Kto je to Ľuboš Lorenz?
V akej krajine to žijeme, keď sa štátna moc potrebuje zapáčiť cudzím mocnostiam perzekúciou svojich vlastných občanov? V akej krajine to žijeme, keď za mreže sa nedostávajú bývalí komunistickí zločinci, eštébáci ktorí majú na svedomí ľudské životy, ani mečiarovskí privatizéri, ktorí pripravili túto krajinu o budúcnosť? O “našich ľuďoch” kradnúcich štátu DPH a tunelujúcich Eurofondy ani nehovoriac… Žijeme v krajine, v ktorej treba exemplárne potrestať umelcov. Peter Kalmus o policajnej šikane vie svoje. A teraz je na rade Ľuboš Lorenz, ktorého pristihli pri činnosti, ktorú vykonávali a vykonávajú aj mnohí iní.
S Ľubošom Lorenzom nás zoznámil Peter Kalmus a Tomáš Makara v Bratislavskom klube A4. Ľuboš Lorenz mi pri tejto príležitosti daroval kosák a kladivo. Od stredy je Ľuboš Lorenz zatknutý. Za to, že strhol z pomníka obetiam 2. svetovej vojny v Košiciach kosák a kladivo. Napodobeninu kosáka a kladiva, ktoré na pomník nepatria a ktoré sú symbolom komunizmu a totality. Propagácia symbolov ideológii smerujúcich k potláčaniu ľudských práv je u nás protizákonná.
Ľuboš Lorenz za nás poukázal na protiprávny stav. Na skutočnosť, že symboly totalitného režimu niekto svojvoľne vyrába a pravidelne priliepa na pomník v centre Košíc. Polícia, aj orgány činné v trestnom konaní mali konať. Prekvapuje ale niekoho dnes, že nekonali? Začali sme si zvykať na bezprávie, na nečinnosť a zrazu, systém zázračne ožíva. V zrýchlenom konaní je riešený človek, ktorý upozornil na protiprávny stav. A čo je horšie, neprepustili ho ani po 48 hodinách.
V akej krajine to žijeme, keď sa štátna moc potrebuje zapáčiť cudzím mocnostiam perzekúciou svojich vlastných občanov? V akej krajine to žijeme, keď za mreže sa nedostávajú bývalí komunistickí zločinci, eštébáci ktorí majú na svedomí ľudské životy, ani mečiarovskí privatizéri, ktorí pripravili túto krajinu o budúcnosť? O “našich ľuďoch” kradnúcich štátu DPH a tunelujúcich Eurofondy ani nehovoriac… Žijeme v krajine, v ktorej treba exemplárne potrestať umelcov. Peter Kalmus o policajnej šikane vie svoje. A teraz je na rade Ľuboš Lorenz, ktorého pristihli pri činnosti, ktorú vykonávali a vykonávajú aj mnohí iní.
Kto je to vlastne Ľuboš Lorenz?
Ľuboš Lorenz je aktivista a umelec. Už niekoľkokrát sme sa spolu rozprávali na tému jeho prvej samostatnej výstavy. Ak ho poznáte viete, že je mierumilovný a nepotrebuje na seba pútať zbytočnú pozornosť. Aj to je asi jedným z dôvodov, prečo samostatnú výstavu doteraz nemal. Pre mňa je ale jeho počínanie umeleckým dielom. Umenie hranice prekračuje od začiatku 20. storočia, presahy s politickým aktivizmom poznáme v rôznych podobách už celé desaťročia. Je to čo robí Ľuboš Lorenz umenie? O tom nemožno vôbec pochybovať.
Áno, Ľuboš mohol zostať doma. Mohol sa venovať nekonfliktnej umeleckej tvorbe, ktorá nikoho neurazí a nikoho nezasiahne. Ale on mal odvahu a upozornil na skutočnosti, ktoré ho ako občana ani umelca nemohli nechať ľahostajnými. Nikdy sa negatívne na adresu Ruska ani osloboditeľských armád nevyjadroval. S rozvahou intelektuála konal zodpovedne a kultivovane. Nie je vandal a za vandalizmus nemôže byť súdený. Pozrite sa na sociálne siete, koľko urážlivých výhražok na svoju adresu schytal. Pozrite sa, koľkí primitívni hejteri sa mu vyhrážali fyzickým násilím, ale aj smrťou. To našu Políciu, ktorá by mala pomáhať a chrániť záhadne nezaujíma. Dôležitejšie je stanovisko Veľvyslanectva Ruska, ktoré na svojom FB profile vyzvalo riešiť situáciu nielen zodpovedné orgány štátu, ale dokonca aj občanov. A zvolilo si na to zaujímavý dátum – 21. 8. Dnes už toto stanovisko na FB stránke Veľvyslanectva Ruska nenájdete. Status záhadne zmizol, resp. pretvoril sa na omnoho opatrnejšie vyjadrenie. Už nie je datované kontroverzným vstupom vojsk “spriateľených krajín”, ale 24.8. a má aj autora – poslanca Prešovského samosprávneho kraja Ivan Hoptu. Nediplomatické vyjadrenia sa pozmenili, nevhodný dátum tiež a dokonca postoj veľvyslanectva reprezentujúceho záujmy Ruskej vlády zrazu prevzala tretia osoba. Aké jednoduché.
Najvýznamnejšia slovenská kritička zaoberajúca sa politickým umením Lenka Kukurová mi z Nemecka poslala nasledovné vyjadrenie: “Prejavy umeleckého aktivizmu majú svoje miesto v dejinách umenia už prinajmenšom storočie. Umelci nimi vyjadrujú svoj občiansky postoj a často aj odpor k javom, ktoré sú negatívne. V prípade akcii Ľuboša Lorenza sa jedná o vyjadrenie protestu proti prežívaniu totalitného myslenia a princípov v demokratickej spoločnosti. Podobné akcie je nutné chápať ako vyslovenie varovania a snahu o zamyslenie sa nad stavom dnešnej reality a v žiadnom prípade by nemali byt postihované.”
Ľuboš to čo robíš, robíš za mnohých z nás a robíš to aj za mňa osobne. Ja ti za to ďakujem a teším sa na tvoju prvú samostatnú výstavu. Určite nie v Moskve, ale viem, že spoločne nájdeme vhodnejšie miesto aj termín. Verím, že dnes už nebudeš nocovať v cele predbežného zadržania!!!
Juraj Čarný
prezident Slovenskej sekcie AICA
zakladateľ Kurátorského inkubátora
