Denník N

O prioritách Petra Pellegriniho a jemu podobných

Peter Pellegrini nie je len tak hocikto – o. i. bol chvíľu ministrom školstva, čo si školstvo zase až tak veľmi nevšimlo. Zdá sa, že napriek tomu má stále čo povedať k tejto téme – no bude to zrejme iba jeho dojem.

K jeho nedávnym vyjadreniam: „… v každom kúte Slovenska by mali žiaci dostávať na základných a stredných školách špičkové vzdelávanie. Bez ohľadu na to, z akej sociálnej vrstvy pochádzajú “ a „prioritou SR je mať kvalitných a špičkových učiteľov“. Aké prevratné. Ale treba si aj odvážne položiť otázku, ako to asi dosiahnuť? Nesúlad pojmov „učitelia“ a „špičkové“ mi totiž pripomína síce krátku, ale dostatočne intenzívnu „kariéru“ pedagogičky na Pedagogickej fakulte UK. Pán Pellegrini, viete, kde sídli menovaná fakulta? Boli ste sa niekedy pozrieť na tie rozpadávajúce sa budovy, otrasné podmienky pre študentov a najmä pedagógov? No kašľať na podmienky, všetko je to aj tak o ľuďoch. Už druhé funkčné obdobie istej pani dekanky ukázalo, že je enormne schopná – v ničení všetkého, čo predtým ako tak fungovalo. Dnes tu už, okrem skutočne výnimočných pracovísk (hudobná výchova, logopédia, sociálna práca, výtvarná výchova) a zopár individualít čoby osamotených ostrovov kvality, nie je o čo stáť. Originálna rétorika vedenia fakulty o kvalite, založená na zvláštnom prístupe k ľudským zdrojom (niektoré fenomény minulosti nevymreli dodnes) a svojskom poňatí vedy (hromadné kolegiálne citácie, platené publikácie v exotických časopisoch nedobrej povesti a ďalšie nečisté praktiky naháňania kreditov idú ruka v ruke so strachom o pracovné miesto) sú verejným tajomstvom dlhé roky. Toto všetko ale bežného občana nemusí zaujímať – bežný občan sa pýta, kde sú tí kvalitní učitelia, keď máme toľko pedagogických fakúlt? Nuž, bohvie. Môžeme veriť, že na našich základných a stredných školách, ale podľa všetkého skôr v iných profesiách alebo iných krajinách. A iba dúfajme, že tí nekvalitní sú tiež niekde mimo školstva. Pedagogické fakulty, ktoré si držia svoj kredit (napr. na Trnavskej univerzite), by zrejme pre potreby nášho malého Slovenska stačili, ak by sa na ich pracoviská sústredili len tí najlepší pedagógovia a študenti. Možno by stačilo zrealizovať prieskum, koľko absolventov, ktorí každý rok opúšťajú pedagogické fakulty, ide skutočne učiť a s akým výsledkom. Na základe týchto údajov potom zredukovať počet fakúlt, vrátiť do hry riadne prijímacie konanie s testovaním osobnostných kompetencií – a je to. No na to treba zrejme politickú objednávku.

Takže, pán Pellegrini, keď sa povie A, treba dať priestor aj B: kvalitní a špičkoví učitelia určite áno, na to však potrebujeme kvalitné a špičkové pedagogické fakulty. Vašou prioritou by nemalo byť hlúpe osočovanie dobrých učiteľov, ktorých kredit kazí balast, vychádzajúci z našich pedagogických fakúlt. Treba upriamiť pozornosť na akademické pracoviská a neuspokojiť sa s hypotézami. Bez hanby tvrdíte, že „napriek tomu, že do školstva prúdi postupne čoraz viac finančných prostriedkov a každoročne sa zvyšujú platy učiteľov, slovenskí žiaci v rámci medzinárodného testovania PISA idú rapídne dolu…nad týmto stavom by sa mali zamyslieť všetci tí, ktorí pôsobia v oblasti školstva“. Tak do toho, zamyslime sa. Aktuálna kauza na ministerstve školstva ukazuje, kam idú peniaze, pôvodne nasmerované do školstva. A nebyť aktivít učiteľov, žiadne platy by sa nezvyšovali. Je naozaj hlúpe stavať svoje argumenty na klamstvách, navyše, keď výsledok (6% zvýšenie už aj tak smutného platu) je len úbohou záplatou.

Mimochodom, už aj u susedov zistili, že mať trvalo podvyživené školstvo je cestou do pekla, dokonca vraj majú českí učitelia platy priemerne nižšie ako tí naši slovenskí. Nuž, niet sa čím chváliť. Len hlupák si môže naďalej myslieť, že smiešne platy sú dobrou motiváciou pre rozhodovanie mladých ísť na pedagogické fakulty, nastúpiť po štúdiu do praxe a udržať sa v učiteľskej profesii po celý pracovný život. Zdá sa, že Slovensko má naozaj problém. Už šialene dlho.

 

Teraz najčítanejšie

Silvia Dončevová

Sociálna pedagogička, Katedra pedagogiky a andragogiky, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Na spestrenie voľného času aj supervízorka pre pomáhajúce profesie a mediátorka v rodinných a pracovných sporoch, v úplnom utajení inštruktorka port de bras a yogy. Ak sa podarí dobre sa zašiť, vášnivá čitateľka.