Denník N

Zabudnutý príbeh slovenského farára, ktorý sa v Povstaní vzoprel fašizmu

Na dôležité historické udalosti sa dá nazerať rôzne. Ja osobne mám veľmi rád príbehy, ktoré dnes stoja skôr na periférii. Jedným z nich je aj príbeh rímskokatolíckeho kňaza Ľudovíta Veselého, ktorý je jedným z mála duchovných, ktorí sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania.

Žijeme veľmi zvláštnu dobu: kým po kontroverznom rímskokatolíckom kňazovi Štefanovi Mnoheľovi pomenovali v Poprade ulicu a cirkevnú školu, Ferdinandovi Ďurčanskému v Rajci postavili pomník, Jozefovi Tisovi odhaľujú tabule v Bánovciach a v kostoloch sa modlia za svätorečenie arizujúceho biskupa Jána Vojtaššáka, rímskokatolíckemu kňazovi, ktorý aktívne nasadil (a nakoniec aj položil) svoj život v Povstaní zakázali osadiť pamätnú tabuľu na farskej budove, kde pôsobil – vraj kvôli pošramotenému morálnemu profilu. Ale poďme na to pekne poporiadku.

29. augusta 1944 o 20:00 generál Ján Golian vo vysielaní Slobodného slovenského vysielača vyslovil dohodnuté heslo „Začnite s vysťahovaním“, ktorým zahájil jeden z najvýznamnejších míľnikov našich moderných dejín – Slovenské národné povstanie. Jeho cieľom bola obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami. Nepriamo však bolo aj útokom proti totalitárnej vláde na čele s Jozefom Tisom.

Len málo ľudí však vie, že do Povstania bolo aktívne zapojených aj niekoľko katolíckych i evanjelických kňazov. Jedným z nich bol aj Ľudovít Veselý, ktorý v rokoch 1940-1944 pôsobil ako administrátor farnosti vo Zvolenskej Slatine. Keď vypuklo povstanie, vtedy 34-ročný Veselý ani chvíľku neváhal a ihneď vymenil svoje kňazské rúcho za vojenskú uniformu v boji proti fašizmu.

Gestapo ho zatklo 5. decembra 1944 v rímskokatolíckom seminári v Banskej Bystrici, kde sa po vojenskom potlačení Povstania ukrýval. Koncom decembra 1944 bol následne zastrelený.

Na celom Slovensku sa do Povstania zapojilo asi len okolo tuctu katolíckych kňazov, a len o málo viac evanjelických. O to dôležitejšie je, aby sme si ich príbehy pripomínali – a to najmä dnes, keď sa aj medzi duchovnými opäť začínajú objavovať takí, ktorí aktívne podporujú fašizmus.

Hoci Veselému viacerí cirkevní predstavitelia dnes nevedia prísť na meno kvôli jeho udájne „pokrivenému morálnemu profilu“ (nebohý banskobystrický biskup Mons. Baláž sa o ňom vyjadril, že „podliehal alkoholu, holdoval kartárskym spolkom a mal vážny problém so svojím vzťahom k ženám, teda celibát mu bol vzdialený.“) ako starokatolícki kresťania veríme, že k Bohu a svätosti vedú najrôznejšie možné cesty. A postaviť sa extrémizmu, totalitárnym systémom a nenávisti medzi ľuďmi je možno jednou z nich.

Sme preto naopak hrdí na takýchto ľudí a ich odvážne príbehy, ktoré dnes často zostávajú na periférii pozornosti našej spoločnosti. Určite si zaslúžia pomníky a pamätné tabule viac, ako funkcionári vojnového Slovenského štátu a všakovakí arizátori. My preto nezabúdame!

 

Za inšpiráciu ďakujem doktorke Maríne Zavackej, vedeckej pracovníčke oddelenia najnovších dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Kováč

Kňaz Starokatolíckej cirkvi v ČR s poverením pre službu na Slovensku, doktorand teológie na EBF UK v Bratislave a ETF UK v Prahe a člen Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia (ok21). Venujem sa najmä novozákonnej teológii, dejinám raného judaizmu vo vzťahu k rodiacemu sa „kresťanstvu“, vybraným témam z ekumenickej teológie, ako aj hľadaniu stvárnenia kresťanstva v 21. storočí. Od roku 2014 som šťastne ženatý a máme jedno dieťa. Patrím tiež medzi zakladajúcich členov Progresívneho Slovenska.