Denník N

Veľa šťastia v nadchádzajúcom štúdiu a po ňom, milí stredoškoláci

https://sk.wikipedia.org
https://sk.wikipedia.org

„Krátky príbeh pri príležitosti začiatku nového školského roka, ktorý je v prostredí moderného slovenského školstva v roku 2017 už dávno fikciou“.

„Postavte sa, keď Učiteľka vojde do triedy!“ zvolá staršia, nevkusne odetá pani.

Môže mať tak pred šesťdesiatkou, je ovešaná spektakulárnymi šperkami a na nevkusnom oblečení jej veje biely plášť, o ktorom si myslí, že jej dodáva autoritu uznávanej vedkyne, ktorá sa po prázdninách vrátila z prednáškového pobytu v MIT. S chrapotom si odkašle, ledva totiž stihla v školníkovej „pracovni“ dofajčiť pašovanú ukrajinskú cigaretu, než začalo vyučovanie. Nie že by si nedopriala fajnovú značkovú, ale na takýto luxus nemá peniaze. Napriek tomu, že sa dennodenne stravuje s deckami v školskej jedálni a na strave čo to ušetrí. Do práce však musí dochádzať, aj zdravie ju už kvári, nevraviac o tom, že jej manžel, ktorý je už na dôchodku, toho do rodinného rozpočtu veľmi neprileje. Jedinú dcéru má v Írsku. Často ju nevidí, pracuje tam od úsvitu do súmraku, od jari do zimy. Prezlieka na hoteli nielen spotenú posteľnú bielizeň. Ako sa dnes vraví, odliv mozgov. Keby sa učila štipku viac, keby sa jej matka – učiteľka možno viac venovala… Mala však na ňu čas, keď sa musela venovať každým rokom divšej bande drzých deciek? Nuž, keď už jej rozum nenaliala, snáď aspoň celým generáciám iných detí. Ako sa vraví, obuvníkove deti chodia bosé, to je zákon porovnateľný s gravitačným.

Banda mizerná, pomyslela si. Nemajú ani toľko slušnosti, aby sa Mne postavili.

„Môžem vám tykať? Isteže. Sadnúť!“ Čo si o sebe myslia, hlavy tupé, ledva skončili základnú školu a už aby im človek vykal. Akú si títo zasrani zasluhujú úctu? Za čo? A odo Mňa? Celé dni predsa iba sedia za tými sprostými počítačmi.

„Volám sa inžinierka Stratená, ale pokojne ma môžete volať pani profesorka. Počas nasledujúcich štyroch rokov sa spolu budeme učiť marketingové stratégie. Bude to zaujímavý predmet, pretože už v druhom polroku tretieho ročníka vám dovolím pracovať aj na počítači. Ukážem vám napríklad, ako sa píše na klávesnici, ako fungujú mnohé užitočné počítačové programy, ako sú Microsoft Word alebo Skicár. Naučím vás, ako funguje internetový prehliadač a mnohé iné potrebné veci. Táto odmena sa vám však dostane až po zvládnutí náročnej teórie počas prvých rokov vášho štúdia. Keďže ste však práve nastúpili do prvého ročníka na strednej odbornej škole, ktorá sa zameriava na marketing, iste v budúcnosti, najmä v zamestnaní, na ktoré vás máme úspešne pripraviť, oceníte zručnosti, ktoré vďaka môjmu vedeniu nadobudnete. Teraz si však vytiahnite zošity, technické perá a šablóny a na obal zošita si pomocou šablón napíšte svoje mená, školský rok a názov predmetu. Prvú stranu v zošite nechajte voľnú a na druhú si napíšte názov dnešného učiva ,Pojem marketing‘ a dnešný dátum“.

Kým staršia a nevkusne odetá pani ukončí svoje nepôsobivé intro, ktoré ju samu trochu unudilo, čerstvý prvák Adrián, ktorý sa chcel odjakživa venovať marketingu, si o ňom pod lavicou na svojom smartfóne zistil všetko, čo sa dalo. Najlepšie stránky si uložil ako záložky a povedal si, že sa k nim doma opäť vráti. Snáď mu poslúžia ako vhodný doplnok štúdia. Už – už sa chystal odložiť si smartfón do tašky.

Tento pohyb však neunikol orliemu zraku pani „profesorky“, inžinierky Stratenej, ktorá zvreskla: „Čo si to dovoľuješ, zasran, nepočúvať môj výklad hneď na prvej hodine?! Myslíš si, že si snáď múdrejší ako ja?! Okamžite mi daj ten mobil! Na mojich hodinách sa nikto hrať nebude! A viete čo?! Všetci, mobily na stôl! Poďakujte sa vášmu novému spolužiakovi!“

Prešlo ďalších, nekonečných pár minút, keď konečne zazvonilo.

„Profesorka“ inžinierka Stratená, naplnená satisfakciou z dobre vykonanej práce, si išla zapáliť svoju ukrajinskú cigaretu. Ďalšiu hodinu má totiž voľnú.

Prváci majú päť minútovú prestávku. Nestíhajú zájsť na toaletu, zato sa však stihnú presunúť na ďalšiu hodinu. Angličtina. Vraj ju učí nejaký starší pán. Údajne toho veľa po anglicky nevie, aj výslovnosť má grotesknú a trochu sa zajakáva, ale je milý, nie ako „profesorka“ inžinierka Stratená. Snáď aspoň s ním bude sranda.

 

Poznámka: Postavy a udalosti v tomto príbehu sú vymyslené. Podobnosť s reálnymi postavami a udalosťami je čisto náhodná.

 

Teraz najčítanejšie