Denník N

Nie som schopná oddychovať. Čo s tým?

Umenie závislosťou..?
Umenie závislosťou..?

Workoholizmus, slovíčko, ktoré sa postupne stáva súčasťou každodenných konverzácií. Nie je jediným. Dnes sa necítim dobre, tak nejak prázdno. Čo ti je? Čo ja viem…Asi na mňa ide depka. Workoholizmus? To isté. Ktosi v práci zostane dlhšie a už je onálepkovaný. Hranice medzi serióznymi problémami a občasnými ťažkosťami sa stierajú…

…až nastane moment, keď vlastne nevieme, čo workoholizmus v skutočnosti znamená. Žeby akýsi pseudoproblém modernej doby? Výraz, ktorým ľudia označujú biznismenov v drahých oblekoch s vyleštenými topánkami? Zdá sa, že tápeme. Nuž, workoholizmus je akási nutkavá potreba dosahovať perfektné pracovné výsledky.

Prehnané pracovné nasadenie

Ak na niečom začnem pracovať, musím to za každú cenu dokončiť. Aj keby to malo znamenať plošné skolabovanie môjho organizmu. Stačí si dať kávu a mať dostatočnú energiu či inšpiráciu. Dostávam sa do akéhosi zvláštneho stavu vzdušnej mysle; nevnímam škvŕkanie brucha, sucho v ústach či okolitý hluk. Po chvíli pozriem na hodiny. Päť hodín je fuč. Len tak.

Vypnem počítač a zrazu cítim príšernú bolesť. Som hladná, strašne ma bolí hlava, potrebujem sa prejsť, au moje chodidlá, mám chuť na sladké, som extrémne unavená, ako mám vstať? Sedím na stoličke, pomaly si dobíjam baterky a znova a znova si nadávam, prečo som si len nedala prestávku..? Takto to beží stále dookola. „Stav po“ je veľmi nepríjemný a bolestivý, opačný extrém, analogická kocovina či absťák.

Mnoho ľudí sa na workoholizmus pozerá pozitívne. Ach, keby som len vedel makať ako ty! Vôbec nie si lenivá, stále niečo robíš, ako je to možné? Na otázky odpoviem vykreslením nedávnej situácie: Stretávam sa s blízkym človekom. Mala by som sa venovať jemu, je mi predsa kamarát. Čo na to workoholizmus? Vytvára v mojom organizme obrovskú potrebu čosi robiť, tvoriť, pracovať. Nuž a ako to už pri závislosti býva, ona nedá pokoja, pokiaľ nedostane to, čo chce.

A tak dávam znova prednosť práci pred mne blízkymi ľuďmi. Viem, že robím chybu, neviem ako jej zabrániť. Som zo seba nešťastná, nespokojná, sklamaná a frustrovaná. Infinitívny kruh závislosti. Workoholizmus spôsobuje osamelosť, osamelosť vedie k frustrácii a frustrácia k nutkaniu pracovať.

Memorovaním k perfekcionizmu

Workoholické vrcholy som dosahovala už vo svojich sedemnástich rokoch. Každý deň som sa učila asi šesť hodín. Áno, chápem. Šťastní to rodičia, čo majú také dieťa. Ale predstavte si, že po celodennom dni v práci alebo sedení v škole prídete domov a máte sa venovať náročnej mentálnej činnosti nasledujúcich šesť hodín. V praxi som prišla domov o tretej poobede, upratala byt, učila sa do desiatej večer a šla spať. A takto to nešlo týždne ani mesiace, ale vyše roka.

Závislosť sa postupne stupňovala, za knihami som trávila i piatkové večery, neskôr celé víkendy. Vrchol nastal občasným zanedbávaným osobnej hygieny z dôvodu excesívneho vstrebávania poznatkov. Potrebovala som byť perfektná a bezchybná, od slova do slova recitovať školské poznámky. Opakovanie do nemoty sa mi stalo rutinou, ktorú som praktizovala každý deň nevediac, že svojmu mozgu škodím. Učenie je predsa založené na kreativite, predstavivosti a tvorení asociácií s už naučeným, a nie na suchom memorovaní faktov. Keď som sa približne po roku dostala do konfrontácie s touto informáciou, ťažko som to niesla. Z toľko stráveného času nad učivom som si po čase pamätala len veľmi málo.

Dnes, štyri roky po prvej vlne perfekcionizmu som sa z tohto obdobia poučila. Občas si z neho vystrelím, ha, viem vymenovať rastlinné pletivá, druhý ročník na strednej. Blbosť, nemôžeš si pamätať. Stavíme sa? A už to ide. Občas vyhrám.

Dnes, štyri roky, po prvej vlne perfekcionizmu prichádza druhá a ja sa jej snažím vyhnúť, neupadať. Postupne knihy nahrádzam umením a do neskorých nocí tvorím. Čo už. Asi sa na to treba pozrieť pozitívne. Z umenia vzíde rozhodne viac ako len v praxi nevyužiteľné informácie (všetka česť botanike). A tak beriem štetec, foťák alebo počítač a tvorím…

Foto: Klára Kusá & Dávid Daniš (archív)

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.