Denník N

Žalospev amerického vrchára má ozvenu v nejednej slovenskej hladovej doline

Keď kniha Hillbilly Elegy, s podtitulom Kronika rodiny a kultúry v kríze, vyšla v USA, mnohí recenzenti a média sa o nej vyjadrovali v superlatívoch, vyhlasujúc, že ide o veľmi dôležitú knihu o súčasných Spojených štátoch. Je to tak trocha paradoxné tvrdenie, keďže predmetná kniha nie je žiadnou akademickou sociologicko-ekonomickou štúdiou o stave Únie, ale beletrizovaným životopisom mladého Američana, ktorý sa narodil vo výrazne schudobnenom priestore USA, v tzv. „Hrdzavom páse Ameriky“.

Ide o regióny, ktoré za ostatných štyridsať rokov zaznamenali výrazný úpadok priemyslu, čo sa podpísalo pod množstvo sociálno-ekonomických problémov tunajších obyvateľov, a tým aj pod úpadok kultúry, občianskych cností, nevynímajúc rôzne zdravotné riziká a tým aj kvalitu života ako takú.

Je preto prirodzené, že obyvateľstvo tohto územia je dlhodobo frustrované, pričom mnohí politickí analytici po víťazstve súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa necitlivo vyhlasovali, že za zvolenie môže byť vďačný aj týmto „bielym vidlákom z hrdzavého pásu“.

Na týchto analytických tvrdenia bol mimochodom kus pravdy, pretože volebné dáta prosto nepustia. A vôbec nie sú ani zovšeobecňujúce, pretože hoci tento región je inak veľmi rozľahlý, tiahnúci sa od Alabamy po Georgiu na juhu a až k Ohiu a časti New Yorku na severe, kultúra života je na tomto rozsiahlom teritóriu až prekvapujúco rovnorodá, majúca aj z etnografického pohľadu niekoľko spoločných znakov.

O týchto špecifikách vypovedá aj samotný pôvod autora, ktorého rodina pochádzala z vrchov na východe štátu Kentucky, a preto si hovorili aj vrchári (Hillbilly). Nazývajú ich tak aj ostatní Američania, čo sa však zároveň chápe aj vo význame lazník, vidlák, biela socka.

Toto označenie má skutočne aj rasový podtón, keďže ide o biele obyvateľstvo, nepatriace však do skupiny bielych anglosaských protestantov zo severovýchodu. Je skôr súčasťou miliónovej skupiny bielych Američanov bez vysokoškolského vzdelania z robotníckej triedy, ktorí majú škótsko-írskych predkov.

Ešte v medzivojnovom období a po druhej svetovej vojne sa z nich tvorila nádejná stredná vrstva, ale neskoršie depresie na poli oceliarskeho a ťažobného priemyslu dostali túto spoločenskú vrstvu až pod hranicu americkej chudoby. Mnohí „vrchári“ stratili miesto na pracovnom trhu alebo sa prosto rozhodli, že za lepšími pracovnými príležitosťami nebudú cestovať. Robotu síce nejakú získali aj doma, ale stali sa akousi pracujúcou chudobou.

Priveľa mladých mužov si tiež vypestovalo imunitu voči poctivej práci a už desaťročia je takmer nemožné nájsť dlhodobých zamestnancov na dobré pracovné miesta. Tu žijúci muži trpia všeobecne veľmi špecifickou krízou mužnosti. Zisťujú, že hodnoty, ktoré im vštepovali po celý život, v meniacom sa svete jednoducho neobstoja.

Podobný osud postihol aj rodinu autora memoárov Hillbilly Elegy, hoci on mal aspoň to šťastie, že bol väčšinu detstva a dospievania formovaný starými rodičmi, v ktorých bola našťastie stále prítomná starosvetskosť, zodpovednosť a hrdosť, čo sa však o generácii rodičov už povedať nedalo.

Aj vďaka tomu J.D. Vance pravdepodobne dokázal prekonať svoj úbohý sociálny status, vstúpil do armády a neskôr vyštudoval prestížnu Právnickú fakultu Yalovej univerzity. Jeho sprostredkovaný obraz je miestami desivý, nekorešpondujúci ani s tou najskromnejšou predstavou o americkom sne.

Cieľom autora bolo priblížiť ako vyzerá život americkej bielej chudoby a aký psychologický vplyv má duchovná a materiálna chudoba na deti z tohto prostredia, ktoré sú vystavované dlhodobému stresu, pretože nielenže trpia nedostatkom, ale zároveň často žijú v rodinách, kde je na programe dňa násilie, hádky, drogy a alkohol.

„Vo vypätých chvíľach sa bijeme a tlčieme, a to zásadne pred zvyškom rodiny vrátane malých detí a zvyčajne tak, aby nás počuli aj susedia. Máme smolu, ak susedia zavolajú na políciu, aby skoncovali s tým divadlom. Naše deti vyrastajú v náhradných rodinách, ale v žiadnej sa dlho neohrejú. Prosíme ich o odpustenie. Deti uveria, že nám je to úprimne ľúto, a nás to skutočne mrzí. Krátko nato sa však správame rovnako kruto ako pred pár dňami“.

Je preto pochopiteľné, že im nie je vytvorené vhodné podnetné prostredie na osobnostný a ani profesijný rozvoj. Vzniká tak bludný kruh, v ktorom sa deti neučia, keď sú deťmi, a nenútia študovať vlastné deti, keď sú už rodičmi. Deťom sa prirodzene v škole nedarí. Ich rodičia sa na nich preto hnevajú, namiesto toho, aby im vytvorili správne podmienky na štúdium.

Mladí vrchári sa už v detstve naučia riešiť nepohodlné situácie radšej tak, že sa im buď vyhnú alebo sa tvária, že veci vyzerajú lepšie, ako v skutočnosti sú. Po vzore rodičov radšej nepracujú, namiesto toho, aby si aktívne hľadali robotu. Ak si ju aj nájdu, dlho sa v nej neohrejú. Vyhodia ich, lebo nechodia načas, alebo sú prepustení za krádež tovaru, či preto, že sa zákazníci sťažujú, že z nich počas pracovnej doby cítiť alkohol.

Zodpovednosť za konanie sa však nesie ťažko. Je jednoduchšie podľahnúť viere, že ľudia sú obeťami sprisahania. V takom prípade sa otvára svet iracionálneho správania. J.D. Vance poukazuje na fakt, že medzi príslušníkmi bielej robotníckej triedy vzniká akoby celé kultúrne hnutie, ktoré zo svojich problémov obviňuje spoločnosť (vládu) a získava každý deň čoraz viac stúpencov.

Chaos plodí chaos, nestabilita plodí nestabilitu. Len šesť percent amerických voličov si myslí, že médiá sa dajú považovať za „veľmi dôveryhodné“. Za ostatné roky klesla dôvera voči tlači a štandardným médiám, hoci tie boli dovtedy kameňmi americkej slobody a demokracie. Keďže ich dôvera je nízka, nemá kto vyvracať konšpiračné teórie, ktoré čoraz viac zaplavujú internet.

Prezident USA Barack Obama mohol byť preto cudzím agentom a islamským fundamentalistom, pokúšajúcim sa cez Biely dom rozvrátiť krajinu. Podľa J.D. Vancea za týmito iracionálnymi fóbiami nie je rasizmus. Bieli vrchári považovali afroamerického prezidenta za votrelca z iných dôvodov. Iritovalo ich jeho prestížne univerzitné vzdelanie a dokonalý prejav. Jeho neutrálny prízvuk im znel cudzo, životopis až odstrašujúcu pôsobivo.

K iracionálnej závisti prispievala aj prvá dáma, ktorá podľa nich pôsobila sebavedomo a trúfalo, keď poučovala americký verejnosť  o zdravom životnom štýle. V kontexte so stravovacími a pohybovými návykmi vrchárov mohli kampane Michelle Obamovej pôsobiť iritujúco aj preto, lebo v niektorých častiach Kentucky sa priemerná dĺžka života pohybuje na úrovni šesťdesiatsedem rokov, čo je presne o pätnásť rokov menej ako v susednej Virgínii.

Nedávny prieskum vykonaný na území Spojených štátov tiež preukázal, že priemerná dĺžka života, na rozdiel od ostatných etnických skupín, sa najviac skracuje práve v skupine belochov z robotníckej triedy. Príčinou sú samozrejme sladké raňajky, obedy v rýchlom občerstvení Taco Bell a večery v McDonalde.

V robotníckych rodinách sa podľa autora len zriedkakedy varí, športovanie sa obmedzuje len hry na školskom dvore a vrchár začne behať len keď ho naverbujú do armády. Zakorenila sa tu tiež epidémia zneužívania liekov na predpis a ich kombinácia s alkoholom. Ľudia majú podlomené zdravie a bez štátnej pomoci sa nedostanú ani k liečbe najbežnejších chorôb.

Kniha Hillbilly Elegy je prózou, ktorá na relatívne malom rozsahu ponúka mnohovrstevnosť fenoménu ochudobnených amerických regiónov. Možno miestami pôsobí zovšeobecňujúco a subjektívne, ale niet podľa mňa takej štúdie alebo odboru, ktorý by komplexne a objektívne sucho uchopil a popísal skutkový stav.

Je podľa mňa oveľa prínosnejšie spoznávať sociologicko-ekonomické fenomény prostredníctvom osobných skúseností, a to aj prostredníctvom rôznych pohľadov. Aj tento vrchársky žalospev má niekoľko rovín založených na autobiografických spomienkach, no nesie v sebe sociologický podtón, pričom v ňom rezonuje aj psychológia, komunita, kultúra a viera.

Vanceho pohyb medzi dvoma svetmi mu zároveň umožnil napísať výnimočnú sondu do života frustrovanej americkej komunity, ktorá podľa mňa aj napriek zemepisnej a kultúrnej vzdialenosti ponúka množstvo paralel s našimi „hladovými dolinami“, a popritom približuje diagnostiku všetkých tých symptómov, ktorými trpí aj tzv. slovenský frustrovaný alebo antisystémový volič.

Kvitujem preto rozhodnutie slovenského vydavateľa vydať slovenský preklad knihy, ktorá by si podľa mňa mohla nájsť cestu do nejednej stredoškolskej knižnice, a to nielen do regiónov, kam nikdy nepovedie diaľnica.

 

J.D. Vance: Hillbilly Elegy (Kronika rodiny a kultúry v kríze),  Vydavateľstvo: Tatran, 2017, Preklad: Martin Djovčoš

Teraz najčítanejšie