Denník N

Keď banka kupuje hračky

Keď banka kupuje hračky

Začalo to vlastne ako pekný deň. Krásne slnečné počasie, raňajky s priateľmi v parku a potom zabudnutá bunda na lavičke. Na desať minút. Smola, že zrovna okolo nešiel normálny slušný človek. Bunda, peňaženka a všetko obvyklé v nej. Peniaze, vodičák, občiansky preukaz, platobná karta. Všetko fuč. A je po peknom dni. Polícia, musím povedať, skutočne chcela pomáhať a chrániť. Moja chyba, občas sa mi to stáva. Okamžite blokujem platobnú kartu, našťastie ju ešte nikto neskúšal použiť. V nasledujúcich dňoch vybavujem všetky ukradnuté doklady a v praxi prežívam, čo to znamená učiť sa na vlastných chybách. Dosť sa nabehám po úradoch, platím poplatky za vydanie nových dokladov. Druhýkrát radšej hodím očkom za seba,či niečo nezostalo ležať zabudnuté. Pre istotu. Zdá sa, že všetko sa na dobré obracia, prichádzajú sms správy o vyhotovených nových dokladoch, platobnej karte. Neverím vlastným očiam a kontrolujem to znova. Ale aj správy jedna pekne za druhou o platbe z mojej štyri dni zablokovanej platobnej karty. Jedna platba, druhá, tretia. Samozrejme všetky pod dvadsať eur. Hnev narastá, na zlodeja, banku, ale zrazu zistím, že platby sú z obchodu s hračkami. Jedna, druhá. Ten kto zobral čo mu nepatrí, šiel do obchodu s hračkami. Predstavujem si ako chcel urobiť niekomu radosť, alebo možno sebe. Veď každý má rád hračky. Už sa nehnevám, nakoniec mám dobrý pocit a radosť že moje peniaze nepadli na pár fliaš krabicového vína a cigarety. Pýtam sa v banke ako je toto možné. Nevedia, vraj sa im to nikdy predtým nestalo a peniaze mi samozrejme vrátia. A tak nakoniec tie hračky vlastne kúpila banka, ale aj mne ostala malá zásluha na jednej malej radosti. Tak pekné hranie.

Teraz najčítanejšie