Ihrisko pre všetkých alebo keď sa bránky nezamykajú.

Na takomto ihrisku sa hrali moje deti pred vyše 20 rokmi a kamarátstva, ktoré tam vznikli, pretrvávajú dodnes medzi rodičmi, ale aj už dospelými deťmi.

To isté ihrisko za naším domom dnes vyzerá takto:

Pretože sa ho ujalo niekoľko aktívnych rodičov v rámci OZ Žime krajšie, ktorí chceli mať pre svoje deti pekný a bezpečný priestor na hranie a vzťahy. Podarilo sa, je tam plno. Dokonca, takéto projekty pribúdajú aj v našich zemepisných šírkach vďaka aktívnym jednotlivcom.

Ako chodím takmer denne okolo tohto nášho ihriska, som užasnutý. Večer, totiž ihrisko vyzerá takto:

Všetky hračky, nielen formičky, ale aj odrážadlá a autá tam nocujú. Spočiatku sa mi to zdalo ako pekný entuziastický zámer autorov prejaviť okoliu dôveru. Ale naivný. Tento stav, v ktorom hračky každú noc oddychujú vonku a ráno sú na ihrisku znova v rovnakom počte a na rovnakom mieste, ako ich tam večer zanechalo posledné dieťa, však pretrváva roky. Neviem sa ubrániť otázke: „Ako je to možné?“

Plot je nízky a mládež, ktorá večer hľadá priestor na zábavu, ho ľahko prekročí. Predpokladal som, že sa aspoň bránky symbolicky zamykajú. Opakovane to overujem, no zostávajú stále odomknuté.

Ako je možné, že sa nerozkradnú ani tie hodnotnejšie hračky? Neviem. Je to prejav pozitívnej deviácie.

Poznám iné komunitné ihriská, ktoré sú krásne, eko, retro, hipsterské ale oplotené vysokým plotom so zámkou na bráne.

Toto naše je pre mňa vzrušujúce, pretože ho vnímam ako prostredie, ktoré má pozitívne dopady na deti, rodičov, komunitu (ktorej súčasťou som aj ja), ale aj širšie, na spoločnosť či politiku. Tieto dopady by som sformuloval do niekoľkých bodov:

• Deti sa nie učia, ale vďaka spôsobu fungovania tohto ihriska zažívajú reálne zdieľanie, kooperáciu a najmä dôveru v iných ľudí.
• Bránky, ktoré rodičia nechávajú odomknuté, sú prejavom dôvery nielen medzi ľuďmi, ktorí ihrisko využívajú, ale aj prejavom dôvery voči ostatným okolidúcim z komunity. Vzájomné zdieľanie hračiek a starostlivosť o spoločný priestor dvíha latku ľudskosti sídliska a výrazne tak obmedzuje priestor na vandalizmus.
• Susedia a ľudia, ktorí chodia okolo ihriska, sú vedome alebo nevedome svedkami zdieľania, dôvery a krásy.
• Rodičia tvoria a posilujú bezpečie a vzťahy nielen pre svoje deti, ale aj pre seba samých a celú svoju rodinu.
• Vzťahy medzi ľuďmi, ktoré vďaka dôvere a otvorenosti na ihrisku vznikajú, sú prevenciou a ak sa nejaká rodina a deti v nej ocitnú v ohrození, tak majú podpornú sieť, na ktorú sa môžu obrátiť.
• Ak sa niektoré dieťa z ihriska neskôr ocitne v nebezpečnej situácii na ulici bez rodičov, má okolo seba istý počet dospelých, ktorí ho už poznajú a prejavia oň záujem.

Vzájomné vnímanie sa ľudí v komunite je dôležité pre ľudskosť, celistvosť, integritu jednotlivca, nádej a bezpečie. Na základe takéhoto príkladu spolužitia v komunite, môžeme oveľa skôr a cielenejšie pomôcť deťom, ktoré to potrebujú. Podobne ako to urobili učiteľky, o ktorých som písal v predošlom blogu.

Prajem rodinám a deťom nielen z tohto ihriska, aby vzťahy, ktoré tam vznikli a vznikajú, boli pre nich podporou dlhodobo. Aj keď deti budú už dospelé. Aj my v našej rodine máme možnosť zažívať ich s našimi ihriskovými kamarátmi spred 20 rokov a sú pre nás nenahraditeľné.

Marek Roháček, zakladateľ a predseda Návrat, o.z.