Denník N

Súdruh a kravské uši

Minulý týždeň som cestoval vlakom ZADARMO. (Úctivá poklona pán premiér. ) Stretol som jedného zaujímavého cestujúceho, budeme ho volať Vlado. Po príchode na stanicu sa usádza na vedľajšiu lavičku. A spúšťa.

„Toto by sa za súdruhov stať nemohlo.“ Mne to nedá a pýtam sa, kde je problém. Vlado tvrdí, že lokomotívy sa mohli spojiť a tak ušetriť náklady za palivo. „Ale vy tomu aj tak nerozumiete.“ Pritakávam, moje znalosti o praxi na železniciach majú nedostatky. „Minule ma jeden začal poučovať ako to chodí, ja som robil v bani na uhlie, bez nás by ani vlaky nechodili.“

Oponujem. On si tú baňu vybral ale do Jáchymova ľudí posielali nasilu. Vybavuje sa mi Anton Srholec a jeho oči, oči úprimné, hĺbavé a pravdivé. Ale zároveň v nich niet ani kúsoček kalu zatrpknutia.

„Ja som za komunizmu nemal žiadne problémy, to je ako s osím hniezdom. Keď tam budeš strkať ruky, tak ťa dopichajú. Mne bolo vtedy dobre, aj na harmonike som hrával…“

Skvele kultúrny človek. Spomínam osobu nekultúrneho ministra kultúry súdruha Miroslava Válka. Ten v roku 1969 udeľuje cenu zaslúžilého umelca Dominikovi Tatarkovi.Od vtedy nevyšla v ČSSR ani jedna jeho kniha. Tatarka to povedal jasne: „Choďte to riti.“ (Prepytujem.)

„Tak o tamtom som veru ešte nepočul. Ale čo vy, mladí, dneska máte túto vaša slobodu, ja som si kupoval mlieko za dve koruny a dnes stojí euro.“ Vlado však zabudol, že na banány čakal v rade dlhom ako na premiérove MDŽ.

„Viete, mne sa táto sloboda páči, môžem povedať čo si myslím, môžem čítať čo sa mi páči, a cestovať do krajín ktoré ma oslovia. Môžem povedať, že Biľak a Husák boli hajzli….“
Vlado reaguje: „Ale to sa takto nepatrí hovoriť.“
„Ja viem, že sa nepatrí, ale je to tak.“

Prichádza vlak , Vlado vstáva a smeruje k dverám. „Poznal som jedného zootechnika čo mal vysokú škola a robil s kravami. Raz som sa ho spýtal, kde má krava uši, či pred rohami alebo za rohami a on nevedel . Ja bez vysokej som vedel, vy určite tiež neviete.“ Pohodlne sa usádza a pozerá von oknom.

Vlado ostal verný, Sovietskemu zväzu na večné veky, a nikdy inak. Škoda ho.

Teraz najčítanejšie