Denník N

Ako dať ošarpanému zátišiu nový vzhľad i dušu?

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Zvolenská Mestská plaváreň. Objekt, ktorý nepatrí medzi tie, ktorými by sa mohlo mesto chváliť. Nechcem teraz rozoberať otázku, či sa na jej vzhľade podpísala iba prirodzená staroba, alebo aj fakt, že bola a je akoby od macochy, ako nechcené, bezprizorné dieťa. Milo ma prekvapila výstava, ktorú v jej areáli pripravili mladí zvolenskí výtvarníci.

Rekonštrukcia súčasnej plavárne alebo výstavba novej – to bola a je častá téma zasadnutí  minulých mestských zastupiteľstiev, i toho súčasného. Tohto roku sa začalo črtať na lepšie časy. Mesto cenovo výhodne kúpilo pozemky na Barinách na pravom brehu Hrona, kde by mal vyrásť relaxačno-športový areál. Je to síce dosť odvážna vízia, ale ak by sa stala skutočnosťou, bol by to celkom milý darček pre tých obyvateľov mesta a jeho návštevníkov, ktorí ako najmilšie využitie voľného času vnímajú plávanie a iné relaxačné aktivity. O týchto plánoch – i o ich úskaliach – som už písal: https://dennikn.sk/blog/bude-zo-zvolenskych-barin-kupalisko/

 

Teraz sa chcem vrátiť k tej našej starenke plavárni. Za ňou, smerom popod nadjazd na plochu zvanú Hlbiny, boli kedysi – ešte v časoch socializmu – aj priestory na iné aktivity, alebo hoci len na obyčajné leňošenie. Bol tu – napríklad – minigolf a dopravné ihrisko. Dnes sa sem, na miesta, ktorými kedysi meandrovala Slatina, vracia príroda v podobe džungle. Na rozdiel od tej, s ktorou sa môžeme stretnúť napríklad na Ulici Jozefa Cígera Hronského, džungle celkom sympatickej, v ktorej nachádza úkryt mnoho druhov vtáctva.

 

O Hronského ulici blog: https://dennikn.sk/blog/hronskeho-ulica-v-rodnom-zvolene-by-si-zasluzila-krajsi-vzhlad/

 

 

Sympatické je, že trávnik za plavárňou – spestrený solitérnymi smrekmi, topoľmi a inými stromami – spoznal, čo je to kosa či kosačka. Nesympatické je, že túto zašiváreň objavili ľudia, ktorí nachádzajú najväčšie potešenie vtedy, keď dostanú do tela dávku nejakej drogy. Mestská polícia však tentoraz urobila poriadok.

 

Ale priestor za plavárňou si našťastie nevšimli iba narkomani, ale aj mladí zvolenskí umelci, nová generácia, ktorá chce ísť vlastnou cestou. Najprv – ako to už v takýchto prípadoch býva – to boli sprejeri, ktorí – aspoň v tomto prípade – sú naozaj frajeri. Ošarpanej plavárni dali predsa len milší vzhľad. A potom – konkrétne v predposlednú augustovú sobotu – si tu dala zraz skupina mladých zvolenských maliarov a fotografov, aby prezentovala svoje diela. Hoci večerný dážď narušil pôvodný program, ktorý zahŕňal aj premietané krátkych filmov, predsa len si za plaváreň našlo cestu dosť milovníkov umenia. Prišli, zadívali sa na olejomaľby i fotografie, obohatili si dušu, možno sa i inšpirovali a – ako som sa dozvedel od organizátorov – boli medzi nimi aj takí, ktorí si vystavené diela kúpili a dnes sú ozdobou ich bytu či pracoviska.

Tento počin mladých Zvolenčanov, ktorých podporilo Mesto Zvolen, naznačuje, že pri troške entuziazmu sa dajú oživiť aj tie miesta mesta, ktoré by sme inak zďaleka obchádzali. Osobne držím tejto nastupujúc umeleckej generácii palce a dúfam, že podujatie spred týždňa nebolo posledným. A vôbec – napadlo mi – že by bolo škoda, keby budova plavárne zmizla z povrchu zeme. Aj vtedy, keby stratila svoj pôvodný účel. Čo tak prebudovať tento objekt – a jeho okolie – na kultúrne centrum? Však Zvolen je vari jediným mestom na Slovensku, ktoré nemá vlastný kultúrny dom, v ktorom by sa mohli stretávať ľudia rôznych kultúrnych a umeleckých záujmov.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.