Denník N

Negatívne vplyvy prepravy slovenskými vlakmi – časť prvá – psychika cestujúceho

Ako psychológ a človek, ktorý stále musí niečo robiť, si najviac cením momenty dňa, kedy mám možnosť na chvíľu vypnúť. Pokoj na čítanie alebo počúvanie je na nezaplatenie. Ak vám ho ale nezoberie nefunkčný elektronický systém, ktorý by nám mal život uľahčovať.

Ilustračné foto, zdroj: denník N

V obchodných vzťahoch sa ľudia frustrácii niekedy nevyhnú. Stať sa dobrovoľne niekoho zákazníkom nesie so sebou aj riziko toho, že s poskytnutými službami nebudeme spokojní.

Takýmto frustrovaným zákazníkom som aj ja. A nie len tak obyčajným, ale dlhoročným. V systéme, kde by fungovala možnosť výberu, by som určite zmenil poskytovateľa služieb – ak nie hneď po prvej negatívnej skúsenosti, tak určite po druhej alebo ďalšej.

To by som ale nesmel žiť na Slovensku a poskytovateľom služieb by nesmela byť Železničná Spoločnosť Slovensko. ZSSK má totiž štátom garantovaný monopol. Spoliehajúc sa na nemožnosť úteku frustrovaných zákazníkov ku konkurencii si ZSSK môže robiť čo chce a kašľať na svojich zákazníkov, miesto toho, aby sa im neustále snažila poskytovať lepšie a lepšie služby.

Moju 48 hodín trvajúcu podráždenosť, hnev, v určitých momentoch až zúrivosť vyvolala pritom banalita. Presne 48 hodín totiž trvalo ZSSK, aby mi služba, za ktorú som zaplatil (a pravidelne platím) 160,20 €, začala konečne fungovať. Kupujem si pravidelne časové lístky na vlak – týždňové, mesačné, trojmesačné, kombinované cez tzv. IDS aj s MHD v Bratislave. Zásadne nakupujem cez internet a zakúpil som si cestovnú kartu ZSSK, aby som nemusel každý deň kupovať samostatný lístok a takisto  aby som ušetril za cestovné. Hlavný dôvod je ale ten, že chcem čas strávený vo vlaku, ktorý tvorí denne 70 minút, využiť na oddych. Služba, ktorá má pre mňa zásadný význam, je teda pokoj – iné dopravné prostriedky mi totiž neumožňujú v kľude si čítať alebo spať.

Pracujem v IT sektore, v hernom biznise, a ak by nám doručenie služby, za ktorú si zákazník zaplatil, trvalo 48 hodín, počet platiacich zákazníkov by bol presne nula. Všetci by odišli ku konkurencii alebo by požadovali vrátenie peňazí, pretože sme im nedodali službu, za ktorú si zaplatili. Opakovane som sprievodcov vo vlakoch upozorňoval a sťažoval sa na tento nedostatok, s nulovým výsledkom. Tak isto aj e-mail s iným problémom mi vygeneroval maximálne odpoveď, že chyba musí byť u mňa (nebola lebo sa opakovala na X zariadeniach v X rôznych časoch).

Do dnešného dňa som riešil situáciu vždy tak, že som mal pripravený doklad o zaplatení (v podobe doručeného e-mailu o platbe), aby som sa zbytočne nemusel hádať so sprievodcom, ktorý za situáciu nemôže. Od dnes som si ale povedal, že stačí – ak budem neustále ohľaduplný na ZAMESTNANCOV firmy, ktorá sa k svojim zákazníkom správa takto, tak nikdy nič táto spoločnosť na svojom prístupe k zákazníkom nezmení.

Raz mi dokonca prestala fungovať karta ZSSK z ničoho nič po 2 mesiacoch, pričom dotyčný e-mail som už v telefóne nemal a musel som 3 krát sprievodcovi veľmi dôrazne vysvetlovať, že naozaj nebudem znovu platiť za službu, ktorú som už raz platil.

Nemôžem sa ale iba sťažovať, musím ZSSK aj pochváliť – to že som až doteraz nikdy vo vlaku na nikoho nenakričal je najmä zásluhou toho, že majú slušný a milý personál s ktorým sa dá v pokoji dohodnúť. Môj stres teda vzniká najmä pri predstave, že budem musieť zvýšiť hlas a vytvárať konflikt s týmito slušnými ľuďmi, ktorí za tento problém nemôžu.

Celý život sa snažím prispievať k tomu, aby sa nám všetkým v tejto krajine žilo lepšie. Dnes som si ale uvedomil, že už sa nechcem dobrovoľne stresovať tým, či mi bude fungovať karta, či a kedy sa preberú spomalené servery ZSSK, či mi doklad o zaplatení miesto funkčnej karty uzná revízor v MHD (všetci, kto cestujeme Bratislavskou MHD sme sa už s nimi stretli a naozaj to nie sú príjemní ľudia, česť výnimkám). Táto naša slovenská mentalita poddanstva totiž veci nikdy nezmení.

Preto je pre mňa tento blog aj akýmsi verejným prísľubom – ak sa mi to stane znovu, nebudem ticho sedieť a podporovať ZSSK tým, že sa zmierim s ich „pro-zákazníckym“ prístupom. Budem sa dožadovať vrátenia peňazí, prípadne budem aktívne odporovať sprievodcovi a ak ani to nepomôže, asi začnem organizovať protesty vo vlakoch, lebo inak sa proti monopolu postaviť nedá.

Teraz najčítanejšie

Michal Božík

Som psychológ, ktorý sa venuje výskumu videohier a ich využitia vo svete vzdelávania. O videohrách som natočil dokument Cesta Hrdinu. Pomáhal som zakladať a dva roky som viedol portál Vĺčatá.sk. Okrem toho som pôsobil ako herný dizajnér a producent vo firme Pixel Federation. Predtým som pôsobil ako učiteľ v programe Teach for Slovakia. Verím, že aj ja môžem svojou prácou prispieť k tomu, aby bola naša krajina lepším miestom pre život. Kandidujem za stranu ZA ĽUDÍ s číslom 148.