Denník N

Dva zápasy a dvaja hráči – kvalifikačné zápasy futbalovej reprezentácie – bod zlomu.

Dva kvalifikačné termíny v prvom septembrovom týždni sú zlomovým bodom, v ktorom rozhodnú výsledky zápasov o možnosti postupu na MS 2018.

Dva kvalifikačné termíny v prvom septembrovom týždni sú zlomovým bodom, v ktorom rozhodnú výsledky zápasov o možnosti postupu na MS 2018. Dôležitou otázkou je riešenie stratégie a taktických riešení a úloh jednotlivých hráčov. Defenzívna hra je napriek neúčasti Škrteľa a Ďuricu v zápase so Slovinskom, riešiteľná. Problémom, hlavne pri silných súperoch, sú útočné činnosti. Môžeme spomenúť zápasy na ME2016 proti Anglicku, Nemecku. Po získaní lopty mužstvo nedokázalo plynule založiť útok, prechod do útoku viazol a súper takmer okamžite získaval odkopávané lopty. Tréner Kozák po prehre s Nemeckom povedal: „Zápas mi otvoril oči. Slovenský futbal potrebuje generačnú výmenu“. Postupná obmena hráčov a kombinácia mladých hráčov so skúsenými je určite správna cesta. Je však málo pravdepodobné, že len  tým sa vyrieši herný prejav proti silným súperom. Herný prejav sa premieta do útočnej činnosti a tak sa aj hodnotí. Činnosť sa začína získaním lopty a následným zakladaním útoku. V tejto fáze je hráč s loptou závislý na ponuke, ktorú vytvárajú spoluhráči pohybom. Bez ponuky, pri statickom režime ostatných spoluhráčov je hráč s loptou nútený odovzdať loptu do priestoru za obranu súpera. Takýto prechod do útoku je schematický, priehľadný a pre obranu súpera ľahko riešiteľný. Spravidla lopta končí u súpera, útok je ukončený a mužstvo prechádza do obrannej činnosti. Otázkou je: Ako majú hráči po získaní lopty vytvoriť ponuku hráčovi s loptou?

Pri príležitosti dvoch očakávaných zápasov reprezentácie je možno dať k tejto otázke odpoveď – návrh koncepcie hry. V koncepcii nebudem riešiť zostavu, tá patrí trénerovi. Zameriam sa na dvoch určujúcich hráčov: Hamšík a Weiss. Vyplýva to z všeobecne známeho faktu. Sú to dvaja hráči, ktorí sú takmer vždy pri našich úspešných gólových akciách, či už ako strelci alebo nahrávači. Keďže je to známy fakt, tak určite to vedia aj hráči a tréneri Slovinska a Anglicka. S toho vyplýva, že títo háči budú v zápasoch súpermi sledovaní, napádaní. Ich okolie – stred poľa bude prehustený. Hamšík sa z tohto dôvodu zasúva na prevzatie lopty až k našej obrane. Weiss vyvádza loptu z hĺbky našej polovice ihriska. Dochádza aj k stratám lopty lebo sú bránení viacerými hráčmi súpera. Je zrejmé, že takí hráči ako sú Hamšík a Weiss dokážu aj v takých sťažených podmienkach urobiť kvalitné akcie. Proti silným mužstvám je však úspešných protiútokov málo. Je preto vhodné (aj nutné) pomôcť taktickými úlohami vytvárať podmienky pre účinnejší prechod do útoku.

Problém hráčov stredu poľa je viazanosť na určený priestor. Obranné povinnosti ich nútia priestor obsadzovať, čo spôsobuje ich nepohyblivosť. V momente keď majú prepnúť na útočné činnosti prehustenie im neumožňuje pohyb priestore. Statickú situáciu potom hráč s loptou rieši odkopom alebo v lepšom prípade kolmou prihrávkou za chrbát obrany súpera. Aj prihrávky do voľného priestoru sú pri kvalitnej obrane súpera málo účinné. Riešením je rozostavenie 4-3-2-1. ktoré je naznačené na obrázku. Hamšík a Weiss sú na ľavom a pravom krídelnom poste. Tým sú obaja zbavený hráčov v strede poľa a počas útočnej činnosti súpera defenzívnou činnosťou priestorovo bránia rozohrávku súpera cez krajných obrancov. Pri získaní lopty našimi hráčmi (na pravej strane) Hamšík opúšťa ľavý kraj ihriska a pohybom poza stredovú líniu súpera sa ponúka našim hráčom na kombináciu prechodu do útoku (priložený obrázok). Po skončení útočnej činnosti sa vráti k ľavej postrannej čiare. Táto základná činnosť sa môže rozvinúť do iných variácií, napr. nabehnutie ľavého obrancu do priestoru, ktorý Hamšík pohybom uvoľnil. Rovnaká činnosť sa predpokladá od Weissa pri získaní lopty na ľavej strane našej obrany. V trojici hráčov v strede poľa sa predpokladá v stredový konštruktívny hráč a dvaja po stranách s prevažne defenzívnymi predpokladmi.

Uvedené rozostavenie má výhodu v pohyblivosti stredovej formácie. Súper horšie zachytí zmenu rozostavenia a uvoľňovaním krajných priestorov pri útočnej činnosti sa vytvára možnosť ich využitia. Pohyb v stredovej formácii dáva priestor ostatným hráčom. Po strate lopty preskupenie hráčov spomalí útočnú aktivitu súpera a návrat hráčov do základného rozostavenia. Rozostavenie 4-3-2-1 možno dynamicky meniť v obrannej aj v útočnej fáze podľa toho ako to vyžaduje situácia. Pohyb v stredovej línií dáva hráčom dostatok priestoru na tvorbu a improvizáciu.

Výhody zakladania útokov cez aktívnych hráčov na krídelných postoch:

 

  • Aktívny hráč ma zjednodušenú defenzívnu činnosť, nenaháňa hráčov a nebojuje o loptu v strede poľa. Pozične obsadzuje obrancu a znemožňuje jeho zapojenie do hry s loptou. Aktívny hráč pri pozičnej hre v defenzíve šetrí sily na útočné akcie.
  • Hráči súpera v strede poľa musia pre svoje defenzívne úlohy meniť a korigovať.
  • Aktívny hráč sa pohybom do stredu zbavuje strážcu – obrancu, ktorý musí voliť medzi obsadením vo svojho priestoru alebo jeho opustením. Obe voľby dávajú súperovi výhodné riešenia.
  • Ak aktívny hráč sa pohybom do stredu viaže hráča súpera otvára tým priestor pre svojich spoluhráčov a umožňuje im zapojiť sa do rozvoja útočnej fázy.

Je ešte pomerne veľa doplňujúcich informácií a poznámok k danému systému a aj k jednotlivým hráčom či postom, na čo nie je priestor v krátkom texte. Mierne modifikovaný systém sa dá použiť v domácom prostredí proti Slovinsku. V zápase na anglickej pôde je systém nutnosťou a predpokladom pre priaznivý výsledok.

Teraz najčítanejšie

Pavol Daučík

Moje články sú o futbale. Nie som fanúšik. Som chemik a (ex)futbalový tréner II. triedy s neplatnou licenciou. Píšem keď musím a mám čas.