Kauzy Katolíckej Univerzity– vianočná spoveď študenta
Priatelia,
veľmi náročné je vyjadrovať sa k témam, ktoré sa dotýkajú mnohých ľudí. A ešte ba aj sú onálepkované, ako citlivé. Uvedomme si však, že miera citlivosti, alebo precitlivenosti dotýkať sa niektorých tém, je v nás ľuďoch. Túto mieru si nastavujeme sami, rozhľadenosťou našej mysle; ochotou chápať súvislosti a ochotou rešpektovať ľudí, ako nositeľov rozličných názorov.
Takisto ťažké je tlmočiť názor skupiny na ošemetnú tému. Môžete byť označený za neprofesionála, konšpirátora(?!). No svojim názorom tiež môžete prispieť k stavbe mosta medzi ilúziou, ktorú o danej téme vytvárajú médiá a pravdou. Budem veriť v to druhé.
. . .
Okomentovať situáciu na Katolíckej univerzite mienim už dlho. (Ružomberská univerzita je – tramtadadá – moja alma mater.) Dnes je ten deň, pretože ma k tomu nepriamo vyzval Jakub Sopko a ja, ako študent, ako budúci možno, že ba aj novinár cítim zodpovednosť to urobiť.
Univerzitou otriasajú kauzy, ktoré nerobia z našej inštitúcie práve atraktívnu a lákavú voľbu formovania charakterov mladej inteligencie. ,,Rezignácie rektora a nútené odchody jeho spolupracovníkov, pretriasanie finančných škandálov,“ citujem Jakuba Sopku. K spomínaným kauzám sa dnes pridala ďalšia, a to nejasný dôvod odchodu riaditeľky knižnice KU z jej postu. (Pre komplexnosť je azda potrebné spomenúť blogerku s nie celkom známou identitou Máriu Levočskú, ktorá sa o kauzách na KU vyjadruje veľmi oduševnene až poburujúco, čím provokuje verejnosť.)
Druhá a podstatná vec je – sme katolíckou inštitúciou. Myslifikáciou okolo káuz a nabaľovaním sa nejasných okolností zrovna nepodmieňujeme dôveru spoločnosti, ktorá bez tak mala od začiatku výhrady k odbornosti Univerzity. A v neposlednom rade – týmto konaním nepodmieňujeme dôveru v cirkev ako v spravodlivého hospodára.
Ak by som všetko, čo mi beží hlavou vtesnala na pár riadkov, opýtala by som sa iba: O čo tým ľuďom ide? O čo ide rektorovi Jarabovi? Kto a čo všetko stojí za jeho rozhodnutiami?
zdroj: internet
. . .
Katolícka univerzita sa počas troch rokov štúdia žurnalistiky stala mojim druhým domovom. Ani nie Ružomberok. Univerzita. Máme aj úspechy. Máme byť na čo pyšní. Naša Filozofická fakulta KU skončila podľa prieskumu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) druhá najlepšia na Slovensku. Je mi ľúto, že táto informácia sa nedostala k panej za okienkom na vlakovej stanici vo Varíne a iným posudzovateľom, ktorí majú tendenciu KU radiť medzi bukové školy, kde sa tituly kupujú a vystavujú na počkanie za pár mesiacov.
Zo svojej osobnej skúsenosti hovorím, že ja som z KU vycicala všetko, čo mi tu Boh požehnal. Jej katolícky duch ma naplnil, predsavzatie tejto školy ,,formovať myseľ i srdce“ na vlastnej mysli i srdci pociťujem každý deň. Tento blog je úprimným priznaním kvalít KU, kladným hodnotením pedagógov, s ktorými prichádzam denne do kontaktu, a ktorých si vážim. Ich lojalita, spravodlivosť, znalosť a v prvom rade ľudskosť je pre mňa dôležitou istotou, že nie všetko v tomto svete je skorumpované, že úspechy nie sú dosiahnuté všade iba po známosti alebo úplatkami a denne si uvedomujem dôležitosť tohto poznania. Naši pedagógovia medzi nás zasadzujú hodnoty pravdy, etiky a dobra a je našou zodpovednosťou šíriť tieto princípy ďalej.
Jednou z osobností, o ktorých hovorím, je profesor Tadeusz Zasepa.
Profesor Zasepa nás učil dva semestre. Aj vo funkcii rektora, aj po nej. Je to veľký človek, filozof, vzdelanec, kňaz a učiteľ. Je príkladom lásky profesora k učňom. Vždy bol ústretový otvorenej diskusii ohľadom káuz, je to priamy, láskavý a inšpirujúci človek. Človek, ktorý si uvedomuje plnú zodpovednosť svojich slov, ktoré vysiela smerom k nám, formujúcim sa osobnostiam. Profesor nás vždy pobádal k láske k vlasti, k mravnosti. Zacitujem jeho slová: ,, Nie je dôležitá sloboda slova. Tá sa dá zneužiť, ak nie je zároveň i pravdou. Demokracia, tolerancia ani sloboda nič neznamenajú, ak nešírime pravdu a zodpovednosť.“
autor: Jan Hudacky
. . .
V zábavnej televíznej relácii, ktorú tvoria študenti mediálneho štúdia Katolíckej univerzity, bola vtipná poznámka moderátora ohľadom káuz finančných odmien pracovníkov Filozofickej fakulty KU. Keďže relácia po vydaní putuje na internet, má k nej prístup verejnosť. Kolektívne sme sa zhodli, že poznámka sa vystrihne. /Kolektív je čisto študentský, neprikázal nám to žiaden vyučujúci./
Nesúhlasila som.
Takúto morálku chce Katolícka univerzita rozširovať? Autocenzúru a pocit zodpovednosti za niečo, s čím my, ako študenti nemáme absolútne nič spoločné?
A sú vôbec veci, o ktorých je dobré mlčať? Nemyslím si. Volím úprimnosť. Zatajovanie vedie k narušeniu dôvery. A to je presne to, čo KU ako katolícka inštitúcia nepotrebuje prehlbovať.
Týmto blogom sa snažím reagovať najmä na výzvu Jakuba Sopku, ktorý pozýva študentov, aby vyslovili svoj názor.
Za všetkých študentov, s ktorými prichádzam do kontaktu teda tlmočím, že sme zmätení a sklamaní, no ctíme si bývalého rektora Zasepu a veríme v jeho čestnosť.
Univerzita sa však voči nám, študentom, správa pohŕdavo, keď nám samotným, ktorí tvoríme jej srdce, bráni poznať pravdu. Kde je potom katolícky duch? A ako si máme teda svoju alma mater obhájiť pred pobúrenou spoločnosťou? Toto nás trápi.
Ja nechcem, a ešte ako novinár, aby zo mňa rástol človek zatrpknutý na hodnotách.
Kresťanstvo predsa nemá byť o zahladzovaní problémov. Kresťanstvo má byť o raste cez ne. Modlíme sa teda, aby pravda vyšla najavo. No sme trochu skeptickí v tom, akej pravde sme po týchto kauzách ochotní uveriť.
Amen.
Amen?
____________________________________________
PS: Za všetkými argumentami vyplývajúcimi z osobnej skúsenosti si stojím. Nevylučujem, že iní študenti majú i negatívne skúsenosti.
PPS: Rada by som nechala odkaz všetkým študentom Katolíckej univerzity, ktorí neblogujú, ale chceli by sa podeliť o svoj uhol pohľadu, že im pod ich menom, alebo pseudonymom ochotne poskytnem priestor na svojom blogu, ak to bude v súlade s kódexom blogera Projektu N.
