Denník N

5 dôvodov, prečo som vydal Ilustrovanú ústavu

Ilustrovaná Ústava Slovenskej republiky je praktická kniha do každej domácnosti, ktorá vás atraktívnou a prehľadnou formou oboznámi s textom Ústavy Slovenskej republiky.

V piatok 1.9.2017 na Deň ústavy som v mojom kníhkupectve 82 Bøok & Design Shõpe vydal prvú knihu. Ide o Ilustrovanú Ústavu Slovenskej republiky. V nasledujúcich 5 bodoch zhrniem, prečo si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie.

 

1.) Poznáte svoje práva? Nie? Tak je na čase to dohnať.

Ústava Slovenskej republiky hovorí jednoduchým a zrozumiteľným jazykom o našich základných ľudských právach a slobodách. Často sa môže stať, že nám niekto siaha na naše práva a my o tom nevieme, pretože ich nepoznáme. Ich znalosť nás robí obozretnejšími a citlivejšími. Ak si prečítame druhú hlavu našej ústavy, dozvieme sa napríklad, že naše obydlie je nedotknuteľné, dočítame sa, k čomu nás zaväzuje vlastníctvo alebo nám ústava povie, čo si môžeme dovoliť k našim spoluobčanom a čo je už priveľa. Ide svojim spôsobom o praktickú príručku, ktorá nám nehovorí len o tom, čo si k sebe môžeme dovoliť, ale aj o tom, aké pravidla musíme všetci dodržiavať, aby sme spolu žili v mieri.

 

2.) Národná identita nie je niečo, za čo sa musíme hanbiť.

Ústava Slovenskej republiky hovorí o základných hodnotách, na ktorých stojí naša krajina. Hovorí o rovnoprávnosti, tolerancii, rešpekte, elementárnych ľudských právach a slobodách, o delbe a kontrole moci a to sú všetko veci, bez ktorých demokratická spoločnosť nemôže fungovať. Národná identita nie je len štátny znak alebo zástava. Súčasťou našej národnej identity sú aj hodnoty, ktoré sú obsiahnuté v našej ústave a ktoré nám právny systém v našej krajine garantuje. Byť hrdým Slovákom znamená vážiť si hodnoty, o ktorých sa píše v našej ústave.

 

3.) Rozumieme tomu, o čom sa píše v novinách?

Každý z nás to pozná, niečo sme si prečítali a cítime sa pobúrení, máme pocit nespravodlivosti, nadávame politikom, chceme zmenu. Vieme ale, o čom hovoríme? Každý z nás by mal mať aspoň základnú predstavu o delbe moci v našej krajine. Rozumieť mechanizmom, ktoré zabezpečujú chod našej spoločnosti a umožnujú jej napredovať. Pre základnú orientáciu v politickom dianí je užitočné vedieť o kompetenciách jednotlivých zložiek moci v krajine. Viete napríklad aké obmedzenie platia pre slobodu prejavu, alebo viete o akých otázkach nemožno rozhodnúť referendom? O tom všetkom sa píše v našej ústave.

 

4.) Môj pradedo bol československý legionár.

Môj pradedo, skromný a dobrý človek z Liptova, sa stal po tom, čo padol počas Prvej svetovej vojny do ruského zajatia, československým legionárom. Aj jeho pričinením tak vzniklo Československo. Nebyť prvej Československej republiky, nikdy by nebolo samostatného Slovenska. Pôsobenie československých legionárov na východnom fronte za Prvej svetovej vojny bolo dôležitou udalosťou, ktorá pomohla k vzniku našej krajiny. Môj pradedo Rudolf Klačko priviedol na Slovensko ruskú ženu Xéniu aj s dieťaťom, ktorým tak zachránil život. Žili spolu celý život a jeho adoptívny syn Herman, narodený v Irkutsku na Sibíri, je tak mojim starým otcom. Môj pradedo Rudolf celý život usilovne pracoval a prispieval tak ku kultúrnej osvete v našej krajine. Pripravoval učebnice pre školákov, s Jozefom Gregorom tajovským vydal Malý kultúrny zemepis Slovenska (1919) a založil tiež detský časopis Slniečko.

Môj dedo Herman vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe a ako 23 ročný sa vybral bojovať ako dobrovolník do protifašistickému odboja do Španielska, počas Druhej svetovej vojny sa zapojil do druhého čs. odboja, bol pracovníkom československej vojenskej misie v Istanbule, Jeruzaleme a v Káhire, v rokoch 1944 – 45 pracoval ako komentátor rozhlasového oddelenia čs. exilového Ministerstva zahraničných vecí v Londýne, neskôr pracoval v diplomacii, v Bombayi, Ankare alebo Kodani. V rokoch 1952 –53 po vykonšruovanom procese bol väznený v pracovnom tábore v Ružomberku. Jeho priateľa Vladimíra Clementisa popravili.

Obaja, aj môj pradedo Rudolf aj môj dedo Herman, boli dobrí ľudia, ktorým na Slovensku záležalo. Dokazovali to nielen slovami, ale predovšetkým svojou prácou a svojimi činmi. Ja im v tomto nesiaham ani po členky, no chcel som symbolicky nadviazať na odkaz, ktorý po sebe zanechali. Aj preto som venoval Ilustrovanú ústavu môjmu pradedovi. Nebyť jeho odvahe, nepísal by som dnes tieto slová.

 

5.) Ilustrovaná ústava je krásna kniha.

Ako som napísal vyššie, Ústava Slovenskej republiky je nielen dôležitý ale aj užitočný a zaujímavý text, zároveň ide o najdôležitejší právny dokument, ktorý naša krajina má. Napriek tomu, všetky doterajšie verzie, ktoré som držal v ruke vyzerali veľmi zle. Preto sme sa rozhodli spraviť z ústavy peknú a atraktívnu knihu. Okrem toho, že je doplnená o miestami ironické ilustrácie Andreja Kolenčíka, ktoré sa dajú čítať vo viacerých rovinách a môžu rozvíriť diskusiu o jednotlivých článkoch ústavy, je Ilustrovaná ústava prehľadne graficky upravená. Dobre sa číta a ešte lepšie sa v nej vďaka práci Borisa Meluša, držitela ocenenia Národnej ceny za dizajn, orientuje. Vnikla tak kniha, ktorá sa zmestí do každej tašky, no bude sa dobre vynímať aj vo vašej knižnici.

 

 

Ilustrovanú ústavu môžete ešte stále (do 8.9.2017) podporiť na stránke startlab.sk. Spolu s pexesami a plagátmi si ju môžete kúpiť v našom kníhkupectve 82 Bøok & Design Shõp a nájdete ju aj na pultoch ďalších kníhkupectiev, v predajných sietiach Martinus, Artforum a ďalších.

Poteším sa, ak sa vám Ilustrovaná ústava dostane do rúk, no nezabudnite si ju aj prečítať! Ilustrovaná ústava je kniha pre každého.

 

Adam Berka
82 Bøok & Design Shõp

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Adam Berka

Architekt, kníhkupec a aktivista. V roku 2012 rozbehol 82 bøok & design shõp, kníhkupectvo zamerané na architektúru, dizajn, umenie a ilustráciu (www.82.sk). Architektúru vyštudoval v Bratislave a Ahmedabáde. Dlhoročný a komplikovaný vzťah k Bratislave, ho stojí veľa úsilia, no podľa jeho vlastných slov, nemenil by. Založil projekty Miesta Mesta, Hnutie proti okrášľovaniu Bratislavy a Bratislava Budúcnosti, ktorým sa aktívne venuje.