Kto príde na Pustý hrad nad ústím Slatiny do Hrona s odstupom niekoľkých rokov, zostane stáť s otvorenými ústami a musí uznať, že sa tu za štvrťstoročie urobili rozsiahle výskumné i konzervačné práce.

 

Impozantný rozlohou

 

Osobne som bol prvýkrát na Pustom hrade 1. septembra 1969 a vtedy bolo jediným výraznejšie viditeľným objektom torzo brány Horného hradu. Základy ďalších múrov sa črtali v nánosoch prachu a lístia, sem-tam sa otvorili tajomné otvory do podzemia, ktoré dali vznik legendám, že hrad bol chodbou spojený s mestom. Lokálpatriotov, ktorí to berú ako svätosvätú pravdu, nebudeme oberať o túto rozprávku, ale určite môžu byť oprávnene hrdí na to, že areál Pustého hradu (Horný a Dolný hrad a vyše 200-metrový spojovací múr) má rozlohu viac ako 4 ha.

 

O histórii Pustého hradu a aj o najnovších výsledkoch archeologického bádania sa môžeme dozvedieť na stránke: http://www.pustyhrad.com/. Zhrniem aspoň základné fakty. Nálezy potvrdili, že na hradnom vrchu sídlil už ľud neskorej doby kamennej v druhej polovici 3. tisícročia pred naším letopočtom. Zvolen vrátane hradného vrchu mal husté osídlenie aj v mladšej a neskorej dobe bronzovej (14. – 8. stor. pred n. l.). Aj tento hrad sa môže pýšiť pokladom. Na depot bronzových predmetov natrafili vojaci pri hĺbení zákopov na jeseň 1944. Ako to už v takýchto prípadoch býva, podarilo sa zachrániť len časť pokladu. Podľa indícií pri novom výskume našli lokalitu pod masívnym bralom, kde ešte zostali bronzové predmety patriace do okruhu pilinskej kultúry. Nálezy laténskych železných spôn dokladajú, že sa tu pohyboval človek aj v posledných storočiach pred naším letopočtom.

 

Centrum kráľovského komitátu

 

V čase Veľkej Moravy bolo centrom osídlenia v tomto regióne hradisko na vrchu Hrádok – Priekopa na druhej strane údolia Neresnice. (Základné informácie o ňom v blogu: https://dennikn.sk/blog/motovcania-sa-stretavaju-pri-zvonicke/). Z neho sa stredoveká administratíva kráľovskej župy presunula na nový kamenný hrad. Podľa archeologických nálezov a písomných podkladov môžeme predpokladať, že sa tak stalo niekedy v 12. stor. Zvolenský župan mal pod palcom rozsiahle územie od Hrona až po poľské hranice. Zatiaľ čo župan sídlil na Hornom hrade, králi pri svojich častých návštevách využívali Dolný hrad, kde v posledných rokoch archeológovia odkryli obytnú vežu, ktorá mohla mať pri predpokladaných piatich podlažiach obytnú plochu viac ako tisíc metrov štvorcových. Rozmermi 19,9 x 19,9 m a hrúbkou stien 330 cm patrí medzi najväčšie stavby tohto druhu v strednej Európe.

 

Donč, najznámejší zo zvolenských županov, patril na začiatku 14. stor. k prívržencom Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa priklonil k reformám nového kráľa Karola I. Róberta. S Dončovým menom sa spája výstavba paláca s priľahlou cisternou, ktorá bola pre prežitie na hrade veľmi dôležitá. Pre túto časť Zvolenského Pustého hradu sa na začiatku archeologického výskumu vžilo pomenovanie Dončov hrad.

 

Neprešlo však ani storočie a jeden z najväčších uhorských panovníkov Ľudovít I. si dal postaviť na okraji mesta Zvolen nové, moderné sídlo, ktoré počas stáročí prerástlo na zámok. Starý hrad strácal na význame, no spomína sa ešte v polovici 15. stor. ako sídlo Jiskrových žoldnierov a koncom 16. stor. – v čase akútneho tureckého nebezpečenstva – ako súčasť systému strážnych veží – vartoviek. V 17. stor. hradné múry definitívne osireli a hrad dostal príznačný názov Pustý. Nový život sa za jeho hradby vrátil až koncom minulého storočia.

 

Štvrťstoročie výskumu i obnovy

 

Hoci sa začiatky archeologického výskumu Pustého hradu kladú už do rokov 1889 – 1890, systematicky sa na ňom začalo bádať s podporou mesta Zvolen až v roku 1992. Dušou výskumu, ale i renovačných a rekonštrukčných prác, bol archeológ Václav Hanuliak, ktorý dal zvolenskému „Pusťáku“ prednosť pred atraktívnejšou a určite i finančne lepšie ohodnotenou prácou v zahraničí. Žiaľ, tento skutočný pustohradný rytier nás po vážnej chorobe opustil predčasne v roku 2009. Našťastie má zdatného pokračovateľa v Jánovi Beljakovi, ktorý k odbornej fundovanosti pridáva aj prirodzenú a zdravú lokálpatriotickú hrdosť. Zatiaľ čo V. Hanuliak sa zameral na Horný hrad, kde odkryl jeho najdôležitejšie objekty, J. Beljak z Archeologického ústavu SAV si v prvých rokoch všímal najmä Dolný hrad.

 

Na začiatku tohtoročnej terénnej práce pokračovali v rekonštrukcii severného opevnenia Dolného hradu. Sondy v blízkosti hradieb priniesli keramiku z konca doby bronzovej a stredoveké artefakty, z ktorých sú cenné najmä železné hroty šípov.

 

V polovici júla sa výskum a obnova sústredili na Horný hrad. Pod záštitou Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v projekte medzinárodnej letnej školy archeológie, ktorý podporil Medzinárodný vyšehradský fond, sa zúčastňujú výskumu aj študenti z krajín Vyšehradskej štvorky. Obnovu hradu podporuje mesto Zvolen a Ministerstvo kultúry SR a v rámci národného projektu „Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva“ tu našli sezónnu prácu dve desiatky nezamestnaných Zvolenčanov. Stretávame tu starého kamaráta Mariána. Na „Pusťáku“ prežil už niekoľko liet a s touto robotou je nadmieru spokojný. A úprimne sa teší z nových poznatkov a vzácnych nálezov, ako je tomu práve v tento deň.

Zvolenský Pustý hrad turisticky

 

Na Zvolenský Pustý hrad vedú turistické značky i náučný chodník s estetickými panelmi s fotografiami a so slovenskými i anglickými informáciami. Turistu, ktorý príde do Zvolena vlakom alebo autobusom a má v batohu staršiu mapu, musíme upozorniť, že pred 7 rokmi došlo k zmene turistického značenia z dôvodu zrušenia lavičky ponad vody Slatiny. Teraz nás žlté značky vedú od stanice cez Višňovského park k zámku, kde sa k nám pripojí modré značenie začínajúce v centre mesta, a spolu smerujú na ľavý breh Slatiny. Za zimným štadiónom, na improvizovanom parkovisku na Haputke, sa začína náučný chodník. Žiaľ, horáreň, o ktorej sa už roky hovorí ako o vstupnej bráne do areálu Pustého hradu, nemá šancu brániť sa zubu času.

Výstup po hadiacom sa chodníku nám síce v horúcom letnom dni zaperlí čelo, ale niet sa kam ponáhľať, zastávky pri tabuliach sú dostatočným osviežením. Do areálu pribudli tohto roku drevené sochy uhorských osobností, ktorých život sa spája s históriou hradu.

Ako prvý nás privíta Dolný hrad, dohladka vystrihaný. Od jeho hradieb sa otvára panoráma Zvolena a jeho hornatého okolia. Otvorené výhľady hovoria jasnou rečou, že stavať na Pustom hrade vyhliadkovú vežu, je absolútny nezmysel. S projektom prišiel viceprimátor mesta, ktoré údajne už naň vysolilo 20 000 €. Ešte krátky výstup a bráničkou v hradbách prídeme na Horný hrad.

 

Vedúci archeologického výskumu Ján Beljak napriek všetkým povinnostiam je vždy ochotný poslúžiť návštevníkom. V čase našej návštevy (v stredu 16. augusta) mal oprávnene výbornú náladu. Do zbierky nálezov nepribudli len črepy, ale aj dve mince! Podľa jeho informácie jedna pochádza z čias panovania Ondreja II. (1205 – 1235) a druhá z konca 16. stor., keď na vrchole hradného kopca bdeli strážcovia, ohlasujúci ohňom a dymom rabujúce osmanské hordy. Mohol sa pochváliť aj výsledkami práce na Dončovom paláci a priľahlej cisterne, ktorá je prekrytá novou strechou.

 

Práve sa končí obedňajší odpočinok a partie sa rozchádzajú na svoje pracoviská. Detektor, ktorý dnes študentku priviedol k minciam, sa stále ozýva, no pred našimi očami sa jej z kopy zeminy podarí vyloviť len obyčajný klinec. Ale aj to patrí k archeologickej práci, ktorá si vyžaduje pozornosť a trpezlivosť a chce to aj štipku šťastia. Ale niekedy je aj tvrdou robotou. Na vlastné oči sme sa mohli presvedčiť, že niektorí mladíci, nenaučení na chlapskú robotu, si musia zvyknúť na porisko lopaty či čakana. Chce to trošku cviku a prípadné mozole sa ľahko zahoja.

Na vrchole hradného vrchu členovia Občianskeho združenia Priaznivci Pustého hradu s podporou mesta Zvolen a viacerých sponzorov postavili koncom minulého storočia chatku. Mala slúžiť najmä archeológom, keďže tí dovtedy museli prežívať v pozliepanej búde, ale najmä pri oficiálnych príležitostiach poslúžila aj drobným občerstvením alebo suvenírmi všetkým návštevníkom. Chatka však musela byť odstránená. Príčinou bol údajne negatívny pohľad pamiatkárov a najmä fakt, že na výstavbu bolo vydané len dočasné povolenie. Mesto Zvolen postavilo nový zrub. Zastrčený v lese pod hlavnou bránou však nelákal, takže sa jeho prenájom nevyplácal a dnes je opustený. Nuž, zostáva si len povzdychnúť a opýtať sa vtedajších zodpovedných, prečo nevybrali vhodnejšie miesto, napríklad pri Dolnom hrade, a prečo nedokázali dotiahnuť plány na rekonštrukciu horárne na Haputke. Peniaze… peniaze… peniaze… Alebo nielen tie?

 

Pustý hrad ožíva najmä v prvú septembrovú sobotu

 

Bufet by uvítali aj manželia zo severnej Moravy, ktorí trávia dovolenku na strednom Slovensku. „Radi chodíme na Slovensko. Prešli sme Tatry, Oravu a toto leto sme sa rozhodli pre Banskú Bystricu a okolie. Boli sme v Kremnici, dnes sme tu, zajtra sa chystáme na Šášovský hrad a potom ešte do Harmaneckej jaskyne a ak stihneme, tak by sme sa chceli pozrieť do Španej Doliny,“ hovoria o svojej turistickej dovolenke. „Ale určite sa sem ešte vrátime,“ dodajú. Sľubujú, že na budúci rok si naplánujú dovolenku počas tradičného výstupu na Pustý hrad, keď vtedy na ňom býva naozaj živo. Z obyčajnej vychádzky zvolenských turistov sa totiž stalo masové podujatie s bohatým kultúrno-spoločenským programom. Tohto roku sa skutoční v sobotu 2. septembra. Výstup sa začína v centre mesta, v Parku Ľudovíta Štúra, o 8. hodine, program na hrade od 10. hodiny.

K návratu z hradu sa nám núka modro značkovaný chodník, ktorý oblúkom poza Veľký vrch privedie na okraj Zvolena, alebo – využijúc zelenú značku – ku kúpalisku a autokempingu v Neresnici. Ale najvýhodnejšie je pokračovať po náučnom chodníku, na ktorom nás čakajú ďalšie informačné panely a na brehu Hrona ako príjemné osvieženie vyhľadávaný Červený medokýš. Celý okruh je zaujímavou poldennou turistickou vychádzkou.

Foto: autor a Ján Beljak.