40 Slovákov opisuje svoju obyčajnú atmosféru

foto logo: Mária Bruneau

Spoločnými silami (s ochotnými respondentmi) sme prichystali spektrum slovenských názorov, dám aj pánov rozmanitých vekov z rozmanitých chodníkov. Žiadna vyplňovačka zástupu, odpovedal len ten, kto chcel, ak na neho padol lós (rozumej: komu facebook ukázal), bez akýchkoľvek predchádzajúcich poučení o princípe atmosféry.

DEFINUJ MI ATMOSFÉRU

 Sem by sa ale to poučenie hodilo, preto teraz krátky strih do minulosti:

Večer si popravujem klávesnicu, lebo sa mi stále zosúva do periny. Podkladať adekvátnejšou poduškou ju nemám kedy, musíme si so sestranicou z knižnice 1000km severnejšie porovnať niekoľko načatých filozofií.

(Hrúbky v texte ilustrujú skok do unáhlenej debaty dvoch multifunkčných žien pri konečne zaspávajúcich deťoch. *confused: zmätená, be in the moment: byť v okamihu, eventually: časom, essence: esencia, lessons: lekcie.)

A U VÁS JE ČO VO VZDUCHU?

Z rozboru slovenského mini davu, prekvapivo:

1. Takmer všetci vedia, že: atmosféra závisí viac od vlastného vnímania, ako od vonkajších okolností. (Wow)

2. Takmer všetci to považujú za: aplikovateľné na svoju budúcnosť.

3. Takmer všetci aj na dnešok!

4. Väčšina si myslí, že: už dnes vníma atmosféru podstatne. (A teda aj ovláda pojem ‚vnímanie‘!)

5. A takmer všetci poznajú riešenie na opravy svojej každodennej atmosféry. Neuveriteľné.

Ak by opravovali: tak by prevažne chceli inak vnímať čas a stres. Zobjektívniť svoje emócie voči situáciám a ľuďom.
A v pomerne veľkej miere to nespomínajú ako fikciu, ale ako možnosť zmeny vnímania. Takmer ako aprílové predsavzatie!

6. Kedy dáva obyčajná nepríjemná atmosféra zmysel:
Väčšina povedala, že zmysel vidí v ťažkých chvíľach, ktoré by si v prítomnom okamihu nikdy nepriala. V ktorých ich očakávania neboli splnené, a neskôr to malo prínos (hodnotnejší ako pôvodné vlastné želanie). Často (aj zásadné) konflikty v rodine, v práci, konštruktívna kritika a pravdaže vstávanie.

7. Najlepšia obyčajná atmosféra:

Absolútna väčšina oslávila sobotné ráno, prípadne akékoľvek ráno.

Prekvapilo ma, že veľa ľudí nazvalo ráno po odpočinku. To je fantasticky pozitívny pohľad. A tí, čo nazvali ráno neodpočinuté, a preto náročné, tí v ňom naopak videli motiváciu (jeho spomenutím v nepríjemnej zmysluplnej atmosfére). Viacerým tiež dobre padne familiárna atmosféra v bezpečí známych duší a prostredia.

CITUJEM PÁR SPOLUOBČANOV, MOŽNO S VAMI STOJA NA ZASTÁVKE

Ktorú obyčajnú atmosféru máš najradšej?

1. „Obyčajnú atmosféru nedeľného rána. Prázdne mesto, slnko svieti inak a čas beží akosi pomalšie. Na chodbe vonia jedlo od susedov, ktorí sa vrátili z kostola a diskutujú pred vchodom. Čas vybehnúť do lesa, pozrieť nové maľby v galérii alebo konečne navštíviť rodičov.“
2. „V letnú sobotu ráno na dedine, ked kikiríkajú kohúty, sused píli na cirkulárke, z rozhlasu hrajú ľudovky a ohlasujú, že sa bude predávať mäso, a my sedíme na dvore a plníme zaváraninové poháre marhuľami :)“
3. „hmmm, mám rada 2 rôzne atmosféry. Hlučné šťastie a tiché šťastie:) 1. je … v družnej dobrej spoločnosti. Tiché šťastie je v sobotu ráno po rannej prechádzke so psom, keď vyzimená opäť vhupnem do teplej postele, s kávou, knižkou a ešte si doprajem opäť zaspať :) s úsmevom a bez výčitiek…“
4. „Ja mám najradšej atmosféru dobrodružstva.“
5. „Pri hackovani s mojou večernou kávičkou:)“ (či ide o háčkara alebo hackera nie je známe)
6. „Zastavenie….“

V ktorej obyčajnej nepríjemnej atmosfére vidíš zmysel?

1. „Keď za mnou pán v rade na pokladňu popod fúz mrmle: „To je strašné, Ježiš Mária“, keď pokladníkovi s visačkou ´Brigádnik´ neide odvážiť banán :) zmysel vidím v empatii: vcítim sa na chvíľku do pokladníka, potom do toho pána a naučím sa niečo od oboch :)“
2. „Keď očakávam obyčajnú atmosféru, ale ona nepríde, pretože musím pracovať alebo spraviť niečo nepredpokladateľné. No keď je to potrebné, tak to samozrejme má zmysel, a môže to mať aj svoju atmosféru. Napríklad keď celé nedeľné doobedie strávim sedením za počítačom a písaním emailov…“
3. „Dážď.“
4. „Prekonanie akejkoľvek prekážky.“
5. „Stále častejšie sa mi potvrdzuje, že všetko zlé je na niečo dobré. Fakt je to pravda. Možno aj tým, že získame na vec/situáciu iný pohľad.“
6. „V každej pondelkovej rannej atmosfére. Keď sa budím & užívam si to ticho, prázdne ulice a zobúdzajúcu sa krajinu. Napriek únave, nechuti vstávať, potrebe spánku, pokoja, raňajok… Viem, že je to práve tá atmosféra, ktorá núti prebudiť sa. Naplánovať si týžden & vydať zo seba maximum. Urobiť veci lepšie. Zlepšovať svoju disciplínu. Vychutnávať atmosféru. Je to presne tá nepríjemná atmosféra, ktorá podvedome núti prekonávať a vylepšovať samu seba.“

Čo by si na svojej obyčajnej atmosfére rád zmenil?

1. „Aby som si ju nezabúdala vychutnávať, a aby som si to ´obyčajné neobyčajno´ ničím nenechala ukradnúť (nervozita, hnev, únava, uponáhľanosť)“
2. „Viac pokoja pre svoj všedný deň by som si priala.“
3. „Svoje nervózne okolie.“
4. „Rád by som dokázal akceptovať aj tú ´inú´ atmosféru, ktorú možno nemám rád, a tak sa ju stále snažím nahradiť tou svojou.“
5. „Chcel by som sa nebáť reakcií druhých. Najlepšie nebrať ich ani do úvahy.“
6. „Prístup.“

SKRÁTKA

Na banálnych pravidelných veciach, čo cítime každú chvíľu vo vzduchu a nepovažujeme ani za potrebné spomínať, nám obrovsky záleží.
Nepúšťame si ich príliš do slovnej zásoby, a tak diplomaticky popierame ich viditeľnosť.

Dobrovoľne zabúdame na to, čo máme, aby sme tomu mohli usilovne zvyšovať latku.

Koľko kritických postrehov, monológov, statusov ste už dnes stihli načerpať, vytvoriť? Pekne spočítajte. Keby ste si len mohli dovoliť svoju obyčajnú zmysluplnú atmosféru aj pochváliť…

Dá sa to napríklad takto.