Putin – náš prezident

Na poslednej demonštrácii proti členstvu Slovenska v NATO v Bratislave sa objavil transparent: Putin – náš prezident.  Podľa demonštrantov, ktorých opäť viedli Ján Čarnogurský a Eduard Chmelár, by sa teda občania Slovenska mali lepšie, keby tu bol prezidentom Putin, alebo keby Slovensko nebolo súčasťou EÚ a NATO, ale by čo najužšie kooperovalo s Ruskom. Pozrime sa preto na zopár oficiálnych a aktuálnych dostupných údajov a informácií o tom, ako sa majú občania Ruska za vlády Putina a ako si stojí ruská ekonomika. Porovnanie s realitou na Slovensku, alebo v krajinách EÚ, nech si urobí každý sám.

Podľa prieskumu verejnej mienky zo začiatku roka až 68 percent Rusov  si myslí, že Putin získal pre svoju krajinu opäť štatút veľkej svetovej mocnosti a vyše tretina je presvedčená, že Ruska sa ostatné krajiny boja. Až dve tretiny sú tiež presvedčené, že Rusko hrá rozhodujúcu úlohu pri riešení medzinárodných problémov, pričom čelí narastajúcemu počtu vnútorných a vonkajších nepriateľov.  Až štvrtina Rusov si myslí, že za prezidenta Putina sa ich krajina stala svetovým ekonomickým lídrom a patrí medzi desať najrozvinutejších krajín sveta. A 11 percent je navyše presvedčených, že Rusko  patrí medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou svojho obyvateľstva.

Tým istým Rusom sa podľa oficiálnych údajov štatistického úradu výška reálnej mzdy vo februári medziročne znížila o takmer 10 percent. Jej nominálna výška dosiahla 30620 rubľov, čo v prepočte pre Slováka v Putinovom Rusku by znamenalo okolo 480 eúr. Podľa odhadov 50 až 55 príjmov priemerného Rusa a Rusky ide na základné potraviny. Zvyšok približne rovnakým dielom na služby a iné základné tovary, kde dominujú hlavne lieky, ktoré nie sú v Rusku bezplatné. Cena základných tovarov za posledný rok prudko vzrástla. Podľa ruského štatistického úradu cena cukru stúpla o 67 percent, ovocie a zelenina o 43,5 percenta, ryby o 30 percent. Cigarety zdraželi o takmer 28,5 percent, domáce spotrebiče o takmer 27 percent a lieky 25 percent.  Balík potravín potrebný na prípravu tradičného ruského boršču (medzi nimi kapusta, cibuľa, zemiaky, mrkva), podľa prepočtov štatistikov, od začiatku tohto roka zdražel o 40 percent. Tržby v maloobchode sa znížili medziročne o osem percent.

Medziročná miera inflácie tak dosiahla vo februári 16,7 percenta. Tohtoročnú mieru inflácie na konci roka odhaduje ruská vláda zatiaľ na úrovni 12 percent, pričom pokles HDP by mal dosiahnuť tri percentá.  Prognózy a očakávania iných, prevažne nevládnych a neštátnych inštitúcií, vrátane centrálnej banky, sú však pri oboch ukazovateľoch vyššie.

Podľa marcového prieskumu verejnej mienky si až takmer 40 percent Rusov myslí, že za tento negatívny vývoj môže prudký pokles cien ropy, necelých 20 percent za hlavnú príčinu označili sankcie Západu. Zhruba 18 percent si myslí, že na príčine je celková slabosť ruskej ekonomiky a 14 percent Rusov obviňuje svoju vládu. Nevládni experti poukazujú na skutočnosť, že ruská ekonomika začala citeľne spomaľovať už v roku 2011, teda hneď po ukončení celosvetovej krízy, v čase, keď ceny ropy a surovín boli opäť (ešte) na vysokej úrovni a žiadne sankcie Západu Moskve nehrozili.

Miera nezamestnanosti sa tento rok postupne blíži k šiestim percentám z celkového počtu 75,8 milióna práceschopného obyvateľstva. Výška podpory v nezamestnanosti sa pohybuje v rozmedzí  800 až 4900 rubľov mesačne, čo v prepočte predstavuje približne 12 až 75 eúr.  Zákonom stanovená miera životného minima aktuálne dosahuje 8234 rubľov, čo je zhruba 130 eúr.

V dôsledku spomínaného prudkého cenového nárastu  základných potravín a tovarov spadne pod hranicu biedy v tomto roku ďalších 4 až 6 milióna Rusov, a celkovo ich na konci roka bude 20 až 21,6 milióna.

Ak je občan Ruska zamestnaný, môže na zabezpečenie bývania čerpať hypotéku. Jej  priemerná ročná úroková miera sa však pohybuje na úrovni  16 až 18 percent. Vláda im chce prístup k novému bývaniu uľahčiť, a preto poskytla program štátom podporovaných hypoték so zvýhodneným úrokom 12 percent ročne.

Len za obdobie január až august roka 2014 z Putinovho Ruska emigrovalo podľa oficiálnych údajov vyše 203 tisíc ľudí, čo je viac ako za akýkoľvek rok za posledných 15 rokov. Prakticky všetci to boli vzdelaní  a aktívni ľudia, zväčša mladší. Za celý rok 2013 sa legálne vysťahovalo niečo vyše 120 tisíc občanov. Na druhej strane sa do Ruska prisťahovalo za prvých osem mesiacov 2014 vyše 360 tisíc ľudí. V drvivej väčšine z postsovietskych krajín Strednej Ázie, zväčša hlavne nízkokvalifikovaní robotníci, s minimálnou znalosťou ruského jazyka. Údaje o prisťahovalcoch zo Slovenska nie sú k dispozícii.

V uplynulých rokoch vďaka extrémne vysokých príjmov z exportu ropy a plynu Kremeľ vytvoril Fond národnej prosperity a Rezervný fond, ktoré mali slúžiť na pokrytie potrieb budúcich generácií. K začiatku marca tohto roka podľa údajov ruského ministerstva financií v týchto fondoch bolo uložených dohromady takmer 9,5 bilióna rubľov. Len v tomto roku vláda plánuje z Rezervného fondu minúť na pokrytie výpadku príjmov štátneho rozpočtu 3,1 bilióna, a k začiatku roku 2018 by tento fond už mohol byť na nule.

Celkové devízové rezervy Ruska k 1.marcu dosiahli 360,2 mld.USD, pričom ešte mesiac predtým to bolo 376,2 mld.USD. Pred rokom boli ešte takmer dvojnásobné. Za tento rok centrálna banka zatiaľ predpokladá pokles rezerv celkovo o 50 mld.USD.

Podľa vyjadrenia ministra financií je 40 percent tohtoročného rozpočtu určených pre silové rezorty, z čoho len pre ministerstvo obrany je vydelených 20 percent. Sociálna časť výdavkov rozpočtu predstavuje 35 percent. Kvôli prepadu príjmov sa okrešú všetky výdavkové kapitoly o 10 percent s výnimkou silových tak, aby sa deficit udržal na úrovni niečo vyše troch percent. Mení sa systém aktualizácie výšky dôchodkov, rôznych podpôr a dávok. Namiesto doterajšieho previazania na výšku ročnej inflácie sa zavádza iný index, v dôsledku ktorého sa tohtoročné penzie a sociálne dávky zvýšia maximálne o 2 percentá.

K začiatku tohto roka prakticky všetky významné odvetvia ruského priemyslu zaznamenali citeľný medziročný pokles. Za celý rok 2014 síce ešte celkovo priemyselná výroba zaznamenala plus 1,7 percenta, hlavne vďaka výrobe elektrickej energie a ťažbe surovín. Výroba strojov a zariadení ale už bola v poklese o vyše 9 percent, výroba osobných automobilov o 25 percent, autobusov o takmer 30 percent a trolejbusov dokonca o vyše 70 percent.  Veľmi citeľne klesá hlavne trh s osobnými automobilmi, ktorý sa vo februári prepadol o takmer 40 percent. Automobilky na to reagujú v lepšom prípade obmedzením výroby a čiastočným prepúšťaním, ako ruský AvtoVAZ, francúzsky koncern PSA, či nemecký Volkswagen. Iní, ako General Motors a Chevrolet, z ruského trhu odchádzajú úplne.

Podľa posledného celosvetového hodnotenia úrovne vysokých škôl Times Higher Education Ranking má Rusko v prvej stovke najlepších dve univerzity: moskovskú MGU na 25.mieste a St.Peterbugskú štátnu univerzitu v ôsmej desiatke.

Miera popularity prezidenta Putina v Rusku dosahuje za posledný rok – od anexie Krymu – stabilne rekordné ukazovatele.