózny film s prvkami drámy pojednáva o sedemnásťročnej dievčine, ktorá neúmyselne zaviní obrovské nešťastie. Táto udalosť pohltí celý jej život a výrazne ovplyvní osobnostný vývoj Margaret. Neustále sa opakujúca téma neschopnosti niesť vlastný pocit viny, konštantné myšlienky na katastrofickú udalosť a snaha vyrovnať sa so životom a nastoliť spravodlivosť sú leitmotívy filmu Margaret. Snímok vyniká osobitosťou spracovania napohľad obyčajnej témy, udržovaním konštantného napätia a silnými hereckými výkonmi. Kvalitná hudba na pozadí spomalených pouličných záberov je len bonusom.

Martha Marcy May Marlene

2011, r. Sean Durkin

Prečo mi nikto nerozumie? Kde som sa ocitla? Čo sa to so mnou deje? Snívam alebo je to realita? – To sú neustále sa objavujúce otázky v mysterióznom snímku Martha Marcy May Marlene. Film s nevídanou presnosťou popisuje pocity problémového, v živote strateného dievčaťa menom Martha. No snímok nezostáva zaseknutý v analýze jej vnútorných pochodov, sústreďuje sa aj na Marthino zvláštne správanie a nechápavé reakcie okolia.

Častými prejavmi jej ochorenia sú psychotické symptómy ako dočasná strata kontaktu s realitou; no vyskytnú sa aj iné, treba len pozorne sledovať. Už len Marthina existencia v hipisáckom kulte dodržiavajúcom scestné rituály je viac ako atypická.

Film je popretkávaný krásnou prírodnou scenériou a ozvláštnený zaujímavým nasvietením. Dynamiku snímke dodáva precízny strih, ktorý oddeľuje dva svety Martinej fantázie a reality alebo reality a fantázie…alebo reality a reality..?

Do pozornosti dávam najmä produkčnú spoločnosť tohto filmu s názvom Borderline films, ktorá stojí za viacerými ( ťažšie stráviteľnými) snímkami pojednávajúcimi primárne o spomínanej poruche. Navyše, zdá sa, že viacero členov tímu s ňou má priame skúsenosti. Až mrazivá autentickosť filmov je totiž nesporná.

Rachel sa vydáva

2008, r. Jonathan Demme

Vďaka nominácii na Oscara a réžii skúseného J. Demme-a (Mlčanie jahniat, Phildelphia) je nízkorozpočtový snímok s excelentnou Anne Hathaway v úlohe bývalej feťáčky Kim kultovkou nezávislého filmu. Kim je mladé dievča vracajúce sa z odvykačky za svojou rodinou, ktorá oslavuje svadbu jej sestry Rachel. Návrat do rodinného prostredia je pre Kim extrémne náročný. Nepríjemné spomienky sa zrazu vynárajú na povrch, Kim nevie ako s nimi naložiť, čo robiť, kým byť.

Príbeh vyniká svojou prirodzenosťou, vťahuje do deja dynamikou pohyblivej kamery. Rodinné hádky, snaha o zmierenie, zase raz hádky, otváranie zahojených rán, vždy-problematická Kim – to sú hlavné stále sa opakujúce témy tohto snímku. Divák sa však rozhodne nenudí, naopak, cíti sa ako u niekoho doma. Doslova.

Jasmínine slzy

2013, r. Woody Allen

Jasmínine slzy, film režiséra Woodyho Allena je trošku odlišný od jeho klasickej komediálnej (no častokrát príliš plochej) tvorby. Allen sa navracia ku svojim filmárskym začiatkom (snímok Interiéry) ovplyvnených Bergmannovskou dramatickosťou. Na druhej strane zostáva verný komediálnym prvkom, z ktorých stavia dejovú líniu drámy o Jasmine, typickej mestskej paničke, ktorá sa šťastne vydá a žije plytkým konzumným životom bez rozmýšľania nad akýmikoľvek hlbšími hodnotami.

Nečakaná premena, ktorou si Jasmine vo filme prechádza zvláda bravúrne Cate Blanchett (ktorej táto rola priniesla zaslúžene sošku Oscara). Jasmine sa totiž jedinou chybou sa ocitá na opačnom konci spoločnosti, kde jej pýcha čelí prekážkam. Zrazu je nútená prehodnotiť svoj život a zamyslieť sa nad sebou, zhodiť zo seba pýchu a s pokorou priznať vlastnú omylnosť, duševnú chorobu a problematickú povahu.

Foto:  Flickr.com, Indiewire.com, Allmovie.com

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.