Denník N

Kam patrí Slovensko?

Jednoznačne na západ, a to kvôli neporovnateľne vyššej miere slobody. Na východ sme totiž už raz patrili, do revolúcie v roku 1989. Nesmelo sa cestovať, nesmelo sa podnikať a vedúcu úlohu Komunistickej strany sme mali zakotvenú priamo v ústave. Pred horlivými komunistami, akým bol napríklad Robert Fico, utekali slušní ľudia na západ. Aj mojim rodičom bolo na Slovensku za komunistov príliš neslobodno, tak v auguste 1980 s ich tromi deťmi utiekli.

Ani v dnešnom porovnaní však východ proti západu neobstojí. Koľko mŕtvych politikov a novinárov ročne je v Rusku a koľko v Amerike? Koľko politických strán vzniklo povedzme v Bielorusku a koľko na Slovensku? Ja osobne som dobrý príklad toho, že sloboda je skvelá vec – v 90-tych rokoch som založil firmu, lebo som smel, o 15 rokov neskôr som založil politickú stranu, lebo som tiež smel.

Niečo podobné je to s EÚ, tu je to však aj o ekonomických výhodách. Členstvo v EÚ je kľúčovým záujmom Slovenska, ktoré má extrémne otvorenú ekonomiku. Aj vďaka možnosti vyvážať bez cla na obrovský trh s 500 miliónmi spotrebiteľov sme sa stali najväčším výrobcom áut na svete na obyvateľa.

Schengen považujem ako obyvateľ tradične trojjazyčnej Bratislavy za možno najväčší prínos EÚ. Bez pasu, bez občianskeho si kedykoľvek sadnem do auta a idem navštíviť napríklad vinára Paľa, môjho priateľa – Slováka, ktorý podniká v Rakúsku.

Denno-denne pociťujem, aké dobré je žiť v slobodnej a bezpečnej spoločnosti. Preto som nikdy nespochybnil naše členstvo v EÚ, v NATO, ani našu základnú orientáciu na západ. Toto píšem najmä pre zopár zablúdených komentátorov, ktorí by ma najradšej dotlačili do Ruska. Rusko som nikdy nevelebil, Putina nikdy neobdivoval, ani som nikdy nefabuloval o akejsi strednej ceste, ako to robil Robert Fico v čase, keď mu práve to vyhovovalo. Mimochodom, táto ultrakrátka pamäť a nulová objektívnosť niektorých našich komentátorov v pohľade na „keďsahodíkomunistu, keďsahodíkatolíka, keďsahodíeurópana“ Roberta Fica ma priam zaráža.

Každopádne zásadne odmietam akékoľvek tvrdenia o tom, že ako premiér by som dotiahol Slovensko do Ruska.

Je tu však aj druhá strana mince: to, že nemám najmenšie pochybnosti o tom, že patríme na západ, že mám na to vážne, objektívne, úprimné a dlhodobo konzistentné dôvody (konkrétne tie, ktoré menujem vyššie) neznamená, že EÚ a USA robia všetko správne a Rusko robí všetko zle. Invázia do Iraku, bombardovanie Líbye, „záchrana“ Grécka, kupovanie verejného dlhu emisnou bankou v astronomických výškach, migrantská kríza sú vážnymi zlyhaniami a tieto zlyhania treba jasne pomenovať. Už len preto, aby sa neopakovali.

Tváriť sa, že všetko je v najlepšom poriadku, je cestou do pekla. Kritizovať a navrhovať alternatívy sa nesmelo za komunistov a tak ich režim aj dopadol – skončil na smetisku dejín. Práve naopak, slobodná diskusia aj o alternatívach nás posunie ďalej. Nie je náhoda, že práve SaS ako jediná strana predstavila návrh reformy EÚ, ktorý je plne v súlade s jedným z Junckerových scenárov. Označiť náš návrh reformy EÚ za protieurópsky je scestné.

Záujmy Slovenska na prvom mieste

Okrem toho, že sme členmi EÚ, NATO, Schengenu, eurozóny a ďalších vyše 400 medzinárodných spolkov, sme aj občanmi Slovenska. Hovoríme jedným jazykom, platia spoločné zákony, zdieľame spoločný verejný priestor, skrátka, máme vlasť. Nielen, že mi záleží na osobnej či ekonomickej slobode jednotlivca, rovnako mi záleží na záujmoch celku, našej vlasti menom Slovensko. Strana SaS bude pod mojim vedením hájiť a brániť záujmy Slovenska a na rovinu hovorím, že sloboda občana Slovenska mi je prednejšia ako sloboda občana povedzme Portugalska, či Etiópie. Je to tak už len preto, že SaS je financovaná z daní občanov Slovenska.

Rozumiem, že ľuďom povedzme z Ukrajiny alebo Maďarska môže byť nejaké Slovensko ukradnuté, no mne nie. Tu som sa narodil, sem som sa vrátil, tu chcem žiť a záleží mi na tom, akou krajinou je Slovensko. Lebo som vlastenec, presne taký istý, ako je napríklad francúzsky prezident Macron. Preto mu ani nevyčítam, že háji záujmy Francúzska, ale vyčítam Robertovi Ficovi, že tak ľahkovážne zradil záujmy Slovenska.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulik

Záleží mi na tejto krajine. Lebo tu chcem žiť, lebo sem patrím. Nechcem aby moje deti opustili Slovensko, ako moji rodičia v 1980. Preto som v politike, preto spravím všetko, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život. Máme na to. Máme skvelých ľudí, krásnu krajinu, mier a ak bude veci verejné spravovať lepšie, bude tu radosť žiť.