Ľavicový a pravicový extrémizmus na sociálnych sieťach

Podľa Wikipedie znie definícia extrémizmu takto:

Nás bude zaujímať najmä extrémizmus politický, hoci v niektorých prípadoch je možné konštatovať, že ide ruka v ruke s extrémizmom náboženským. Čo sa týka politického extrémizmu, je aj u nás prítomný extrémizmus ľavicový aj pravicový. Hoci sa ľavicoví a pravicoví extrémisti voči sebe často verbálne ostro vyhraňujú, ich ciele a spôsoby sú zväčša veľmi podobné. Ak to vztiahneme na naše slovenské pomery, je možné konštatovať, že aj ľavicovým aj pravicovým extrémistom u nás najviac vadí rozvinutá občianska spoločnosť, liberálna zastupiteľská parlamentná demokracia, naše členstvo v Európskej únii a NATO a neštátne súkromné vlastníctvo najmä výrobnej sféry. Aj jedni aj druhí uprednostňujú nejakú formu autoritatívneho či rovno totalitnému režimu so zvýraznenou úlohou štátu a oklieštením občianskych práv a slobôd, vystúpenie z NATO a Európskej únie a izoláciu krajiny alebo jej orientáciu na východ. Ani u jedných, ani u druhých, nechýba  blúznenie o akosi všeslovanskom zväzku a náklonnosť k ruskému autoritatívnemu vodcovi Putinovi, bývalému podplukovníkovi KGB.
K ľavicovému extrému by som u nás zaradil Komunistickú stranu Slovenska a VZDOR – strana práce. K pravicovým najmä Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, Slovenské hnutie obrody a Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku. Okrem nich existuje na ľavej aj pravej strane spektra ešte zopár podobných, no v súčasnosti nefunkčných marginálnych subjektov.

Začnime Komunistickou stranou Slovenska. Toto sú hrdinovia jej aktívneho podpredsedu, pána Jalala Sulejmana, ktorý pochádza z Sýrie. Nechýbajú medzi nimi najmasovejší zločinci a vrahovia v dejinách ľudstva, zodpovední za smrť miliónov ľudí. Vladimír Uľanov – Lenin, Josif Džugašvili – Stalin, Mao Ce-tung a dokonca aj Saddám Husajn.

Súdruh Jalal Sulejman pochopiteľne nie je žiadny antisemita. Toto mu zrejme iba tak náhodou vykĺzlo.

Komunistická strana sa z minulosti nepoučila a stále oplakáva bývalý totalitný režim a s nostalgiou spomína jeho ikony, Lenina, Gottwalda, Biľaka, elektrinou nabité smrtiace ploty na hraniciach. a dokonca aj masového vraha Josifa Džugašviliho – Stalina.

Nezaostáva ani Vzdor – strana práce, podobne ako súčasní komunisti, ideologicky zaseknutý niekde v 50-tych rokoch, ktorý sníva o  návrate bývalého totalitného režimu a november 1989 považuje za podvod. Rovnako ako pravicoví extrémisti.

Ľavý a pravý extrém. Na začiatok uvediem kvôli názornosti niekoľko príkladov vonkajškovo podobného správania, rovnakých siláckych gest, fotiek so zbraňami a tetovania ľavicových a pravicových extrémistov pochádzajúcich z ich verejnej prezentácie na sociálnej sieti. Zbrane a zaťaté päste obľubujú jedni aj druhí.

Symptomatické je tiež používanie rovnakých hesiel vo vzťahu k NATO komunistami aj kotlebovcami.

Ľavicoví a pravicoví radikáli sa zhodnú aj v otázke imigrantov. Priaznivci spolku Vzdor – strana práce to vyjadrujú amatérskym ručne písaným transparentom: „USA A ZÁPAD EÚ UTEČENCOV NECH SI BERÚ. TO ČO NAVARIA NECH SI ŽERÚ.“ Kotlebovci profesionálne zhotoveným transparentom s textom: „STOP IMIGRANTOM!“

Skutočne bizarne pôsobí aj to, ak pod americkou južanskou vlajkou, symbolizujúcou otrokárstvo a rasizmus, hrá známy ľavicový aj pravicový radikál.

Zaujímavé je aj spoločné účinkovanie na rovnakých podujatiach. Na protestoch proti NATO z jednej tribúny opakovane rečnia ľavicoví aj pravicoví radikáli. Napríklad spolupracovník Zem a Vek, líder Frontu ľavicovej mládeže a člen vedenia KSS, Artur Bekmatov a predseda Slovenského hnutia obrody, Robert Švec.

Inokedy Bekmatova a Šveca vidíme pri pamätníkoch. Jedného pri pomníku spoluautora a signatára pozývacieho listu z roku 1968, normalizátora Vasiľa Biľaka. Druhého pri nevkusnom pamätníku prezidenta vojnovej Slovenskej republiky, Jozefa Tisa, priamo zodpovedného za smrť 70 000 našich spoluobčanov.

Na ďalšom podujatí proti NATO v Bratislave reční redaktor konšpiračného časopisu Zem a Vek a aktivista DAV 2, spolupracovník VZDOR – strana práce, Lukáš Perný a opäť aj Robert Švec, predseda SHO. Každý z nich má pravdaže svoje idoly, či svojich „svätých.“

Na protestoch proti NATO a rovnako aj pri iných príležitostiach, vidíme bok po boku aj podpredsedu KSS, Jalala Sulejmana a zakladateľa KDH a spolupracovníka katolíckeho disentu, Jána Čarnogurského.

Bizarne pôsobia aj súkromné a stranícke autá extrémistov či už svojimi značkami alebo „výzdobou.“

Na podobnosť určite nie náhodnú, upozorňuje aj obľuba zástav u jedných aj druhých a ich nosenie  počas početných podujatí aj na tie najnemožnejšie miesta.

Zaujímavá je aj ponuka tlače a symbolov na straníckych snemoch krajnej ľavice aj krajnej pravice. Jedni núkajú červenú päťcípu hviezdu s kladivom a kosákom, druhí znak s mrežou v kruhu a Tisa.

Ešte bizarnejšie sú ambivalentné prípady správania v rámci sektoru pravicového extrémizmu. Demonštrovať jeden deň v červenej mikine s ruským dvojhlavým orlom spolu s ľavicovými radikálmi s komunistickými zástavami a inokedy sa fotografovať pri hrobe Jozefa Tisa so zástavami ĽSNS, či držať obraz Tisa v kostole v prítomnosti Kotlebu, je prinajmenšom zvláštne. Okresnej predsedníčke ĽSNS pre Hlohovec to však zrejme pripadá normálne.

Podobne nekonzistentný je aj bývalý predseda ĽSNS z Humenného. Nekriticky chváli Tisa aj Putina. Čerešničkou na torte je, že v obidvoch prípadoch na základe absolútne nepravdivých, vymyslených informácií. A samozrejme nie je medzi pravicovými extrémistami v tejto veci jediný. Túto absurdnosť nájdete na profiloch mnohých pravicových extrémistov.

Rovnako bizarné je vyvesiť v roku 2015 na budove úradu Banskobystrického samosprávneho kraja v deň výročia SNP čierne zástavy a v roku 2016 ruské prezidentské vlajky a poslať svojich ľudí položiť s komparzom tzv. Nočných vlkov veniec k pamätníku SNP. Pritom Kotleba aj členovia či funkcionári ĽSNS, Slovenské národné povstanie bežne označujú za zradu národa, židoboľševický či čechoslovakistický puč a 29. august za čierny deň Slovenska.

Pritom zamestnanec úradu banskobystrického samosprávneho kraja, člen  ĽSNS a kandidát na poslanca vo voľbách v roku 2016, ktorý tak starostlivo urovnáva stuhy na venci, ktorý práve položil k pamätníku SNP, je použiteľný aj na iné úlohy. Ochotne pózuje s vlajkou nikým neuznanej separatistickej „Doneckej ľudovej republiky“ aj s rusky písaným transparentom s červenou hviezdou, kosákom a kladivom, chodí na pochody, hliadkuje v straníckom mundúre vo vlakoch a rozdáva tam stranícke propagačné materiály.

A podobne sa správa aj vydavateľ a šéfredaktor konšpiračného časopisu Zem a Vek, Tibor Rostás. A hoci priamo v redakcii pôsobia prinajmenšom dvaja ľavicoví radikáli Artur Bekmatov a Lukáš Perný, pán šéfredaktor nepokryte koketuje aj s druhou stranou. Antisemitský článok „Klin Židov medzi Slovanmi“ mu dokonca vyniesol trestné stíhanie. Na fotografiách je s členmi strán VZDOR – strana práce a členmi Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko na tzv. blokáde amerického konvoja v Brodskom.

Z histórie pravicového extrémizmu na Slovensku.

Jeho korene sú pochopiteľne staršie, ale najvypuklejšie sa prejavil počas obdobia vojnovej Slovenskej republiky. Jej pohrobkovia, aj súčasní apologéti síce tvrdia, že s fašizmom či nebodaj nacizmom – národným socializmom, nemá Slovenský štát nič spoločné, ale z klamstva ich usvedčujú nielen spomienky pamätníkov, štatistiky či dokumenty, ale aj v tej dobe vydávané propagandistické tlačoviny a plagáty. Mnohé z nich, najmä antisemitské sa tešia veľkej obľube súčasných pravicových extrémistov.  Aj v súčasnosti ich s obľubou zdieľajú a rozširujú na sociálnych sieťach.

V období Slovenského štátu nachádzame aj vzor pre znak používaný Slovenskou pospolitosťou a v súčasnosti Kotlebovou stranou – rovnoramenný dvojkríž, ktorý používala ozbrojená organizácia HSĽS, Hlinkova garda.

Rovnako inšpiráciu pre svoje uniformy čerpala Slovenská pospolitosť, ktorej vodcom bol Marián Kotleba u uniforiem Hlinkovej gardy.

Po tom, ako sa Slovenská pospolitosť – národná strana zapojila do politickej súťaže a súd ju rozpustil pre nesúlad jej programu, ktorého súčasťou bolo tzv. stavovské zriadenie s ústavou, Kotlebovci ovládli Stranu priateľov vína a zmenili jej názov na Ľudová strana Naše Slovensko.

Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko

Neskôr názov upravili na Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Hoci nedávno generálny prokurátor navrhol rozpustenie ich strany, Kotlebovci majú v zálohe pripravenú ďalšiu registrovanú stranu Ľudová strana – Pevnosť Slovensko.
Pre ilustráciu niekoľko materiálov z produkcie poslancov súčasnej Kotlebovej strany. Chvála Hitlera, popieranie holokaustu, vulgárny antisemitizmus, výtržníctvo, rasizmus, boj proti mimovládnym organizáciám a odmietanie povinného očkovania, ktoré predstavuje ohrozenie najmladšej populácie. Mazurek, Krupa, Mizík, Mora, Uhrík, Schlosár.

Pozrime sa aj na niekoľko osôb, ktoré kandidovali za Kotlebovu stranu vo voľbách v roku 2016. Neonacista Rastislav Rogel s číslom 44, v neonacistickej symbolike znamenajúce označenie SS, spevák kapiel Juden Mord a Krátky proces. Obdivovateľ Adolfa Hitlera, neonacista Marián Magát s číslom 88, znamenajúcim v neonacistickej symbolike HH = Heil Hitler, ktorý chce zriaďovať pracovné tábory. Rastislav Čech, ktorý čaká na zrodenie nového Hitlera aby dal všetkých Rómov do plynu. Národný socialista Marián Mišún, obdivujúci program Adolfa Hitlera. Štefan Jurík, ktorý považuje Oswienčim za divadlo. František Lipka, zdieľujúci 14 slov neonacistu Davida Lanea. Antisemita Ján Pňaček. Homofóbi Kábele a Krupa. Majiteľ White taxi Zdeno Ľaudár s číslom 88 a reklamou neonacistickej kapely na tričku.

Zoznámme sa aj s niektorými priaznivcami, členmi a administrátormi stránok ĽSNS a ich názormi trebárs na holokaust, Židov, s citáciou z nacistického plátku Stürmer, či rovno s chválospevom na Adolfa Hitlera z produkcie ĽSNS Bardejov. Tiež s tým, ako si s nefalšovanou priazňou pripomínajú Alexandra Macha a Otomara Kubalu.

Predstavitelia cirkví a extrémisti

V definícii extrémizmu, ktorou sme začínali, bol spomínaný aj extrémizmus náboženský. Možno povedať, že aj podpora extrémistických politických zoskupení predstaviteľmi cirkví napĺňa túto definíciu. U nás má tradíciu už z obdobia Slovenského štátu a v časti katolíckej cirkvi pretrváva, žiaľ, doposiaľ. Typickým predstaviteľom je napríklad bývalý metropolita Slovenska, arcibiskup Ján Sokol. Kotlebu verejne podporili aj  kňazi Ján Košiar, Miroslav Čajka a Ignác Juruš.
Slúžením omše pri symbolickom hrobe Jozefa Tisa za prítomnosti poslancov ĽSNS sa zviditeľnil saleziánsky kňaz Vojtech Zeman.
Podporou Kotlebovi sa netají ani bývalý člen katolíckeho disentu a spolupracovník Jána Čarnogurského, Anton Selecký, predstaviteľ organizácie Magnificat Slovakia.
Z ulice Jozefa Tisa vo Varíne sa teší kňaz Igor Gajdoš.
Slovenské hnutie obrody podporuje evanjelický farár z Hlohovca, Ľuboš Vontorčík, kamarát podpredsedu SHO, Pavla Privalinca. Treba poznamenať, že podpora pravicových extrémistických hnutí duchovným evanjelickej cirkvi, je skôr raritou.

Na záver vzor a inšpirácia mnohých duchovných a veriacich, najmä katolíckej cirkvi, prezident Slovenského štátu, kňaz Jozef Tiso a jeho hanebné antisemitské stanovisko k deportáciám našich spoluobčanov. Jeho vplyv, žiaľ, posilnený mýtom martýrstva, pretrváva dodnes. Hoci Tisa považujem za plne zodpovedného za všetko čo sa odohralo v období počas ktorého stál na čele Slovenského štátu, nevynímajúc zodpovednosť za transporty našich židovských spoluobčanov do táborov smrti, osobne sa domnievam, že vykonanie hrdelného rozsudku bolo chybou a urobilo z neho v očiach mnohých, nezaslúžene martýra a hrdinu ľudáckej emigrácie, dnešných neoľudákov aj neonacistov.

Slovenské hnutie obrody

Predsedom SHO je Robert Švec a podpredsedom Pavol Privalinec. SHO, ktoré vždy stavalo na adorácii Tisa a Slovenského štátu sa po rozhodnutí kandidovať v ďalších voľbách, značne zradikalizovalo, o čom svedčia najmä výroky jeho predsedu.

Niektoré z výrokov Roberta Šveca o optimalizácii, napríklad počtu „kolaborantov,“  či počtu ľudí, ktorí podľa jeho mienky „škodia Slovensku“ alebo o „kandelábroch, ktoré nebudú používať iba na osvetlenie ulíc,“ si naozaj zaslúžia pozornosť

Rovnako ako sľub, že zriadi aj tábory, podobné tým, v ktorých boli počas vojny sústreďovaní naši židovskí spoluobčania a odtiaľ transportovaní do vyhladzovacích táborov.

Obhajoba Tisa a antisemitizmus podpredsedu Pavla Privalinca.

Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku

Jej najviditeľnejším reprezentantom je extrémista Rudolf Steigauf, nedávno odsúdený za svoje vyjadrenia na podmienečný trest.