Denník N

O mne

Narodila som sa v auguste roku 1965 v Nitre.  Som vdova a mama jedného syna Viliama. Považujem sa za Nitrianku telom i dušou. Otecko mi zomrel po autonehode, keď som mala 6 rokov. Mamička má 82 rokov a je to moja veľká láska. Pochádzam z troch súrodencov, mám sestru Tatianu a brata Juraja. Základnú školu som začala navštevovať na Jašíkovej ulici v Nitre a po presťahovaní rodiny z centra mesta /bývalá Leninova tr. – náš dom stál na mieste, kde je teraz Dom módy/, som prestúpila na Základnú deväťročnú školu na Poľnej ul. – terajšia ZŠ Topoľová. Mojou srdcovou záležitosťou bola v detstve milovaná športová gymnastika, ktorej som sa profesionálne venovala a získala som veľa pekných ocenení na úrovni okresu, kraja a aj Slovenska. Z dôvodu početných zranení som v nej však ďalej nemohla pokračovať. Základnú školu som ukončila v roku 1980.
Od roku 1980 do roku 1984 som navštevovala Strednú ekonomickú školu v Bratislave, ul. Febr. víť. – odbor zahraničný obchod. A to bolo jediné obdobie, ktoré ma vytrhlo z môjho rodného mesta.
Po návrate do Nitry som sa zoznámila s mojím budúcim manželom Viliamom Kolenčíkom a ako 21. ročná som sa vydala. Po škole som pracovala krátko v štátnom podniku Jednota v Nitre a neskôr v administratíve SPP, š.p. Nitra.
V novembri 1989 sa mi počas „novembrovej revolúcie” narodil syn Viliam. Keď mal malý Vilko 1 rôčik, tak môj manžel vážne ochorel a v roku 1992 zomrel na onkologické ochorenie. Mala som iba 27 rokov. V tridsiatich rokoch som začala žiť s mojím budúcim partnerom, Petrom Oremusom. Pracovali sme spolu v SPP, š.p. V roku 1999 bol Peter Oremus odvolaný z postu riaditeľa odštepného závodu v Nitre a ja som odišla z SPP s ním. S Petrom sme cítili veľkú krivdu po jeho politickom odvolaní. V tom roku vznikala strana SMER. Peter Oremus a ani ja sme neboli do roku 1999 politicky činní.
V Nitrianskom kraji sme s priateľmi založili krajskú organizáciu SMERu – Dolná Nitra. Verili sme tomu, čo pán Fico hovoril a hlavne, že to, čo hovorí, aj myslí vážne. Kto poznal Petra Oremusa vie, že to bol veľmi spravodlivý a čestný človek. Od roku 2000 som začala pracovať v strane SMER a Peter Oremus sa stal krajským predsedom strany.
Od roku 2002 som sa stala poslankyňou mestského zastupiteľstva v Nitre. V nitrianskom MZ pracujem už štvrté volebné obdobie. Najväčší zvrat a zmena v strane nastala koncom roku 2005, kedy sa SMER zintegroval s SDĽ. Prišli do strany ľudia, ktorí boli celý život straníci a „vedeli” robiť politiku, na rozdiel od nás. V marci roku 2006 Peter Oremus náhle zomrel na srdcový infarkt. Žili sme spolu 11 rokov. V tom roku sa strana SMER-SD stala vládnou stranou.
Začiatky v strane boli úplne iné ako neskôr. Všetci sme si boli rovní, vzťahy medzi členmi boli na jednej úrovni a boli priateľské. Keď SMER v roku 2006 získal moc a jeho predstavitelia funkcie, tak prišlo k veľkej a citeľnej zmene v strane. Ako sa hovorí: „moc a peniaze menia ľudí”. A v tomto prípade to platilo na 100 %. Teraz to viem presne pomenovať, že v politike nie sú úprimné priateľstvá. Je to veľký, ale veľký boj o moc, bez akýchkoľvek prekážok!
V roku 2008 som ukončila magisterské štúdium sociálnej práce na UKF v Nitre. Témou mojej diplomovej práce bola analýza sociálnych služieb v meste Nitra opierajúca sa o potreby jej odberateľov. Snažila som sa v nej zachytiť problémy občanov mesta Nitry v sociálnej oblasti, ktoré som už počas svojej predchádzajúcej činnosti poslankyne získala.
V roku 2009 som sa stala poslankyňou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Pracujem v komunálnej politike 14-ty rok. Občania sa na mňa vždy obracali a obracajú ako na Renátu Kolenčíkovú, ako na jednu z nich. Celé pôsobenie v komunálnej politike sa venujem sociálnej oblasti a snažím sa pomáhať slabším skupinám obyvateľov a tým, ktorí pomoc potrebujú. Neexistuje u mňa, že sa niečo nedá; všetko sa dá, len treba chcieť!
Som veriaca kresťanka. Viera mi dáva veľkú silu do života. Bez nej si život neviem predstaviť. S pokorou k životu každé ráno vstávam, aj zaspávam. Hľadám v ľuďoch vždy to dobré. Každý z nás má svoje dobré, aj zlé stránky. Veď sme len hriešni ľudia. Snažím sa spájať ľudí, nie rozdeľovať. Nemám v záujme s nikým bojovať, ale komunikovať.
Vo voľnom čase, ktorého veľa nemám, trávim voľné chvíľky prechádzkami v zoborskom lesíku. Rada plávam. Milujem jar, rozkvitnuté kvety, zelenú prírodu, zvieratká, ale hlavne ľudí. Veľmi rada navštevujem kultúrne podujatia, vernisáže, koncerty, predstavenia v Divadle Andreja Bagara, a rada si prečítam hlavne biografickú literatúru. Každé ráno začínam kávou a prehľadom dennej tlače.
Som človek z mäsa a kostí, ktorý chce po sebe v tejto krásnej krajine žiť a zanechať hodnoty pre ďalšie generácie.
S úctou
Renáta Kolenčíková

Teraz najčítanejšie