Roľnícka vzájomná pokladnica otvorila v roku 1934 svoju pobočku aj v Krupine. Jej úlohou bola okrem iného rekultivácia a a meliorácia spustnutých, ale poľnohospodársky využiteľných plôch. Podporu dostal aj gazda Štimmel v Zemianskom Vrbovku, v dedinke na Krupinskej planine. Pustil sa do práce s krompáčom a motykou. Na strojné vybavenie peniaze nemal, a to bolo veľké šťastie. Keby sa do zeme zaryla lyžica bagra, bagrista by si možno ani nevšimol, čo všetko sa v horskej pôde nachádza. Takto pri poľných prácach, pri odstraňovaní kameňov z úhoru Matušovská 7. mája 1937, zaligotal sa pod krompáčom skutočný poklad. Nebol až tak hlboko, vari len 30 cm. Najprv sa objavila strieborná misa, neskôr ďalšie predmety, ktoré tu s najväčšou pravdepodobnosťou ukryl neznámy kupec, čo prišiel do karpatských hôr až odkiaľsi z Byzancie. Osud to zariadil tak, že sa po svoj tovar už nevrátil a už nikto nikdy nezistí prečo. Jeho poklad sa však pred 80 rokmi opäť dostal na svetlo sveta a stal sa jedným z našich najznámejších a najvzácnejších archeologických nálezov.

„Poklad sa našiel na poli môjho bratníka Štimmela,“ citujú pred 15 rokmi Krásy Slovenska rozprávanie gazdu Jána Šuľu zo Zemianskeho Vrbovka. „O náleze sa veľmi ani nevedelo, pretože poklad bol hneď odvezený a nikdy sa už do obce nevrátil. Že sa stalo niečo výnimočné, vedeli sme len preto, že po obci začalo chodiť veľa žandárov. Podozrievali totiž kopáčov, že si niečo z pokladu prisvojili. Toto podozrenie sa nepotvrdilo. Ak si aj niekto niečo zobral, to sa už nikdy nezistí…“

Nuž, ktovie koľko poctivosti bolo v obyvateľoch Zemianskeho Vrbovka pred ôsmimi desaťročiami a ako zapôsobil strach z prísnych žandárov? Fakt je, že správa o objavení pokladu nezostala utajená, a v zázname o náleze sa spomína meno nadporučíka vo výslužbe B. Vyskočila, vďaka ktorému sa vzácny poklad byzantského kupca alebo klenotníka dostal do zbierok Slovenského národného múzea. Napriek tomu dlho kolovali povesti, že súčasťou pokladu bola zlatá náušnica vykladaná drahokamami. Či sa zrodila len vo fantázii obyvateľov, alebo išlo o fámu, ktorá sa zrodila z čírej závisti, nevedno. Otázny je aj pôvod strieborných mincí, ktoré sa po rokoch objavili v majetku súkromných zberateľov. Či pochádzali zo Zemianskeho Vrbovka alebo z inej lokality, to už nezistí žiaden archeológ alebo historik, hoci by bol zdatným detektívom.

Prvé vyhodnotenie pokladu zo Zemianskeho Vrbovka podali začiatkom 50. rokov minulého storočia archeológ Bedřich Svoboda a numizmatik Pavel Radoměrský, ktorí vyslovili predpoklad, že pochádza z konca 7. stor., teda asi spred 1 300 rokov. Išlo o strieborné nádoby, šperky a zlomky striebra a mincí. Historici považujú za jeho najhodnotnejšiu časť tri nádoby: dve misky a jeden kalich. Jedna z misiek je bez ozdoby, druhú zdobí na okraji rozvinutý ornament s tvarmi, ktoré pripomínajú roh hojnosti s úponkami, lístkami a strapcami hrozna. Medzi deviatimi šperkmi vynikajú dva páry strieborných náramkov s tepanými vzormi, ďalej ide o náušnice, nákrčník a prívesky…

Významnou súčasťou pokladu je 18 strieborných mincí. Ich razba pochádza zo 7. stor. z čias panovania Herakliovcov. Jedna minca je z obdobia vlády Konštantína IV. (668 – 685), ďalších 17 z čias jeho otca Konstanta II. (641 – 668). Na lícnej strane sú portréty cisárov. Konstans II. má fúzy a dlhú bradu a na hlavu korunu s krížom, jeho syn je mladý, bez brady a bez fúzov a na hlave má diadém s krížom. Obaja majú na sebe cisárske rúcha. Na rube mincí je kríž na schodovitom podstavci a guli, po stranách sú palmové ratolesti alebo kráľovské postavy s insígniami. Portréty sú vyhotovené strohým ranobyzantským štýlom, podčiarkujúc majestátnosť panovníkov, pričom je pravdepodobné, že sú do značnej miery štylizované a nevystihujú skutočnú podobu cisárov. Ďalšie vyrazené znaky však jednoznačne potvrdzujú ich panovnícku príslušnosť. Takýto hromadný nález byzantských mincí je unikátnym nielen v rámci Slovenska, ale aj celej strednej Európy. Byzantské mince, ktoré sa našli v Dobrohošti, Tekove, Obišovciach či v Štúrove, sú väčšinou bronzové a nižšej kvality, zo 7. stor. pochádza minca objavená v Horných Salibách. Súbor zo Zemianskeho Vrbovka pozostáva zo 16 miliarensov (išlo o tisícinu rímskej libry) s priemernou hmotnosťou 4,196 g a dvoch nominálov – hexagramov – s hmotnosťou 6,671 a 6,691 g. Unikátne sú práve hexagramy, ktoré boli dovtedy známe len z písomností. Predpokladá sa, že ich vyrazili v centrálnej cisárskej mincovni v Konštantínopole.

Avarská šľachta, ktorá vtedy obývala časť dnešného Slovenska, mala veľkú záľubu v šperkoch a keďže ich kvalitnými tvorcami boli byzantskí klenotníci, stávalo sa, že sa usadili na avarských dvorcoch a vyrábali podľa objednávok a vkusu majetných zákazníkov. Že išlo skôr o klenotníka ako o kupca, naznačuje fakt, že okrem hotových výrobkov poklad zo Zemianskeho Vrbovka obsahuje aj zlomky striebra a aj mince, ktoré nemajú znaky opotrebovania, by sa po roztavení mohli stať surovinou na výrobu ozdôb. K takémuto záveru viedol historikov aj predpoklad, že Avari a ani naši slovanskí predkovia, s ktorými ich história spojila ku krátkemu spolužitiu, neverili v hodnotu mincí, ale skôr vo vzácny kov, z ktorého boli vyrobené. Vo vtedajšom prostredí fungoval výmenný obchod – tovar za tovar. Ďalšia hypotéza hovorí, že strieborné predmety a mince si tu skryl sám avarský šľachtic, ktorý sa stal obeťou bežných vojnových konfliktov, pričom nemožno vylúčiť možnosť, že išlo o súčasť tribútu Byzantíncov.

Avarské kmene sa usadili v polovici 6. stor. v bývalej rímskej provincii Panónia, ktorú obsadili v roku 568, čím oddelili Byzantskú ríšu od území obývaných našimi slovanskými predkami. Avari boli zdatnými bojovníkmi, ktorých sa v Konštantínopole obávali a preto im Byzancia odvádzala pravidelné poplatky. V roku 658 po necelých štyroch desaťročiach existencie zanikla Samova ríša a v roku 679 do týchto vzťahov vrazili klin noví prisťahovalci – Bulhari, ktorých kočovné kmene sa posunuli na západ z pôvodnej vlasti v Povolží. Práve do tohto rušného obdobia stredoeurópskych dejín spadá poklad objavený pred 80 rokmi v chotári Zemianskeho Vrbovka. Nečudo, že sa vynorila aj hypotéza, ktorá hovorí, že mohlo ísť aj o poklad byzantského vyslanca, ktorý smeroval k slovanským kmeňom, žijúcim v horách bohatých na vzácne rudy.

V sobotu 26. augusta si v Zemianskom Vrbovku pripomenuli vzácny objav spoločensko-kultúrnym podujatím. Turista, ktorý sa vyberie do tohto tichého, no prírodne i historicky zaujímavého kúta stredného Slovenska, nájde dnes v Zemianskom Vrbovku pamätník V pavučinách času s veršmi Ľubomíra Feldeka. Jeho autorom je maliar a sochár Fero Guldan. Informačno-propagačná tabuľa podáva záujemcovi základné údaje o tomto unikátnom objave spred 80 rokov.

Foto: OcÚ Zemiansky Vrbovok, net